V prvom rade chcem, pán minister, poďakovať za relatívne obsiahlu reakciu na predmet Popromočné vzdelávanie, zvlášť, keď zvážim kvantum problémov s akými sa stretávate vo Vám zverenom „prechorelom“ zdravotníctve.
Vaša odpoveď mi len potvrdila aj môj názor, že zmeny je potrebné vykonať aj v oblasti pregraduálneho ale i postgraduálneho vzdelávania.
Prax nás ale núti žiadať od Vás jasné a konkrétne kroky, pritom však život musí ísť ďalej a tak z Vašej odpovede si asi ťažko urbí záver medik, ktorý sa chystá promovať v lete 2003.
To čo uvádzate je všeobecne známe. Zdravotníci – myslím tým klinických pracovníkov LF, školiteľov Slovenskej zdravotníckej univerzity ale i lekárov učiteľov v neštátnych praxiach, ich všetkých dnešný stav v možnostiach poskytnutia čo najkvalitnejšieho praktického vzdelávania trápi, ale vedia to už roky, že napríklad v stomatológii, ale samozrejme vo všetkých odboroch sa zabezpečenie kvalitnej praktickej výuky nedá bez zodpovedajúceho materiálneho zabezpečenia s určením časového priestoru a v ňom musí byť kvalifikovaný dozor a vedenie.
Teoretická pripravenosť absolventov na prax nie nijako spochybňovaná, žiaľ praktických návykov a skúseností im na stomatologických klinikách pri ich súčasných priestorových a vyššie vymenovaných danostiach ani pri najlepšej snahe nemôžu dať. Áno ideálny by bol stav, aby sa prebudovali súčasné stomatologické kliniky tak, aby poslucháč mimo teoretickej prípravy, mal možnosť v každom svojom voľnom čase pracovať pri kresle a mať tam k dispozícii napr. odborného asistenta. Tento spôsob prebudovanej pregraduálnej prípravy stomatológov iste skončí získaním akademického titulu, ktorý stomatológom bude popráve prináležať : MDDr. To všetko chce okrem iného zmenu vysokoškolského zákona. Dnes je to však utópia. Začať s tým treba. Ale nejako sa mi nechce veriť, že práve teraz sa posilnia klinické pracoviská, keď doteraz im nikto zásadne nepomôhol.
A tak za súčasného stavu, pokiaľ tam pribudnú ešte aj postgraduálni frekventanti reálny stav sa nezlepší, zrejme sa len rozoberie balík peňazí putujúci zatiaľ do monopolného zabezpečovateľa postgraduálu teda SZU.
(nie som si istý, či vôbec ide o zaujímavý balík-viď výročná správa SPAM za r 2001). Mám však pochybnosti, či to bude ekonomicky dobrý ťah.
Ja osobne by som sa zásadne zasadzoval za čo najširšiu pomoc klinikám v pregraduále a v tom na posilnenie napríklad prázdninových praxí medikov . Do zásadného prebudovania (materiálno-technického)stomatologických kliník, by som ponechal zabezpečovanie základného popromočného vzdelávania ces SZÚ.
Čo sa týka Vášho osobného interesu o nemecký model neinštitucionálneho vzdelávania u akreditovaných oddelení a ambulancií, ten beriem všetkými desiatimi. 😀 U stomatológov, ale nakoniec aj v iných odbornostiach, aj v popromočnej príprave musí mladý lekár získať praktické navyky v ambulantnom a v určitom rozsahu (pokiaľ sa nebude špecializovať) aj na oddelení (napr. stomatochirgickom). Čiže aj tu je potrebný koordinátor, resp. kvalitne vypracovaná koncepcia, ktorá bude mať hlavu a pätu a stomatológ-absolvent bude mať možnosť dostať maximum.
Musí byť od pridelenia špecializačného indexu až po vykonane atestačnej skúšky harmonicky zladené, kto za čo berie zodpovednosť a peniaze.
A mám pritom na mysli i pracovníkov MZ SR.
Oveľa ďalej sú v tejto oblasti českí kolegovia so systémom kolokvií, tiež však zápasia s problémom nedostatočného finančného zabezpečenia absolventov formou OU-sociálnych odborov (LKS č.5/máj 2001 str.8, LKS č2/február 2000 str.21)
Do problému treba , podľa mňa, zainteresovať aj ninistersvo práce a sociálnych vecí aj u nás.
Znova si dovolím podčiarknuť, že skôr ako sa niektorý z modelov vzdelávania spustí, mal by byť prekonzultovaný s tými, ktorých sa týka najakútnejšie: a to sú súčasní zabezpečovatelia postgraduálu na terajšej SZU , ďalej klinický pracovníci LF a v neposlednom rade stomatológovia z „terénnej praxe“ prostredníctvom svojich predstaviteľov v Slovenskej komore zubných lekárov.
Keď som pri SKZL, dovolím si pripomenúť, že to bola prvá inštitúcia, ktorá predstúpila s návrhom na priplácanie si za vybraté úkony pri ošetrení a prelomila tak bariéru imaginárnej bezplatnosti v zdravotníctve.
Je až komické, že ešte v r.1995 MZ SR zriadilo bezplatnú telefonnu linku pre pacientov, kde mali telefonovať, pokiaľ od nich niekto bude vyžadovať platbu v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a dnes je hlavným a podľa môjho vkusu dosť radikálnym presadzovateľom ďalších platieb pacientami práve minister zdravotníctva.
Ale aby som celkom neodbočil, chcem tým len povedať, že SKZL by mala byť Vašim dôležitým partnerom v diskusiách na všetky zásadné reformné kroky v stomatologickom zabezpečení slovenského obyvateľstva.
Viem, že máte dojednané stretnutie, tak si len prajem, aby sa termín dodržal a aby Ste boli pozorným poslucháčom, aby sa aj nám potom dobre počúvali Vaše argumentácie pri reformných krokoch. Hlavne aby sme všetci pokročili naozaj o krôčik vpred a nie naopak.
Čo teda čaká v horizonte najbližších promócií nových kolegov?
Aké budú ďalšie horizonty v neteoretickej podobe? 😮
Ďakujem všetkým, ktorí si prečítali moje napísané myšlienky a dúfam, že aj touto formou sa dajú vyprovokovať ku zmysluplným návrhom na riešenia. 😆