O nás › Diskusné Fóra › Všeobecne o zdravotníctve › Paradoxy reformy › Odpoveď na: Paradoxy reformy
Doteraz som sa zamýšľala nad zmenou platovky v teoretickej rovine. Dnes som sa dozvedela, ako riaditelia nemocníc sa zhostia úlohy diferencovane odmeňovať pracovníkov. Jednoducho. Oddelenia dostanú toľko, koľko si zarobia. A na oddeleniach personál úsekov dostane toľko, koľko si zarobí na pacientoch.
Fajn.
Robím na JIS. U nás je pacient v zlom stave, vtedy je nákladný, je okolo neho veľa roboty, keď sa zlepší, ide na oddelenie. Z paušálu, ktorý je rovnaký na JIS i na oddelení a robí niečo cez 10 000 Sk sa nedá uhradiť diagnostika a liečba, a vonkoncom nie platy personálu.
Takže ako?
Skončíme s intenzívnou starostlivosťou.
Nemožno očakávať, že oddelenie, ktorému to tak tak vyjde, bude dotovať JIS. Prečo by to robili, keď to nerobí poisťovňa?
Pretože i okresné nemocnice majú finančné problémy, už dnes čo je komplikovanejšie a ťažšie (a nákladnejšie), posielajú k nám.
Toto bude problém všetkých JIS.
Takže skončíme s intenzívnou starostlivosťou?
To nie je zveličovanie problému, to je realita. Vediem si evidenciu o nákladoch na liečbu každého pacienta, paušál 10 000 nepokryje ani náklady na lieky a ŠZM. Poisťovňa nediferencuje medzi pacientom , ktorý je na oddelení a pacientom, ktorý potrebuje intenzívnu starostlivosť. Poisťovňa intenzívnu starostlivosť neplatí, takže je otázka, prečo my robíme niečo, čo je naviac.
V budúcnosti sa ráta, že poisťovne si budú objednávať výkony u poskytovateľov, čo robia už aj teraz. Ale na našej klinike si poisťovňa objednala bežné internistické výkony, neobjednala si špeciálne výkony intenzívnej starostlivosti. Potvrdzuje to jednotný paušálny príspevok za pacienta. Intenzívna starostlivosť sa platí iba na OAIM. Čiže naša JIS prakticky neexistuje. Z ekonomického hľadiska sa správame iracionálne, robíme to, čo nikto nechce a neplatí.