Odpoveď na: Otazka

O nás Diskusné Fóra Všeobecne o zdravotníctve Otazka Odpoveď na: Otazka

#1236
Anton Hanusin
Účastník (Participant)

Je to pravdepodobne tak, ale do únie vstupujeme o necelé 3 týždne a smernica EÚ zatiaľ nepozná prechodné kategórie, to je výmysel nášho zákonníka práce. Dávno tvrdím, že principiálne nie je možné prijať, aby sa hocaká doba strávená na pracovisku vyhlásila za niečo iné ako za prácu. U nás na OAIM je to evidentné – mojou prácou nie je len otočenie gombíka na ventilátore alebo vyhodnotenie výsledkov či zapísanie vizity. Som po celý čas spätý s pacientom minimálne mentálne a i duševná práce je práca. Ak som to dobre pochopil, ES ide ešte ďalej. Tvrdí, že každé obmedzenie zamestnávateľom pre jeho potreby je nutné považovať za prácu, keďže za dobu odpočinku sá dá považovať len taký čas, keď zamestnanec nie je obmedzovaný v rozhodovaní sa, čo bude robiť, ničím.
Vyvstávajú tu dva problémy, na ktoré som chcel dostať odpoveď:

1, od 1.5. by podľa precedensu ES mal byť čas čakania na prácu resp. pohotovosť platený ako pracovný čas – t.j. minimálne hodinovým tarifným platom
2, tým pádom sa nedajú pri tomto počte lekárov na Slovensku (alebo len veľmi obtiažne a to tak, že by neslúžili vo vlastnej nemocnici ale u iného zamestnávateľa) nedá dodržať limit 48 hodín práce týždenne (zaujímavé, že ministerstvo sa nebojí odlivu lekárov, údajne to nebude také ľahké kvôli prechodným obdobiam – dr. Hlavačka TV Markíza … len aby vám ten optimizmus vydržal)

Nesocialistické riešenie, ktoré by som prijal je – pláca ako za prácu, obmedzenie zamestnávateľa istou hranicou práce, ktorú môže nariadiť a neobmedzovať prácu hornou hranicou – t.j. ak sa dobrovoľn rozhodnem, že dokážem pracovať i viac, je to možné.

Navigate