- This topic has 9 odpovedí, 4 hlasy, and was last updated pred 21 years by
.
-
Príspevky
-
Článok je uverejnený na stránke MZ
Na začiatku chcem podotknúť, že od r. 1992 permanentne začíname s reformou zdravotníctva. Najprv sme hlásali, že zavedením bodovníka sa konečne odlíšia výkonnejší a teda lepší, od menej výkonných – horších. Neodlíšili sa. Potom sme redukovali postele. Náklady nemocníc sa neznížili, dnes máme postelí viac. Potom sme odštartovali krízový program, dlhmi to ani nehlo. Medzitým si striedajúce sa vo vedení politické garnitúry nasáčkovali do nemocníc svojich riaditeľov, tí zasa svojich primárov, ale dlhy a prezamestnanosť sa nevyriešili, 10 rokov sa točíme v bludnom kruhu, z ktorého nevieme vykročiť. Preto autori reformného projektu musia chápať, že po 10 – ročných reformných skúsenostiach je postoj k slovám – teraz to bude skutočná reforma – skeptický.
Stabilizačné, systémové a sieťové opatrenia
Ja osobne sa stotožňujem s konštatovaním, že reforma si vyžaduje stabilizačné, systémové a sieťové opatrenia, ale uvedené opatrenia nemožno zamieňať so samotnou reformou zdravotníctva a zdôrazňujem, že bez reformy zdravotníctva nesplnia očakávaný výsledok.
Uvedené opatrenia vymedzujú nové vzťahy medzi pacientom – poskytovateľmi zdravotn.. starostlivosti – poisťovňou. Ich zámer je zastaviť prehlbujúci sa ekonomický deficit získaním ďalších finančných prostriedkov cestou úhrady niektorých položiek pacientami a ušetrením na platoch personálu. Ale tak ako sa v minulosti už opakovane potvrdilo pri dodatočnom získaní finančných prostriedkov od štátu, ktoré sa v deravom systéme stratili, ani tieto opatrenia neprinesú efekt, pretože opäť ide o naliatie vody do deravého sita, hoci z iného krčahu a z inej strany.
V projekte reformy zdravotníctva chýbajú jasne definované charakteristiky deravého systému, ktorého sa reforma týka, kritéria selekcie a transformácie a k tomu potrebujeme mať jasno, aké charakteristiky má mať systém, ktorý transformáciou chceme vytvoriť.
Základné prvky systému sú komplexy medicínskych výkonov, ktoré nemôže zoskupovať konkurenčné prostredie, ani ekonomickí autori reformného projektu, ale odborná elita, pretože determinujú odbornú úroveň a úspešnosť diagnostiky a liečby.
Konkrétne:
1. Chýbajú záväzné koncepcie medicínskych odborov (niektoré sú staré i 20 rokov), z ktorých vyplýva spektrum výkonov i to, kto ich môže a má robiť.
2. Chýba jednotný systém organizácie intenzívnej starostlivosti
3. Chýba jasné vymedzenie úloh Liečební pre dlhodobo chorých – Doliečovacích oddelení – Geriatrických oddelení
4. Chýbajú analýzy hospitalizovaných pacientov, ktoré by boli podkladom pre vypracovanie základnej siete nemocníc. Dva nevydarené pokusy by mali stačiť na pochopenie, že plošná redukcia postelí systémom, každej nemocnici niečo ubereme, nevedie k úspore. Máme skromný rozpočet a priveľa neplnohodnotných a nevýkonných nemocníc.
5. Treba redukovať počet nemocníc, nechať v každom kraji jednu trojkovú alebo fakultnú, 4 – 6 dvojkových ako nemocnice základného typu a dosť. Ostatné premeniť na medicínske centrá , doliečovacie oddelenia, rehabilitačné oddelenia, liečebne pre dlhodobo chorých, hospice. Redukcia nemocníc by znamenala solídnu úsporu i za cenu, že personál sa neprepustí, ale sa rozptýli v susedných nemocniciach, kde bude posilou, keď dôjde k miernemu kompenzačnému zvýšeniu postelí a rýchlejšiemu obratu pacientov a stanoví sa napr. 5 ročné obdobie na to, aby sa normalizovali počty kádrov. Pri takto dosiahnutej redukcii postelí sprísnia sa kritéria pre hospitalizáciu, bude tlak na lôžko a tlak na odsun pacientov na doliečováky, do liečební pre dlhodobo chorých, do stredísk 1 dňovej chirurgie, do domácej liečby. To všetko by malo bežať s kvalitnými rekvalifikačnými kurzami, aby následné pracoviská boli schopné spoľahlivo sa postarať o presunutých, predtým ťažkých pacientov.
6. Obrovské čierne diery máme
I. V nekoncepčnom riešení nosokomiálnych infekcií. Nárast spektra polyrezistentných kmeňov už dnes ohrozuje pacientov ako komplikácia banálnych výkonov. V Európskej únii existuje medzinárodná inštitúcia HELICS ( Hospitals in Europe link for infection Control through Surveillance ), ktorá využíva databázu národných NNIS ( National Nosocomial Infection Surveillance) a vydáva odporučenia zamerané na zlepšenie mikrobiologickej klímy v nemocniciach. U nás sa polyrezistentné kmene cieľavedome vyrábajú šetrením ATB, kedy pri dokázanej sepse používame podľa MIC menej výhodné, ale lacnejšie ATB.
II. V rýchlosti poskytnutia adekvátnej starostlivosti u akútnych stavoch. Po prešvihnutí prvých hodín exponenciálne stúpa množstvo komplikácií i náklady na liečbu.
III. V postgraduálnom vzdelávaní. Je skostnatelé, urputne sa drží zastaralých extenzívnych stereotypov, nedokáže a ani nechce pohotovo reagovať na aktuálne potreby doby.
IV. V nízkej odbornej, organizačnej a morálnej úrovni manažmentov nemocníc, ktorí náročných a oponujúcich primárov nahradili poslušnými, žiaľ za asistencie hlavných odborníkov, ktorí mali hájiť záujmy odboru.Nemožno očakávať, že tzv. konkurenčným prostredím, ktoré neexistuje ani nebude existovať, či výberom poskytovateľov poisťovňami zvýši sa kvalita a spoľahlivosť výkonov, pretože kritéria kvality a spoľahlivosti medicínskych výkonov nie sú závislé na konkurenčnom prostredí, ale na vedeckom poznaní.
Kvalita zdravotníckej starostlivosti, kompetentnosť výkonov a ekonomická racionálnosť nie sú výsledkom tlaku konkurenčného prostredia ale výsledkom profesionálnych schopností usporiadať reťazce odborných činností tak, aby zohľadňovali medicínske zákonitosti a patofyziologické aspekty ochorení.
Oprávnenie poskytovať istý druh zdrav. starostlivosti sa potvrdzuje akreditáciou a nie dopytom.
Odborné kritéria kvality a spoľahlivosti medicínskych výkonov sú determinované výsledkami vedeckého poznania a nie prirodzeným výberom.A na záver komentár komentára k “nepokojom“ okolo schválenej novely zákona o verejnej službe.
Je to zákon, ktorým sa spacifikujú všetci oponenti súčasných manažmentov a ktorým sa legalizuje skrytý zámer – podpora menej kvalitného ale lacnejšieho personálu.
Aké sú objektívne dôkazy pravdivosti výroku, že lepší bude mať viac, horší menej?
Poznámka pod čiarou
Nie je mi jasné, čo sa skrýva za pojmom – nová definícia zdravotnej starostlivosti.. Možno práve tie body, o ktorých píšem, že v projekte chýbajú?A na záver komentár komentára k “nepokojom“ okolo schválenej novely zákona o verejnej službe.
Je to zákon, ktorým sa spacifikujú všetci oponenti súčasných manažmentov a ktorým sa legalizuje skrytý zámer – podpora menej kvalitného ale lacnejšieho personálu.
Aké sú objektívne dôkazy pravdivosti výroku, že lepší bude mať viac, horší menej?Už teraz sú prostriedky, ako oponujúcich a rebelujúcich umravniť. Naznačia vám, že pri prepúšťaní pôjdu prví nepohodlní, stoja vám neustále za chrbtom, poverujú nezmyselnou prácou, reorganizujú prácu tak, že sa to odrazí na výplatnej páske ap. Problémom dnešných nevymenených menežmentov je to, že svoje posty berú ako léno, každý i sebakonštruktívnejší návrh zdola berú ako útok na túto pozíciu, seba osobne, ako intrigu či snahu podkopávať ich „reformné“ snahy. Pritom ide len o to, čím dlhšie sa udržať v poste (vyžaduje si to hlavne kľud v nemocnici, aby o vás v Blave nebolo počuť) najlepšie až dokým sa nebudú rozdeľovať akcie. Akoby sa dnes už neverilo na možnosť, že niekto prichádza s návrhmi na zmenu úprimne, len pre presvedčenie, že je možné zmeniť veci k lepšiemu. Každý, kto sa s týmto molochom pustil zapasy vie, že po pol roku až roku stratíte na to silu, zaradíte sa späť alebo odídete.
Možno treba bypassovať vedenie nemocnice a víziu zmeny predložiť priamo majiteľovi.Pekna diskusia, ale stale neviem kde je zaciatok kruhu. A navyse ste na Titanicu a nie v labaku, alebo na JIS. Tak s cim zacat, s koncepciami? Ale dlh mesacne rastol o 700 milionov, to koncepcie nevyriesia. Zacat hoc ako to nazveme je mozne iba s fianciami. A mala poznamka. Co je zdravotna starostlivost: navracanie zdravia mrtvemu / mimochodom tak je to v dnesnej 277/.
@Rudolf Zajac wrote:
Pekna diskusia, ale stale neviem kde je zaciatok kruhu.
Oceňujem Vašu reakciu na príspevok, čakala som negatívnu reakciu.
Otázku pohybu v kruhu ja mám vyriešenú: Smutné je na tom to, že kruh nemá začiatok, ani koniec, resp. každý koniec je začiatkom a opačne, preto sa mu hovorí – bludný. Krúžime na jeho dráhe pôsobením dostredivej sily zvanej stereotyp. My musíme pozbierať všetky naše sily a schopnosti a prekonať dostredivú silu stereotypu. Vykročiť z bludného kruhu a postaviť sa na priamku. Tam bude začiatok.
A navyse ste na Titanicu a nie v labaku, alebo na JIS.
Nie , ja plávem na mori, vidím Titanik, ale ja usilujem dostať sa na Noahovu Archu. Viete aký je rozdiel medzi Noahovou archou a Titatikom? Noahovu archu kormidlovali amatéri, profesionáli kormidlovali Titanik…..
😆 😆 😆
Tak s cim zacat, s koncepciami? Ale dlh mesacne rastol o 700 milionov, to koncepcie nevyriesia. Zacat hoc ako to nazveme je mozne iba s fianciami.
Za socializmu zdravotníctvo tvorilo ucelený systém. Socialistická doktrína deformovala systém ekonomicky, politicky, ale do medicínskych vzťahov a zákonitostí vstúpiť nemohla ( aj v socializme renálna insuficiencia sa liečila dialýzou, infarkt streptázou atd. )
Po revolúcii došlo opakovane k neprofesionálnym zásahom do organizácie medicínskych činností, došlo k likvidácii profesionálnej disciplíny a morálky, medicínskej kontroly. Systém nie je odborne kormidlovaný, tak sa rúti zotrvačnosťou, dnes nikto nevie, čo sa kde a ako robí. Ako vyzerá reálna prax vy nemôžete vidieť, pretože pred ministrom stojí každý v pozore a chváli sa s úspechmi. 12 rokov sa reformuje ekonomika systému, ktorý je poškodený a tečie na každom kroku. A máte absolútnu pravdu v tom, že v deravom systéme sa stráca i to málo, čo máme.
Súhlasím s tým, že je treba iniciovať nedkladné opatrenia na zastavenie rastu deficitu, ale takéto opatrenia majú krátkodobý a obmedzený účinok, po čase to bude tiecť opäť a na inom mieste. A za tých prebehnutých 12 rokov sa vyčerpali prirodzené vnútorné rezervy. A bez generálnej a dôslednej reparácie medicínskeho systému tu budeme stále reformovať riešenie symptómov.
Ale čo Vám bráni v tom, aby ste nahnali do práce všetkých kompetentných?
V pondelok vydáte príkaz do UZIŠ, aby Vám spracoval údaje zo Záznamov o hospitalizácii za posledné 3 roky podľa nemocníc.
V útorok vydáte príkaz hlavným odborníkom aby vypracovali koncepcie odborov a aby heslovite vytipovali hraničné činnosti odboru a činnosti multidisciplinárneho charakteru.
V stredu vydáte príkaz odborným spoločnostiam a doškolováku, aby vám vypracovali návrhy na typy postgraduelneho vzdelávania – čo by malo končiť atestáciou, čo odborným pohovorom, tiež návrhy ako organizovať rekvalifikáciu personálu.
Vo štvrtok vydáte príkaz šéfom mikrobiologických oddelení väčších nemocníc, aby Vám po oddeleniach dodali ročné udaje o počte zaslaných hemokultúr na vyšetrenie a počte pozit. nálezov, podľa oddelení vymenovali celé spektrum zachytených mikroorganizmov, s označením polyrezistentných kmeňov i s udaním citlivosti( nie resistencie), ďalej s udaním počtu pozitivných vzoriek s uvedenými polyrezistentnými kmeňmi z kultivácie iného materiálu ( tiež podľa oddelení). Dá sa k tomu urobiť jednoduchý formulár.
V piatok si zavoláte pracovníkov, s ktorými rátate pri zriadení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, oznámite im, aké ste vydali príkazy, aby sa pripravili na to, že materiály budú musieť vyhodnotiť . Keďže budú pri tom, budú mať v obraze rámec štandardných postupov , čo im nesmierne pomôže v ich dozornej činnosti.
Všetkým dáte na zadanú prácu niekoľko mesiacov a môžete pokojne venovať sa svojej zvyčajnej práci. Získané výsledky nemusia byť ideálne, ale raz treba začať, ľudia sa musia naučiť myslieť a pracovať koncepčne. :D/
A mala poznamka. Co je zdravotna starostlivost: navracanie zdravia mrtvemu / mimochodom tak je to v dnesnej 277
To vari nie 🙄
Dve male poznamky. Naozaj podla dnesneho zakona mame navracat zdravie klazdemu, teda aj moribundnemu, a s tymi dnami v tyzdni, len tak mimochodom, ak poviete UZISDu ze potrebujete data, tak Vam v septembri 2003 mozno daju data k prvemu polroku 2002 a to bez zaruky.
Niekedy mi je neoazj velmi luto danovych poplatnikov. kby vedeli ako funguju urady.Čo sa čudujete UZIŠU, čo už len môžu z tých sčítacích lístkov vyčítať?
Už dávno mali byť zrušené sčítáky aj celý UZIŠ. Zdravotné poisťovne majú v počítačoch každú tabletku aj zmeranie tlaku. Toľko údajov nearchivuje žiadna iná inštitúcia. Tie toľko diskutované účty pacienta sú už roky k dispozícii. S malou chybičkóu: vyúčtované nemusí byť vždy aj vykonané.
Naozaj podla dnesneho zakona mame navracat zdravie klazdemu, teda aj moribundnemu,
Problém je, že žiaden skorovací systém, pokiaľ viem, neumožní povedať, že pravdepodobnosť úmrtia konkrétneho prípadu je 100 percentná. Zažil som i vyliečenie pacienta so zlyhaním 5 orgánových systémov. Etický problém je jedna vec ale forenzný je nezanetbateľný. Kto sa postaví za lekára, ktorý indikuje withdrawal alebo withholding terapie? Nehovorím, že sa to potichu nedeje, ale kedy sa udeje prvý forenzný precedens?
Existujú situácie, kedy do života vrátime pacientov v danej chvíli mr´tvych – pri úspešnej resuscitácii pacientov, ktorí sú v klinickej smrti.
Existuje lege artis prehlásenie pacienta za mrtveho , u ktorého s pomocou prístrojov bežia vitálne funkcie, keď angiografiou potvrdíme mozgovú smrť.
MORIBUNDNÉHO som pochopil ako pacienta, ktorý je de iure živý, ale šanca na prežitie je veľmi malá, v podstate už hľadá mince pre Chárona.
Jasné, že s KPR nie je až taký problém – etické kritéria nezapočatia (= ukončenia – i keď nezapočať je ľahšie ako ukončiť) KPR sú viac menej jasné. Tu by som doporučil uvedomiť si, že sa nemajú resuscitovať pacienti v terminálnom štádiu ochorenia, kde po úspešnej KPR nie je šanca ďalšou liečbou ochorenie vyliečiť či zvrátiť jeho priebeh. Mnohí lekári pod pojmom terminálny stav ochorenia chápu onkologické ochorenia – tu ale patria chronické srdcové zlyhávania, obličkové zlyhávania ak sa neplánuje transplantácia ai. Mnohokrát chodíme ako aristi k takto „zresuscitovaným “ pacientom na iné oddelenia – títo pacienti väčšinou umierajú na OAIM za niekoľko dní, ale predtým ho ešte zaťažia zbytočnými nákladmi. S dg smrti mozgu je to jasné, na mŕtvole by sa nemali okrem odberu orgánov vykonávať žiadne liečebné výkony.
Z vlastnej skúsenosti ešte môžem povedať, že u nás sú jedným z najväčších odsávačov financií pacienti, ktorí vďaka temer neexistujúcej laickej BLS sú RZPčkou zresuscitovaní, ale prežívajú ako apalici, tu sa dá veľa získať investíciou do vzdelávania laikov – vidím to však skôr na regionálne iniciatívy než na celoštátne.
Cost/benefit diskusie sú legitímne i keď ťažké, etikou sme stále ovplyvňovaní. Na území ČS som ako prvý vcelku jasne povedaný názor na túto tému zaznamenal v polovici 90 rokov od doc. Drábkovej na tému prežívania gerontov po ťažkých traumách. Ide mi o to, že pokiaľ takýchto otvorených stanovísk, o ktoré sa dá relatívne dobre oprieť pri argumentácii, nebude viac, dovtedy sa bude v inteznívnej medicíne diať farizejský prístup – i liečim (drahý parenterál, antiibiotiká) i neliečim (rezignácia na kauzálne riešenie) a čakám na „prirodzený“ koniec. Prebrať odvahu za rozhodnutie u tohto pacienta už len bazálna terapia – je ťažké. Sám v tom jasno nemám. Čakám na Váš názor.P.S. Iný pohľad na moribundného pacienta – američania zistili, že 90 percent vojakov zomierajúcich na bojisku zomiera na vykrvácanie z čistých penetračných poranenení. Keďže dostať ich včas do poľnej nemocnice a ošetriť poranenie, (ktoré má pri rýchlom riešení dobrú prognózu) nie je možné, prof. Safar sa dal na výskum suspended animation – ide o výskum, ktorý chce nájsť spôsob ochrany mozgu (regionálna hypotermia) mŕtveho vojaka až do doby, keď sa ošetrí poranenie a potom ho „oživia“. Život vojaka má pre US army svoju cenu.
K apalickým pacientom – asi treba dotrénovať i záchrankový personál, niektorí iba rýchlo dovezú pacienta do nemocnice.
K moribundným pacientom – tu sa asi nemôže vydať žadne nariadenie, pretože máme personál rôznych kvalít. Čo niekto považuje za neriešiteľné, to inde vedia riešiť . Akútny stav i u chronika by sme mali riešiť . U terminálneho stavu, ktorý nemá šance, musíme sa správať individuálne, niekedy je pacient pri plnom vedomí a CHCE, aby sme s ním bojovali, vtedy ho nemôžme podraziť a povedať nie, ale bazálnou symptomatickou liečbou to ponecháme prirodzenému vývoju. Raz som dávala hematologického pacienta s hemoblastózou v blastickej fáze na ventilátor, pretože mal sy v. cavy a dusil sa pri plnom vedomí, na ventilátore sa ukľudnil, netrpel a potichu zomrel. Moribundný pacient je v agónii, vedomím stráca kontakt s reálnym svetom, tam asi stačí poskytnúť symptomatickú liečbu,aby netrpel.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.