Odpoveď na: Paradoxy reformy

O nás Diskusné Fóra Všeobecne o zdravotníctve Paradoxy reformy Odpoveď na: Paradoxy reformy

#815
Mata Harri
Účastník (Participant)

Nepochybujem o tom, čo ste povedali. Poukazujem na to, ako sa to v praxi (ne)realizuje. Lokálna VšZP na našom oddelení akceptuje – X – hospitalizovaných pacientov mesačne, na každého pacienta dostaneme paušál.

Ja nemôžem prijať pacienta z iného kraja, i keď ide napr. o 30 ročného človeka, ktorého stav je zlý, zanedbaný, ale u nás vyriešiteľný (nemyslím tým iba krátkodobé zlepšenie), pretože len náklady na ŠZM a lieky by napr. presiahli 300 000 Sk, čo je cca 40 % mesačných nákladov celého oddelenia. Zdravotná poisťovňa z príslušného kraja, odkiaľ je pacient, nám náklady nepreplatí, odvoláva sa na to, že úhrada je zakomponovaná v paušáli.

Tým som sa dotkla dalšieho paradoxu reformy. Počas 14 ročnej proklamácie, že reformujeme zdravotníctvo, žiaden reformovateľ sa nedotkol intenzívnej starostlivosti.

Intenzívna starostlivosť sa nám rozplynula v nákladoch nemocnice, a s ňou i ilúzia, že knowhow, resp knowledge je motorom pokroku. Jedinci ochotní a schopní perfektne zvládnuť pacienta v kritickom stave sú vývrheľmi zdravotníctva, škodnou, ktorú treba pacifikovať.

V r. 1993 v našej nemocnici intenzívna starostlivosť tvorila
9 % počtu hospitalizovaných pacientov
7% počtu oš. dní
spotrebovala
36 % z celkových nákladov na lieky
48 % z celkových nákladov na ŠZM
na celkovej úmrtnosti v nemocnici sa podieľala 10 %, čo je slušný výsledok a dôkaz, že nešlo o riešenie beznádejných stavov.

Zo štatistiky je jasné, že intenzívnu starostlivosť bez jasných ekonomických pravidiel si dnes nemôže dovoliť žiadna nemocnica. Ale v tom je skrytá i skutočnosť, že úroveň akejkoľvej organizovanej tímovej práce rapídne klesá. Ak sa stráca pocit potreby komplexnej starostlivosti o kritické stavy, tak prečo by mal byť zhon v prípade bežných – tuctových stavov.

Riešením je odstránenie rajonizácie, pacientovi, ktorému ide o život, rodina vie vybrať zariadenie, o ktorom vie, že je schopné riešiť vážne stavy a jeho zastupujúca poisťovňa by mala financovať jeho liečbu zariadeniu, ktoré liečbu zabezpečí.

Paušálne platby pokryjú náklady na bežných pacientov, u kritických stavov sú potrebné platby konkrétneho účtu. Ak sa zdá poisťovni, že účet je prehnaný, môže si urobiť odbornú expertízu a zbytočnosti nezaplatiť. Takže na záver – reforma bude vtedy, keď sa proklamované zámery i zrealizujú.

Navigate