Vážený pán minister.
Som jeden z pár súkromných anestéziológov, myslím, že nás na Slovensku nie je ani 10. Musíme preto reagovať, lebo vzniká dojem, že nakoniec sa mi budeme učiť robiť to, čo niektorí z nás už robia z úspechom desať rokov. My konkrétne na našom pracovisku sa jednodňovej chirurgii sa venujeme od roku 1995. Ročne urobíme 400 – 1000 ambulantných anestézií pre krčných lekárov pri ošetrení detí ( napr. adenotómie ), pre stomatológov pri ošetrení detí a mentálne postihnutých jedincov, pre gynekológov, gastroenteroloógov i pre plastických chirurgov a samozrejme všetci idú v deň ošetrenia domov. Žiaľ sme bez zmluvného vzťahu so zdravotnými poisťovňami a to bez akýchkoľvek výnimiek. Dôvody zdravotných poisťovní, ale i ministerských úradníkov na neuzavretie zmluvného vzťahu je hanba citovať.
Máme mnoho vedomostí a obrovské praktické skúsenosti s výberom vhodných pacientov a výkonov, s predchádzaním komplikácií a vôbec „vieme to robiť.“ No zdá sa zo šumov, ktoré počúvame, že sa nakoniec budeme musieť ísť učiť k tým, ktorí mali doteraz priemernú dobu hospitalizácie po detskej hernii osem dní.
Chceme preto aspoň vedieť, aké ste stanovili pravidlá hry pre jednodňovú chirurgiu a kde sa dá s nimi oboznámiť, keď sa už rozhodovalo bez nás. Deklarovali ste rovnosť poskytovatelov zdravotnej starostlivosti pri prístupe k zdrojom. Verím, že je to tak, ale je najvyšší čas zverejniť niečo oficiálne.
Jednodňová chirurgia pre lôžkové zariadenia? Nemajú ony iné úlohy. Všade na svete sa nemocnice zaoberajú tým, čo sa nedá urobiť ambulantne. Nemali by ste vopred diskriminovať tých, ktorí sú na to logicky určení – ambulantné zdravotnícke zariadenia.
Ján Stankovič – súkromný anestéziológ