Zajac: Stále míňame viac, ako si môžeme dovoliť

Katarína Dzurillová:

Nástrahy nie sú v poplatkoch, tvrdí minister zdravotníctva Rudolf Zajac

Minulý týždeň ste sľúbili občanom, že už nebudú doplácať viac peňazí u lekára a v nemocniciach ako teraz. Stojíte si za tým?

Áno, a dokonca ten sľub rozšírim. Pacienti ušetria, a to na korupcii. Treba čestne a férovo povedať, že pacienti okrem oficiálnych úhrad už aj dnes platia. Žiaľ, neoficiálne, vo forme korupcie. Predpokladáme, že fungujúci systém už nebude požadovať až toľko korupčných úhrad. V istých oblastiach nám korupcia poklesla, najmä tam, kde sú poplatky, teda u lekárov a v nemocniciach.

Budú teda platiť za chrípku alebo zubný kaz?

Politická odpoveď znie: zatiaľ je táto úvaha predčasná.

Vecná odpoveď je, že predovšetkým musíme povedať, čo občan určite nesmie platiť. To je základ. Musíme ísť na negatívny zoznam. Občan určite nesmie platiť za drahé choroby a pri ekonomickej situácii našich občanov sú to skoro všetky. Ďalej za tie, kde je starostlivosť neodkladná alebo keď ide o veľmi vážne ochorenia. Ale nemáme dosť zdrojov a míňame na zdravotníctvo, aj keď to znie kacírsky, viac, ako si môžeme dovoliť, lebo sme chudobnejší, ako sa tvárime.

A čo v prípade tých nie vážnych ochorení?

Pýtate sa na zubný kaz. Ten je výsledkom nejakého stavu, on nevzniká len tak. Čisté zuby nemajú zubné kazy, okrem jedného promile výnimiek ako genetické vlohy a podobne. To je poučka, ktorú musí každý stomatológ vedieť. Ja dnes nemôžem občanom zaručiť, že zubný kaz si budú platiť alebo nebudú. Nebude sa to robiť tak plošne. Budeme občanom garantovať, že to, na čo nám stačia verejné zdroje, usmerníme takým spôsobom, aby to bolo v ich prospech a nie v prospech poskytovateľov alebo nejakých skupín. Toto im viem garantovať. Čo z toho potom naozaj bude, aký bude objem bezplatného balíka, to ešte nie je známe.

Takže predsa len budú pacienti za niečo platiť. Napríklad ďalších dvadsať korún za chrípku asi zaplatia.

Platia už dnes. To sme nikdy nepopierali. A platia legálne. Dnes sa už nedá urobiť interrupcia alebo plastická chirurgia bezplatne. Aj v kúpeľnej starostlivosti budeme u niektorých pacientov a pri niektorých diagnózach požadovať plné hradenie servisnej časti, teda stravy a ubytovania. Veď do kúpeľov sa idú ľudia aj zre- kreovať a budeme im hradiť len procedúry. Za trojtýždňový pobyt budú platiť tak, ako sa platí všade inde. Vyjde to zhruba na štyri- až päťtisíc korún. Skúste dnes niekde byť tri týždne s plnou penziou za päťtisíc. A to musíme zaviesť len preto, aby tie kúpele mohli poskytnúť starostlivosť pre viac pacientov. Dokáže dnes niekto zrátať, čo občania platia? Vieme, že na lieky doplácajú asi 1,9 miliardy korún, dvadsaťkorunové a päťdesiat-korunové poplatky robia asi 1,5 miliardy korún. Na diagnózy, ktoré sú plne hradené, a stomatologickú starostlivosť je to asi miliarda. Rádovo pacienti legálne platia asi osem percent celého objemu zdrojov, 92 percent ide z verejného zdravotného poistenia. Ilegálne, v sivej ekonomike, ako sa hovorí, je to 15 percent z HDP, čo je asi 150 miliárd korún. Nech len desať percent z toho je v zdravotníctve a tento rezort patrí medzi najčastejšie korumpované, tak je to 15 miliárd korún.

Vy ste povedali, že pacient platí už teraz. Ale zoberme si to na príklade chrípky. Príde pacient k lekárovi, zaplatí dvadsať korún, ten mu predpíše nejaké lieky, kde zaplatí ďalšie peniaze. Čo ešte bude platiť potom?

Teraz okrem lekára a lekárne zaplatí zaňho ešte aj zamestnávateľ desaťdňovú práceneschopnosť, čo nie je úplne zadarmo. Ak vzniknú komplikácie, dostane pacient antibiotiká, za ktoré tiež niečo málo doplatí. To je dnes. V budúcnosti bude de facto to isté. Nebude však platiť, ak sa dá zaočkovať proti chrípke. Spoluúčasť pacienta môžeme očakávať v stomatológii. Napríklad aj pri jednorazovom infekčnom ochorení, ktoré príde raz za čas a nedostane ho každý. Tam môžu odborné komisie usúdiť, ak nebudú mať dosť peňazí, lebo nebude taký rast ekonomiky, ako očakávame, že pacient môže doplácať. Alebo odloženie zdravotnej starostlivosti, ktoré neohrozí stav pacienta. Teda klasické šošovky alebo totálne endoprotézy. Koľko sa platí do vrecka za jednu šošovku? Vraj päťtisíc korún za kus. Tak si to môže spraviť legálne a dostane ju. A možno to legálne nebude stáť päťtisíc, ale dvetisíc. A tí, čo nezaplatia, si počkajú a tí, čo zaplatia, budú legálne uprednostňovaní. Aj preto v nových zákonoch hovoríme o čakacích listoch.

Predsa len sa ešte vrátim k tej chrípke. Neodpovedali ste, či zaplatí pacient pri návšteve lekára okrem toho, čo platí dnes, ešte niečo viac. A nedal sa zaočkovať.

To isté, čo teraz. On tam nemá čo iné platiť.

Míňame na zdravotníctvo, aj keď to znie kacírsky, viac, ako si môžeme dovoliť.

Čiže lekár si od neho nevy-pýta za liečbu chrípky napríklad tridsať korún? •

To áno. Môže doplácať za činnosť lekára. Lekár mu povie, vaša spoluúčasť na mojej práci pri liečbe chrípky je toľko. Áno, môže sa stať, že lekár nedostane len dvadsať korún za návštevu, ale ďalších dvadsať korún za stanovenie liečby.

Ale čo stojí práca lekára pri stanovení diagnózy chrípky pri jednom pacientovi počas chrípkovej epidémie? Môže to vyjsť najviac na tridsať korún.

Peniaze ostanú lekárovi?

Áno, lebo poisťovňa mu za pacienta zaplatí len časť peňazí. Napríklad v prípade chrípky môžu byť náklady na jedného pacienta u lekára sto korún. Poisťovňa zaplatí lekárovi sedemdesiat korún a pacient doplatí tridsať.

Ľudia sa však boja, že pri iných diagnózach budú platiť tisíce až desaťtisíce korún. Nepoznajú totiž cenu výkonov.

Spoluúčasť pacienta môže byť len v nákladoch na zdravotníka. A tie sú zhruba v desaťkorunách. Ale určite nie v tisícoch. A to takmer pri každej diagnóze. Cena sa bude odvíjať od priemernej mzdy zdravotníka, jeho priemerných nákladov a priemerného času, ktorý na to potrebuje. Toto je napríklad jeden vzorec, ktorý kategorizačná komisia bude musieť schváliť. Otvárame aj možnosť individuálneho pripoistenia.

Kde ešte určite môže čakať pacient spoluúčasť?

Ďalší prípad sú pôrody. Je tu veľký tlak na pôrody v kvalitnejšom prostredí. Štandardný pôrod je hradený z verejného poistenia. Ale ak chce žena rodiť v bazéne alebo s epidurálnou anestéziou, ten rozdiel si musí doplatiť. A nemusí to byť práve vyšší štandard. U zubárov napríklad je to vŕtanie zuba. U nás je tradícia, že zuby sa vŕtajú bez anestézie. Ak si niekto želá s anestéziou a my na to nemáme verejné zdroje, tak si za to priplatí. Nikto však nebude obrusovať zuby bez anestézie, lebo to by už nebolo v súlade so správnym medicínskym postupom. To si priplácať už nebude, to mu zaplatí poisťovňa.

Zdravotné poisťovne tvrdia, že často ani nevedia, za čo nemocniciam platia. Nevedia, či výkon, ktorý nemocnica vykazuje, bol vôbec potrebný, koľko z nich bolo urobených zle, duplicitne, koľko efektívne. Sú tam finančné rezervy? Dokáže katalogizácia výkonov zmeniť tento stav?

Samozrejme, ale to už je vzťah, ktorý my nemôžeme riešiť v zákone. Zdravotná poisťovňa sa dozvie všetko o pacientovi veľmi neskoro, keď už sa účtuje, o mesiac, o dva. Vo svojom záujme musí však strážiť svoje prostriedky. Poviem príklad. Pobyt na ARO je hradený sumou 100-tisíc korún. Pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) stojí 10-tisíc korún. Na ARO idú pacienti, ktorí nemajú zabezpečené základné funkcie, teda dýchanie, chod srdca. Na JIS sú ľudia, ktorým to funguje, ale potrebujú intenzívnejší dohľad. Samozrejme, každá nemocnica pri takomto vzorci bude mať snahu dať pacientov, ktorí to nepotrebujú, na ARO. Pokiaľ však kontrolu robíte o dva mesiace, pacient je už dávno preč. Ťažko preukážete, či tam musel ísť. Preto chceme, aby poisťovňa do 24 hodín odsúhlasila neodkladnosť a spôsob liečby. Aby hneď po prijatí pacienta vedela povedať, či súhlasí s tým, aby išiel na ARO, alebo na JIS.

Nebude to zdržiavať poskytnutie zdravotnej starostlivosti? Pomôže to?

Má to dva významy. Jednak odstránime spory, ktoré donekonečna vznikajú. Po druhé, poisťovňa berie zodpovednosť za svojho pacienta a spolurozhoduje. Ak sa mu niečo stane, ona ho má na zodpovednosti. Ale toto poisťovne nechcú. Boja sa toho. No nech si angažujú dobrých kardiológov, anestéziológov, ktorí rozhodnú, či pacientovi stačí JIS, alebo potrebuje ARO. Keď totiž zistia, že nejaké výkony nemali byť, už je neskoro, už sú minuté peniaze, a to robí veľké dlhy.

Ako bude vyzerať reforma zdravotníctva v praxi?

Náš dnešný systém je výkonový. Platia sa teda výkony. Keď si lekár naúčtoval dvesto výkonov, poisťovňa sa s ním musela hádať, či ich bolo skutočne toľko. Následne sa výkonom pridelila cena. Tým sa akurát dosiahla len inflácia bodu. Výkony však rozdeľujeme na tie, ktoré vedú k zisteniu choroby, a na tie, ktoré chorobu už majú odstrániť. Napríklad výkony krvného obrazu nebudeme pacientovi účtovať, lebo nimi zisťujeme, či náhodou nie je málokrvný. A málokrvnosť bude plne hradená. Ale pri výkonoch vedúcich k odstráneniu niektorých ochorení už môžeme uvažovať o spoluúčasti.

Môže sa stať, že lekár nedostane len dvadsať korún za návštevu, ale ďalších dvadsať za liečbu,

Čo hovoria na návrhy zdravotné poisťovne?

Poisťovne navrhovali, aby sme niektoré výkony účtovali. Technicky je to jednoduchšie, ale právne nerealizovateľné. Lebo keby mal pacient spoluúčasť jedno percento napríklad na artroskopii, tak by ju mal na všetkých úkonoch spojených s artroskopiou. A pacient by mal mať podľa nás spoluúčasť len na nákladoch na prístroje, čo sú zanedbateľné položky, a na samotných zdravotníkov, čo tiež nie je veľa. Teda nie na všetkom. Tým sledujeme druhú fázu solidárnosti, aby ľudia trochu prispeli na to zdravotníctvo.

Prečo ste sa rozhodli, že čiaru v zozname diagnóz urobí parlament?

Nie, tú čiaru musí urobiť ministerstvo. Do konca budúceho týždňa dáme návrh na našu čiaru. Parlament však môže tú čiaru dvihnúť alebo spustiť.

Máte garanciu koaličných partnerov, že podporia vaše zákony v situácii, v akej sa práve koalícia nachádza?

Keby som mal pocit, že ma nepodporia, tak sa tu už nebudem trápiť. Cítim, že áno. Dokonca aj niektorí ľudia v opozícii. Nikto totiž nespochybňuje, že zdravotníctvo je v zlom stave. Priznáva to aj opozícia. Kritizuje ma však za to, že som nedodržal akési termíny. Ale k čomu prispeli? Zákony majú od novembra a nepočul som jednu formálnu pripomienku. Nikdy neprišlo k súťaži koncepcií. Nikdy sme nevideli ucelenú koncepciu zdravotníctva, ktorá by to robila inak. A mohli by sme v súťaži myšlienok niečo vyprodukovať. Väčšina poslancov vie, že v Európe je priemerne 25-percentná spoluúčasť pacienta. Práve na tých nekritických diagnózach. U nás len osempercentná. Hradiť všetko v zdravotníctve si nemôže dovoliť žiadna ekonomika, už vôbec nie naša. Politické nástrahy vôbec nie sú v poplatkoch, ale v oblasti bioetiky. Myslím na reprodukčnú medicínu, sterilizácie, fertilizáciu, prenatálnu diagnostiku, interrupcie. Tam sú politické chytáky.