K apalickým pacientom – asi treba dotrénovať i záchrankový personál, niektorí iba rýchlo dovezú pacienta do nemocnice.
K moribundným pacientom – tu sa asi nemôže vydať žadne nariadenie, pretože máme personál rôznych kvalít. Čo niekto považuje za neriešiteľné, to inde vedia riešiť . Akútny stav i u chronika by sme mali riešiť . U terminálneho stavu, ktorý nemá šance, musíme sa správať individuálne, niekedy je pacient pri plnom vedomí a CHCE, aby sme s ním bojovali, vtedy ho nemôžme podraziť a povedať nie, ale bazálnou symptomatickou liečbou to ponecháme prirodzenému vývoju. Raz som dávala hematologického pacienta s hemoblastózou v blastickej fáze na ventilátor, pretože mal sy v. cavy a dusil sa pri plnom vedomí, na ventilátore sa ukľudnil, netrpel a potichu zomrel. Moribundný pacient je v agónii, vedomím stráca kontakt s reálnym svetom, tam asi stačí poskytnúť symptomatickú liečbu,aby netrpel.
