- This topic has 5 odpovedí, 3 hlasy, and was last updated pred 21 years, 10 months by
.
-
Príspevky
-
Čo sa týka reformy, určite je potrebná a prinesie mnohé pozitívne zmeny. Bojím sa však, že povedie k zániku mnohých menších nemocníc skôr, ako dokážu opodstatnenie svojej existencie. Nevidím dôvod, prečo by sa mali bežné výkony robiť vo veľkých centrách, kde podľa súčasného cenového výmeru vyjdú zdravotné poisťovne oveľa drahšie. Veľmi vítam cenu za diagnózu, ktorá by mala byť rovnaká pre každého poskytovateľa. Verím, že skončí doba kamenná minimálnej a (bájnej) maximálnej ceny a poisťovne si začnú vyberať poskytovateľov, ktorí dokážu urobiť daný výkon najlacnejšie v primeranej kvalite.
A čomu som naozaj rád je to, že sa pán minister ako prvý a jediný začal zaujímať o problémy záchranných služieb (ZS).
Naozaj veľa ľudí zomiera v teréne preto, že sa im včas nedostane odbornej pomoci. Je to hlavne otázka dostupnosti a vybavenia vozidiel RZP (RLP). Pri zásahoch hasičov sa vždy vyčísli, koľko miliónov zachránili. Prečo to raz nezrátame aj my?Mám ale určité obavy, ako som už naznačil, čo sa stane so záchrankou, keď zanikne nemocnica so spádovou oblasťou povedzme 50 tisíc obyvateľov? Kto prevezme funkciu RZP, keď dojazdové časy vozidla RZP z najbližšej nemocnice presahujú pol hodinu?
K otázke financovania. ZS je financovaná zo zdravotných poisťovní formou kapitácie – paušálom, ktorý je v súčasnosti 7 Sk na poistenca v regióne. Okrem toho dostávame 16-18 Sk za odjazdený kilometer. Zdá sa to byť dosť, ale len pre nemocnice s rozsiahlymi spádovými oblasťami a dostatočným počtom poistencov. Za veľmi nešťastné a nekompetentné považujem posledné zníženie kapitácie z 12 Sk na 7 Sk, ktoré nám doprial cenový výmer. Je naozaj naivné sa domnievať, že 40%-ný pokles paušálu bude kompenzovaný najazdenými kilometrami. Pravda je taká, že ZS (a je ich väčšina) s počtom poistencov v regióne okolo 50 tisíc sú stratové už v súčasnosti a len ťažko dokážu prežiť po odštátnení nemocníc, nehovoriac o ich prípadnom následnom zrušení (čo môže byť už v prvom polroku 2003). Strata sa pohybuje okolo 100-200 tisíc Sk mesačne, proste sa za takýchto podmienok uživiť nedokážeme.
Podľa zákonných noriem by na každých 50 tisíc obyvateľov malo byť jedno vozidlo RLP. Ak sa nestanoví jednotná cena pre každú ZS, povedzme podľa počtu vozidiel, ktorá bude odrážať reálne prevádzkové náklady, nevidím nádej na prežitie nás ani našich pacientov. Samozrejmosťou by mali byť financie na dobudovanie vybavenia a siete staníc ZS s pravidelnými investičnými prostriedkami na nákup a obnovu techniky aj zo zákonného poistenia a Ministerstva vnútra v rámci integrovaného záchranného systému.
Mala by skončiť doba, keď lepšie vozidlá s kvalitnejším a bohatším vybavením dostávajú veľké nemocnice. Prečo by pacient na lazoch mal byť ošetrený menej kvalitnými prístrojmi a odvezený pomalšou sanitkou ako ten, kto býva v Bratislave? Je to spravodlivé?Urgentná medicína je odbor, ktorý práve nevyniká svojou aktraktívnosťou. Motiváciou tu nie sú vysoké zárobky (ani bočné príplatky), ale snaha naozaj pomôcť. Mali by sme začať uvažovať nad zlepšením motivácie pre jej pracovníkov, aby sa nestalo, že ich naraz bude kritický nedostatok.
Nikto (ani Vy) nikdy nevie, kedy bude potrebovať našu pomoc. Tu nepomôžu žiadne známosti ani peniaze, tu ide o život.
Ľudia si zväčša neuvedomujú, že raz môže byť neskoro.Čo Vy na to, pán minister?
@rescue wrote:
Čo sa týka reformy, určite je potrebná a prinesie mnohé pozitívne zmeny. Bojím sa však, že povedie k zániku mnohých menších nemocníc skôr, ako dokážu opodstatnenie svojej existencie. Nevidím dôvod, prečo by sa mali bežné výkony robiť vo veľkých centrách, kde podľa súčasného cenového výmeru vyjdú zdravotné poisťovne oveľa drahšie. Veľmi vítam cenu za diagnózu, ktorá by mala byť rovnaká pre každého poskytovateľa. Verím, že skončí doba kamenná minimálnej a (bájnej) maximálnej ceny a poisťovne si začnú vyberať poskytovateľov, ktorí dokážu urobiť daný výkon najlacnejšie v primeranej kvalite.
A čomu som naozaj rád je to, že sa pán minister ako prvý a jediný začal zaujímať o problémy záchranných služieb (ZS).
Naozaj veľa ľudí zomiera v teréne preto, že sa im včas nedostane odbornej pomoci. Je to hlavne otázka dostupnosti a vybavenia vozidiel RZP (RLP). Pri zásahoch hasičov sa vždy vyčísli, koľko miliónov zachránili. Prečo to raz nezrátame aj my?Mám ale určité obavy, ako som už naznačil, čo sa stane so záchrankou, keď zanikne nemocnica so spádovou oblasťou povedzme 50 tisíc obyvateľov? Kto prevezme funkciu RZP, keď dojazdové časy vozidla RZP z najbližšej nemocnice presahujú pol hodinu?
K otázke financovania. ZS je financovaná zo zdravotných poisťovní formou kapitácie – paušálom, ktorý je v súčasnosti 7 Sk na poistenca v regióne. Okrem toho dostávame 16-18 Sk za odjazdený kilometer. Zdá sa to byť dosť, ale len pre nemocnice s rozsiahlymi spádovými oblasťami a dostatočným počtom poistencov. Za veľmi nešťastné a nekompetentné považujem posledné zníženie kapitácie z 12 Sk na 7 Sk, ktoré nám doprial cenový výmer. Je naozaj naivné sa domnievať, že 40%-ný pokles paušálu bude kompenzovaný najazdenými kilometrami. Pravda je taká, že ZS (a je ich väčšina) s počtom poistencov v regióne okolo 50 tisíc sú stratové už v súčasnosti a len ťažko dokážu prežiť po odštátnení nemocníc, nehovoriac o ich prípadnom následnom zrušení (čo môže byť už v prvom polroku 2003). Strata sa pohybuje okolo 100-200 tisíc Sk mesačne, proste sa za takýchto podmienok uživiť nedokážeme.
Podľa zákonných noriem by na každých 50 tisíc obyvateľov malo byť jedno vozidlo RLP. Ak sa nestanoví jednotná cena pre každú ZS, povedzme podľa počtu vozidiel, ktorá bude odrážať reálne prevádzkové náklady, nevidím nádej na prežitie nás ani našich pacientov. Samozrejmosťou by mali byť financie na dobudovanie vybavenia a siete staníc ZS s pravidelnými investičnými prostriedkami na nákup a obnovu techniky aj zo zákonného poistenia a Ministerstva vnútra v rámci integrovaného záchranného systému.
Mala by skončiť doba, keď lepšie vozidlá s kvalitnejším a bohatším vybavením dostávajú veľké nemocnice. Prečo by pacient na lazoch mal byť ošetrený menej kvalitnými prístrojmi a odvezený pomalšou sanitkou ako ten, kto býva v Bratislave? Je to spravodlivé?Urgentná medicína je odbor, ktorý práve nevyniká svojou aktraktívnosťou. Motiváciou tu nie sú vysoké zárobky (ani bočné príplatky), ale snaha naozaj pomôcť. Mali by sme začať uvažovať nad zlepšením motivácie pre jej pracovníkov, aby sa nestalo, že ich naraz bude kritický nedostatok.
Nikto (ani Vy) nikdy nevie, kedy bude potrebovať našu pomoc. Tu nepomôžu žiadne známosti ani peniaze, tu ide o život.
Ľudia si zväčša neuvedomujú, že raz môže byť neskoro.Čo Vy na to, pán minister?
To čo som už často krat povedal. V publikacii Strategia reformy jasne pišeme, že RZP je služba „stand by“, teda nikto nevie kedy a ako ju bude potrebovat. V zasade jej kvalita može byť pomenovana aj ako funckia času a schopnosti. Finacovanie RZP sme riešili tak, že bude financovana priamo novými zdravotnými posťovňami, jej činnosť je samostatná a má prioritu. Ak hovorime, že pacient ma byť do 90 minut na stole od zistenia infarktu, alebo ajk vieme, že 30-40% úpacientov zbytočne zomiera po dopravnych nehodach, lebo nemame kvalitné zaistenie RZP, potom je jasne, že jej fungovanie mjsi byť priorita. A prave z pohľadu jej financovania nemam žiadny psychologicky problem „pztyť za stravu 30 Sk. Pozrite si mapku a popis RTZP v citovanej publikacii, kroea je dostupna na tejto stranke.
R.ZajacSamostatné financovanie RZP je jediný možný spôsob financovania. Akonáhle by ste peniaze dali do spoločného nemocničného balíka, skončili by všade inde, len nie na RZP (odskúšané). Treba však brať do úvahy, že v súčasnosti sú RZP výrazne podfinancované. Reálne prevádzkové náklady máte k dispozícii, pokúste sa teda prinútiť poisťovne, aby nám ich skutočne preplácali, prípadne novelizovať cenový výmer.
Mám ešte jednu otázku: od nového roku bude väčšina nemocníc „neštátnych“. Niektoré sa nedokážu uživiť, proste zaniknú v priebehu prvého polroka. Stihnete dovtedy zabezpečiť financovanie záchraniek tak, aby nezanikli spolu s nemocnicou? Kto to bude garantovať ?
Ďakujem.Prave teraz ziadame poistovne aby pridali zdroje na RZP. V novom systeme od 1.1.2004 to budu povinne priamo financovat zdravotne poistovne. V tak velkom meste by nemocnica nemala zaniknut / myslim 50.000/ ale moze sa stat ze zanikne cela alebo cast tam kde je velka hustota. Nezabudajme, ze do RZP ratame aj letecku sluzbu.
Pán minister, naozaj nechcem byť pesimista.
Situácia je taká, že momentálne je prevádzkovanie RZP-čiek vedeniam nemocníc na obtiaž. Neustále nám vyhadzujú na oči, že si na seba nedokážeme zarobiť /vinou zlého cenového výmeru/, tým pádom nič pre seba nemôžme žiadať /prístroje, oblečenie apod/.
Kým nabehne Váš nový systém financovania ubehne minimálne rok. Je celkom možné, že niektoré nemocnice tu už nebudú. Nebolo by možné dovtedy zabezpečiť financovanie RZP napr. zo štátneho rozpočtu alebo z VÚC-čiek? Hovorím o regióne malých nemocníc s počtom okolo 40-70 tisíc obyvateľov. Hustota siete RZP je momentálne optimálna a súčasný /resp. navrhovaný/ systém siete RZP zabezpečuje dostupnosť v priemere 15 minút. Ak vypadne čo len jedna stanica, systém sa naruší a dojazdové časy sa neúnosne predĺžia.
Ďakujem.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.