O nás › Diskusné Fóra › Všeobecne o zdravotníctve › Ako ďalej Biskupice
- This topic has 25 odpovedí, 7 hlasov, and was last updated pred 21 years, 2 months by Anton Hanusin.
-
AutorPríspevky
-
11 júla, 2003 o 10:07 am #275problemÚčastník (Participant)
Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb …
11 júla, 2003 o 1:18 pm #920problemÚčastník (Participant)Koncepcia odboru Pneumológia a ftizeológia úzko súvisí s koncepciou NÚTaRCH
50 rokov funguje v rôznych, väčšinou napred sa vyvíjajúcich podobách ústav, ktorý v posledných rokov nesie názov Národný. Tento názov nie je samoúčelný, pretože svojou pôsobnosťou, kompetenciami a vybavením (personálnym i materiálnym) predstavuje celonárodnú inštitúciu, ktorá predstavuje konziliárne pracovisko s celoštátnou pôsobnosťou z hľadiska diagnostiky i liečby tých najzložitejších pneumologických pacientov. Jeho dôležitou súčasťou je popritom špečializovaná starostlivosť o geriatrických pacientov. Ústav má etablovanú zložku hrudníkovej chirurgie, ktorá je neodmysliteľnou diagnostickou i terapeutickou jednotkou pre pacientovn s respiračnými ochoreniami.
Prechádzame obdobím, kedy je redukcia lôžkového fondu nevyhyhnutná. Ústav má t.č. 163 postelí zahrnutých pod pojem pľúcne z celkového počtu 370, kam patria súčasti lôžkového fondu iných odborov. Pri 74% obložnosti fondu pľúcnych lôžok a pri plánovanej integrácii s Klinikou pneumológie a ftizeológie LFUK je pre
– zabezpečenie rajónu: celá Bratislava, Bratislavský kraj, časť Trnavského kraja
– sústreďovanie a diagnosticko-liečebné zabezpečovanie najzložitejších pacientov z celého Slovenska
– pregraduálna a postgraduálna výuka
možná podľa našich prepočtov redukcia pľúcnych lôžok maximálne o 30 (pri súčasnom pribudnutí lôžok Kliniky pneumológie a ftizeológie LFUK; teda výsledný počet spolu s jej lôžkami by mal byť okolo 140). Treba pritom súčasne vychádzať z narastajúcej incidencie najzávažnejších pľúcnych ochorení (bronchogénny karcinóm, priedušková astma, chronická obštrukčná choroba pľúc) možná podľa našich prepočtov redukcia pľúcnych lôžok maximálne o 30 (140).
Nevyhynutná je prepojenosť s oddelením pneumoonkológie, pretože veľkú časť pľúcnych pacientov tvoria práve pacienti s pľúcnymi malignitami. Nie je pritom možná predstava, že by boli riešení na zvláštnom, od ústavu oddelenom pracovisku, pretože podstatnú, vstupnú časť činnosti tvorí diagnostika, ktorú nie je možné uskutočniť bez súčinnosti s ostatnými odeleniami a špecializovanými pracoviskami ústavu. Ďalšou neodmysliteľnou súčasťou je prepojenosť na hrudníkovú chirurgiu, pretože tá tvorí dôležitú súčasť liečby bronchogénneho karcinómu a nemôže existovať bez priamej geografickej súvislosti s diagnostickými a následnými terapeutickými pracoviskami (chemoterapia). Hrudníkova chirurgia tvorí okrem toho dôležitú diagnostickú činnosť (videom asistované torakoskopie, mediastinoskopie a pod.). Tieto zložky spolu s CT pracoviskom, bronchoskopiou atď nemá „pod jednou strechou“ žiaden iný ústav na Slovensku. Hrudníková chirurgia vykonáva v našom ústave asi 600 hrudníkových výkonov ročne. Patria sem tiež kuratívy pľúcnych abscesov, empyémov, tuberkulózy.
Hrudníková chirurgia však súčasne nemôže existovať samostatne pre nevyhnutnosť špecializovanej pooperačnej starostlivosti.
Treba podčiarknuť, že ústavy tohto druhu s pľúcnym zameraním a s komplexnou vybavenosťou (oddelenia nešpecifickej i špecifickej pneumológie, pneumoonkológie, intenzívnej starostlivosti pre kardiorespiračné ústrojenstvo, hrudníkovej chirurgie, spolu s bronchoskopicko-cytologickým pracoviskom, špecializovanou patológiou, CT pracoviskom, komplexnou funkčnou diagnostikou, oddelením špecializovanej pľúcnej rehabilitácie pod jednou strechou) (čo nemá ani jeden ústav na Slovensku) sú európskym štandardom a podľa charty špecializácií UEMS jednou z podmienok integrovania odboru do Európskej únie.
Výuka je logickou súčasťou, na pôde ústavu existuje Katedra pneumológie a ftizeológie s 50-ročnou tradíciou, ktorú zakladal – podobne ako celý ústav – prof.Virsík (a žiaden ústav na Slovensku skúsenosti s postgraduálnou výukou nemá). Na katedre (a klinike) získalo špecializáciu dodnes 828 uchádzačov, každoročne ich teraz pribúda okolo 20. Na výuku a prípravu týchto špecialistov treba takisto primeraný lôžkový fond. A na spomínanú tradíciu, ktorá je základným kameňom každej stavby (a budovať a reformovať chceme), nesmieme zabudnúť.
Záverom: reformovať chceme všetci. O tom, že redukcia lôžok nielen v ústave v Biskupiciach, ale v celom zdravotníctve, je nevyhnutná, s presunom ťažísk na sekundárnu ambulantnú sféru (a perspektívne i primárnu), nikto nepochybuje. Takisto nikto nepochybuje, že úspech dosiahneme s citom pre mieru.
Nepochybujeme o rozumnosti následných krokov v reforme nielen odboru, ale celého zdravotníctva, a budeme sa na nich najaktívnejším možným spôsobom podielať. Želáme kormidelníkom rezortu veľa úspechov a správny vietor.Doc.MUDr.Ladislav Chovan, CSc.
Vedúci Katedry a prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie
Prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti13 júla, 2003 o 6:27 am #921imported_Rudolf ZajacÚčastník (Participant)Celkom som si nie isty ci ide o obhajobu NUTARCHU alebo odboru.
Ked si nie je isty tak poisti hovori reklama, takze jedno, akoze instutucia bude vo vyvoji, druhe akoze odbor taktiez. Myslim, ze tato tema sem nepatri.23 júla, 2003 o 6:57 am #922dobrakÚčastník (Participant)Skutocne odpoved hodna ministra zdravotnictva ! 😆 len tak dalej [-X
26 júla, 2003 o 4:35 am #923imported_Rudolf ZajacÚčastník (Participant)Pockajte este mesiac a uvidite, ze viac nebolo treba napisat.
31 júla, 2003 o 7:17 am #924dobrakÚčastník (Participant)Aha cize v auguste resp. septembri spustite v Bratislave akciu gulovy blesk 2 – presun klinik a nemocnic …. ? ………… scenar typu – z Narodneho ustavu TBC sa stane nemocnica, ktora prejde pod VUC a do 2 rokov bude privatnym spitalom … Alebo nie ? [-o<
1 augusta, 2003 o 6:52 pm #925imported_Rudolf ZajacÚčastník (Participant)Alebo nie, usatav ostane tym cim je a pojde do rozvoja.
Idealne je aby sa dobrak podpisal vlastnym menom, ked chce diskutovat, aj tak vsetci vedia kto je tam dobrakom.1 augusta, 2003 o 8:21 pm #926stankoÚčastník (Participant)Všetkým nositeľom „národných programov“ vinšujem, aby boli čo najskôr vhodení do víru privátnej medicíny a skutočných problémov. Ináč umrú sprostí.
2 augusta, 2003 o 7:36 am #927Mata HarriÚčastník (Participant)Zaveste privát na kliniec a príďte k nám, budete milo prekvapení 8-[ . Ja by som navrhla ako podmienku konkurzu na revízneho lekára a na funkciu v útvare zdrav. starostlivosti MZ 3 – mesačnú prax v našej nemocnici, pre útvar farmácie v našej ústavnej lekárni ](*,) . Aby získal ucelený pohľad na zdravotníctvo 😯
4 augusta, 2003 o 5:50 am #928dobrakÚčastník (Participant)No schvalne pan minister . ked uz teda utocite na pokojne diskutujuceho cloveka vo fore, ktore umoznuje anonymnu ucast tak povedzte otvorene, kto je v biskupiciach podla vas tym dobrakom . . . to by zaujimalo aj mna …
4 augusta, 2003 o 5:58 am #929dobrakÚčastník (Participant)Doktor Stankovic … v republike musi koexistovat ako statne aj sukromne zdravotnictvo .. vam vyhovuje to sukromne tak ho praktizujte a rozvijajte, urcite to bude na prospech veci, ked to statne zdravotnictvo bude mat poriadnu konkurenciu od ktorej sa bude moct ucit o kvalite poskytovanej ZS. Nositelia narodnych programov, NO .. predpokladam, ze povazujete za normalne aby v SR existovali urcite „narodne institucie
„, ktore budu akymsi hlavnym strediskom, v ktorom budu posobit spickovi odbornici z daneho odboru a toto zariadenie bude tou najvyssou instanciou, co sa tyka odbornosti, kvality a vyskumu v danom odbore.
… /skoda ze to v sucasnosti tak nieje … / ale mozno sa blizka aj na lepsie casi … vdaka reforme zdravotnictva, ktoru presadzuje pan minister Zajac4 augusta, 2003 o 10:31 am #930Anton HanusinÚčastník (Participant)Tak o tomto dosť silno pochybujem, všetci vieme, ako štátne inštitúcie hospodária s peniazmi daňových poplatníkov- z cudzieho krv netečie – je mi jasné, že všetkým, ktorí budú za tieto peniaze musieť dokázať svoju opodstatnenosť, bude za starým systémom ľúto. Freudovské prerieknutie „vám vyhovuje“ je príznačné. Vám vyhovuje štátne, z vyššie uvedených dôvodov, ja verím že osobnázodpovednosť a iniciatíva bez štátneho dirigizmu vedie k lepším výsledkom. Príkladom nech sú USA, ale i inde, kde nositeľom najvyššej kvality (a nielen v zdravotníctve) je práve súkromný sektor. Naopak, štát financuje skôr záchrannú sieť nižšej kvality tak, aby základné zdravotnú starostlivosť mal zabezpečený každý.
4 augusta, 2003 o 1:57 pm #931Mata HarriÚčastník (Participant)@Anton Hanušín wrote:
Príkladom nech sú USA, ale i inde, kde nositeľom najvyššej kvality (a nielen v zdravotníctve) je práve súkromný sektor. Naopak, štát financuje skôr záchrannú sieť nižšej kvality tak, aby základné zdravotnú starostlivosť mal zabezpečený každý.
Jednou podmienkou kvality je budovanie systému, druhou dostatok finančných prostriedkov. V USA sa zdravotnícky systém budoval koncepčne viac ako 100 rokov. Dodnes u nich platí zásada – pánom je pacient. Hneď na začiatku boli etablované profesionálne inštitúcie, ktoré stanovovali potrebné materiálne a technické parametre zdravotníckych zariadení, organizácia medicínskych činností sa veľmi zavčasu musela podrobiť záväzným diagnostickým a terapeutickým pokynom,asi nikde inde nie sú tak spracované guide lines a štandardy pre akúkoľvek činnosť, ako v USA. Od začiatku existujú inštitúcie, ktoré kontrolujú kvalitu výkonov. Paralelne sa budoval poisťovací systém. A čo je najdôležitejšie, v USA sa cení know how, preto sa môžu presadiť schopní, ktorí vedia. Ja som v USA nevidela štátny zdravotnícky sektor. Tu skôr išlo o poskytovanie zdrav. starostlivosti nepoisteným, za tých platil štát, ale zdrav. starostlivosť poskytovali tie isté nemocnice, ktoré poskytovali zdrav. starostlivosť poisteným. A ešte tu učinkujú rôzne charitné a iné (snobské) nadácie, ktoré hodia finančné prostriedky na zdrav. starostlivosť asociálom, bezdomovcom atd. Súkromný sektor je charakteristický iba tým, že sú známi majitelia. Sám o sebe záruky kvality neposkytuje. Súkromný zdrav. sektor je i v Latinskej Amerike a jeho výkonnosť a kvalita sa od sektroru v USA výrazne odlišuje. Sila súkromného sektoru spočíva v dokonalejšom a spoľahlivejšom využití systémového projektu.
U nás chýba organizácia medicínskych činností, ktorej základom sú definované štandardné postupy. U nás nie je vôľa ich vypracovať. Pretože by znamenali začiatok bolestivých zmien. Čítala som v novinách, ako pán minister reagoval na nespokojnosť FNsP na Mickievičke, že sa zastavila stavba novej nemocnice. Pán minister zrejme trocha študoval ročenky, lebo celkom presne vykalkuloval, koľko sa v Bratislave denne prevádzkuje prázdnych postelí. A držím mu palce, aby nadobudol odvahu povedať – B – redukcia postelí je neekonomická. Treba redukovať počet nemocníc. A tie nezredukuje poisťovňa.
5 augusta, 2003 o 7:54 am #932Anton HanusinÚčastník (Participant)Možno len súhlasiť, hovoril som len o princípe. Všetko, čo dáva štát si vyžaduje peniaze, a tie sa získavajú zdaňovaním, čo je násilná „solidarita“ . Tieto peniaze sa využívajú neoptimálne. Verím v solidaritu v pravom slova zmysle, t.j. dobrovoľnú, ale toto by bolo asi na diskusii skôr filozofickú a svetonázorovú. No a kto si myslí, že doba, ký sa zavedie naozajstná reforma nielen zdravotníctva, ale i myslenia ľudí , sa nebude blížiť k 100 rokom, je naivný.
O vydaní guidelinov som sa rozprával s jedným naším hlavným odborníkom. Záver bol naozaj ten, že na ich zavedení nie je záujem, lebo na guidelines lege artis nemá naše zdravotníctvo peniaze5 augusta, 2003 o 9:38 am #933Mata HarriÚčastník (Participant)@Anton Hanušín wrote:
O vydaní guidelinov som sa rozprával s jedným naším hlavným odborníkom. Záver bol naozaj ten, že na ich zavedení nie je záujem, lebo na guidelines lege artis nemá naše zdravotníctvo peniaze
Vyšli Štandardné terapeutické postupy vo vnútornom lekárstve a som presvedčená, že celú knižku prečítali iba lekári pripravujúci sa na atestáciu. I keby sme mali dosť peňazí, pochybujem o tom, že by sa uvedené postupy začali dodržiavať na všetkých interných oddeleniach. Medicína je i umenie a existujú rôzne medicínske školy.
Ale práve pre nedostatok finančných prostriedkov by mali byť guide lines vypracované pre určité výkony, resp. postupy, najmä pre tie drahé. A neznamená to odpísať časť učebnice, ale trvalú prácu na zdokonalení metodiky, postupu. A nemusí ísť o celoslovenské, ale môžu platiť napr. v podmienkach konkrétnej nemocnice.
Napr. predoperačná príprava . V nemocnici X operujú denne 10 hodín, čo znamená, že niektorí pacienti budú opúerovaní až v popoludňajších hodinách. Zvykom je, že pac. pred operáciou posledné jedlo dostane cca o 17. hod, potom event. dostane klysmy, ráno je na lačno. A vznikne otázka, kedy môže naposledy pred zákrokom pacient ešte jesť, či ten, čo pôjde na zákrok popoludní, môže dostať raňajky. Každé pracovisko na to má iný názor. Jedni nechajú pac. o hlade a smäde, druhí ho nechajú hladovať a dajú mu glukózu iv, alebo fyziológ, alebo pac. povolia dopoludnia piť tekutiny. Tak sa pozrie literatúra, urobia sa vyšetrenia residuálneho obsahu v žal. u jednotlivých postupov, zhodnotia sa výsledky a vypracujú sa odporúčania :
U pac. bez anamnest a klin údajov o poruche vyprázdňovania žaludka je možmné podávať polymérnu enterálnu výživu naposledy 4 hod. pred zákrokom. U diabetikov bez poruchy vyprázdňovania – 8 hod pred zákrokom, s poruchou 12 hod. pred zákrokom. Atd. -
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.