@Rudolf Zajac wrote:
Toto je jedna z vaznych nevyhod solidarnosti. Asi by riesenim bolo vzberat od alkoholikov, toxikomnov, fajciarov regres, z pohladu medicinz im ale musime poskytnut adekvatnu starostlivost az po JIS. Ale co s takymi co sa evidebtbe zle stravuju, aj ti pojdu na regres. A co s takymi, ktori bzvaju v zlom zivotnom prostredi o com vedia a byvat tam nemusia, napriklad v BA na Racianskom Myte? Alebo nemame cast zdrojov uvolnit na prevecniu v ramci verejneho zdravotnictva? To ale nie je ulohou tych, ktori maju na starosti individualne zdravie. Asi len budeme musiet tu JIS alkoholikom platit.
Kde sa otočíme, tam na nás číha nejaká medicínska oblasť, ktorú je potrebné dostať do civilizovanej podoby. A pritom zdravotníkov máme dosť. Najčastejšie vysvetlenie nečinnosti je argument – nemožno, nedá sa.
Náš národ je ochotný konzumovať tony liekov, miesto toho aby zdvihol zadok a začal sa fyzicky hýbať.
Napr. naši diabetici napriek dostupnosti liečby sú po rokoch podstatne zdevastovanejší, ako pacienti v Holandsku, Nemecku, Dánsku atd. Aká je u nás odborná starostlivosť o diabetikov? Je zaujímavé si odsledovať prácu na diabetologickej ambulancii (česť výnimkám). Ráno pred ambulanciou čaká 30 – 40 diabetikov , na lačno, na ambulancii im sestrička odoberie krv na vyšetrenie glykémie, poťažne ďalších parametrov. Potom sa húfne poberú do bufetu dať si šalát, salím, rožky, colu. Vyšetrenie chvíľu trvá, keď je hotové, pacienti postupne vstupujú do ambulancie, lekár v rýchlosti musí popísať recepty na inzulín, ihly, ostatné pomôcky, má čas tak akurát na niekoľko zdvorilostných otázok, ako sa pac. má, vydá niekoľko pokynov, ktoré si pac. vysvetlí po svojom, a je tu koniec pracovnej doby.
Napr. v Holandsku od chvíle stanovenia dg diabetu, lekár učí pacienta, ako má žiť. Musí kompletne zmeniť životosprávu. Základnou podmienkou prevencie diabet. komplikácií je fyzický pohyb. Pac. musí vedieť, koľko, kedy a akú fyzickú záťaž má denne podstúpiť. Musí sa zorientovať v dietológii, musí byť informovaný o tom, čo má urobiť, keď chce „zhrešiť“ a dať si zmrzlinu, či zákusok. Až potom sa vedie debata o inzulíne.