Prečítala som si celú sadu príspevkov a dovolím si reagovať na niektoré body diskusie:
1. Nemocnice I. typu: Na štúdijnom pobyte v USA som pri návšteve jednej okresnej nemocnice viedla rozhovor s jej riaditeľom, ktorý sa čudoval, čo za nezmysel sú nemocnice I. typu – Ak pacient je tak chorý, že potrebuje hospitalizáciu, kde máme zaručené, že nebude potrebovať komplexné služby viacerých zložiek, ktoré v nemocnici so 4 oddeleniami nie sú k dispozícii…..
2. V okresoch funguje niekoľko „Medicínskych centier“, kde ambulujú odborníci z okresnej nemocnice (diabetológ, kardiológ, nefrológ atd), aby pacient nemusel cestovať, keď potrebuje kontrolné vyšetrenie a je tam niekoľko postelí, na ktorých sa doliečujú pacienti preložení z okresnej nemocnice (intenzívna rehabilitácia) a robia sa tam jednoduché zákroky – katarakty, vybratie tonsíl, polypov,niektoré laparoskopické abdominálne výkony atd. Chodia to robiť špecialisti z okresnej nemocnice. O pacientov sa stará malý domáci tím lekárov, sestier atd, zohratý s okresnými špecialistami.
3. Typy nemocníc – sviatočný šofér je postrachom dopravnej premávky, ohrozuje seba i ostatných. To platí i pri zdravotníckych výkonoch. Ak chirurgické oddelenie X urobí ročne 2 pankreatektomie, 6 aortofemorálnych bypassov, 12 resekcií a náhrad pažeráku, tak ide o sviatočné výkony bez rutiny. Predpokladám, že každý normálny človek ak má podstúpiť takýto výkon, tak ho chce podstúpiť na pracovisku, kde sa robí rutinne skúseným tímom. Existujú dlhodobé štatistiky, z ktorých možno kalkulovať, ktoré výkony sú tak časté, že sú rutinou každej okresnej nemocnice a ktoré treba koncentrovať do trojkových nemocníc. Nejde iba o výkon , ale o celý support, schopnosť riešiť komplikácie. Cca 6 nemocníc by stačilo, z toho 3 koncové .
Pokračovanie zajtra