Generálna prokuratúra bude mať problém nájsť niekoho, kto nie je vinný

Tím okolo analytika Petra Pažitného a bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca pred Vianocami uverejnil analýzu nadmernej úmrtnosti počas covidu. V analýze sa pozerajú, ako sa darilo iným krajinám a aké sú dôvody, prečo na Slovensku zomrelo viac ako 20-tisíc ľudí navyše oproti predchádzajúcim rokom.

Dokument má vyše sto strán. Jedným z výsledkov napríklad je, že ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny – od Estónska cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak by mohlo byť na Slovensku potenciálne zachránených od 12- do 21-tisíc ľudí.

Analýzou sa už zaoberá generálna prokuratúra, ktorá chce preveriť, či v súvislosti s manažmentom pandémie covidu-19 nedošlo ku konaniu alebo k opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť. Štúdiu už kritizoval a jej závery spochybnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.[ Novinka: Chcete dostávať najdôležitejšie informácie o zdraví a prevencii ochorení? Aktivujte si utorkový newsletter Týždeň v zdraví. ]

V rozhovore sme sa s autormi analýzy Petrom Pažitným a Rudolfom Zajacom rozprávali o tom,

  • ako analýza vznikala,
  • z akých dát vychádzali,
  • ako vnímajú kritiku Igora Matoviča či úradu pre dohľad,
  • ale aj o tom, prečo porovnávali Slovensko s krajinami, ako je Dánsko či Portugalsko.

V decembri ste zverejnili analýzu o nadmernej úmrtnosti na covid počas rokov 2020 až 2022. Zaoberá sa ňou generálny prokurátor, reagujú na ňu politici aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Očakávali ste taký ohlas?

Pažitný: Som prekvapený. Očakával som, že skôr bude reagovať Inštitút zdravotníckych analýz na ministerstve zdravotníctva (IZA), úrad pre dohľad (ÚDZS) či Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Zajac: Ja som to čakal. V štúdii je jasne napísané, aké sú výsledky Slovenska, a vychádzal som zo starého porekadla, že trafená hus zagága. Keď ju 15. decembra prezentovali, ledva tam niekto prišiel. Je však pravda, že v ten deň padala vláda. Generálny prokurátor podľa mňa sleduje iné ciele, ale nechtiac urobil dobre, že upútal pozornosť.

Jednou z tých trafených husí je aj úrad pre dohľad, ktorý vykonáva pitvy. Keď sa dávali dokopy dáta, dostali otázku, koľko ľudí zomrelo na covid. Odpovedali, že nevedia a nesledujú to. Všetky dáta, ktoré sme spracovávali, boli od NCZI a od štatistického úradu. Ale majú iné dáta – líšia sa o 20 percent.

V interpretácii štúdie ste povedali, že pri pohľade na vývoj „nadmernej úmrtnosti možno manažment pandémie vyhlásiť za nezvládnutý“. V čom?

Pažitný: Štúdiu sme rozdelili na štyri časti. V prvej sme sa pozreli na kľúčové protipandemické opatrenia. V druhej, koľko ľudí zomrelo na covid. Bolo ťažké sa k tomu číslu dopátrať. V tretej časti sme sa snažili vypočítať potenciálne zachránené životy, teda koľko ľudí mohlo byť zachránených. A v štvrtej sme opísali, ktoré faktory zlepšovali alebo zhoršovali prognózu na prežitie covidu. Prešli sme všetky zdroje dát, ktoré sú na Slovensku aj v Európe.

Štatistický úrad evidoval 27-tisíc nadmerných úmrtí v covidovom čase. Nebolo jasné, či sú všetky na covid. Nadmerná úmrtnosť hovorí len to, že umrelo o takýto počet ľudí viac, ale nedáva odpoveď prečo. Z dát štatistického úradu sa to celkom nedalo povedať a museli sme hľadať iné zdroje dát. NCZI eviduje 22-tisíc úmrtí na covid alebo s covidom. Mali sme dva údaje a bol medzi nimi rozdiel 5-tisíc. Tieto dáta sme preverovali podľa dát poisťovní. Pýtali sme sa všetkých poisťovní, poskytli nám ich len Dôvera a Union, VšZP nie. Ide teda rádovo o vzorku dva milióny ľudí z 5,5 milióna.

Čo nie je ani polovica obyvateľstva.

Pažitný: Je to veľmi spoľahlivá a slušná vzorka. Na základe toho, koľko ľudí zomrelo spomedzi poistencov Dôvery, sme dopočítali, koľko by to asi mohlo byť na celom Slovensku. Vyšlo nám číslo vyše 25-tisíc. Naša hypotéza je, že nadmerná úmrtnosť, ktorú reportuje štatistický úrad, je vo významnej miere spôsobená covidom. Oficiálne dáta NCZI sú podľa nás podhodnotené o zhruba 20 až 22 percent. Ak by sme mali dáta od VšZP, vedeli by sme to určiť presne.

Máte pokrytých menej ako 50 percent občanov Slovenska. Je relevantné to takto dopočítať bez dát VšZP?

Pažitný: Myslíme si, že náš model ukazuje dobré čísla a ešte je aj konzervatívny. Môžeme predpokladať, že VšZP má ešte rizikovejší kmeň, a preto sa dá predpokladať, že úmrtí u nej bolo viac.

Zajac: Nie je podstatné, či tam je 30 či 40 percent ľudí. Dôležitá je štruktúra. Union má veľmi podobný kmeň ako VšZP, Dôvera má trochu iný. To je, ako keď sa robí prieskum verejnej mienky a použije sa tisíc respondentov. Dôležité je, aby bola reprezentatívna vzorka. Hlavným cieľom štúdie nebolo hovoriť o príčinách nadmernej úmrtnosti. Cieľom bolo poukázať, aká bola nadmerná úmrtnosť – teda o koľko ľudí viac zomrelo počas covidu oproti predchádzajúcim rokom. Štúdia mala ukázať, akú výkonnosť má slovenské zdravotníctvo, ako sa s tým vyrovnalo, a ak sa nevyrovnalo, tak prečo. Alebo inak – to, čo sa pýta generálna prokuratúra – kto je vinný? Odpoveď je, že prakticky všetci.

Po publikácii ste závery interpretovali takto: „Druhá vlna bola podľa vás nezvládnutá pre zanedbanú prípravu, chaotické rozhodnutia často bez vedeckého základu, nevhodnú komunikáciu k verejnosti a neskoré zavedenie tvrdého lockdownu, pri tretej vlne sa hlavným problémom stala politizácia témy očkovania a opäť neskoro zavedený lockdown.“ Z akých dát ste pri tom vychádzali?

Pažitný: Prvú vlnu považujeme za veľmi dobre zvládnutú. Druhá a tretia dopadli veľmi zle. Používali sme techniku benchmarkingu (porovnávania). Zozbierali sme si najskôr všetky dáta o nadmernej úmrtnosti z krajín Únie. Slovensko dopadlo tretie najhoršie v Európe. Za nami skončili len Bulhari a Poliaci.

Prešli sme rôzne akademické štúdie a analýzy o zvládnutí covidu a vybrali sme niekoľko skupín krajín. Jedna skupina boli krajiny, ktoré najlepšie zvládli prvú a druhú vlnu – to boli najefektívnejšie krajiny. Druhá skupina krajín mala najnižšiu nadmernú úmrtnosť – u niektorých bola nižšia ako osem percent, my sme mali v niektorých mesiacoch 70-percentnú nadmernú úmrtnosť. Potom sme sa pozreli na lídrov v očkovaní, čo bolo Portugalsko, a potom sme sa pozreli na Česko.

Kto patril medzi efektívne krajiny?

Pažitný: Dánsko, Cyprus, Estónsko, Írsko, Luxembursko, Fínsko, Island, Nórsko. Z nich sme vybrali tie, ktoré môžu byť porovnateľné veľkosťou, hustotou obyvateľstva. Nezobrali sme tak napríklad Nórsko, ktoré je veľké a má vysoký HDP, lebo to sú faktory, ktoré by to mohli ovplyvniť. Preto sme si vzali Estónsko – porovnateľné výdavky na zdravotníctvo, východoeurópska krajina, ale niečo robili zásadne inak. Pozreli sme sa tak na niekoho, s kým sa chceme porovnať, a snažíme sa zistiť, čo robili inak. Pri Estónsku vyšli tri zásadné faktory.

Aké?

Pažitný: Spoliehali sa na odborníkov – veľmi rýchlo dokázali adaptovať aktuálne vedecké poznatky do rozhodovania. Naše tvrdenie si viete dohľadať v akademickej literatúre. Ďalej výborne robili telemedicínu a všetko spojené s elektronizáciou, čo im veľmi pomohlo v zvládaní pandémie. Aj z nášho modelu na dátach zdravotných poisťovní vyšlo, že keď ľudia kontaktovali lekára – fyzicky či telemedicínsky –, zlepšovalo to šance prežitia covidu. Tretia vec bolo očkovanie staršej populácie, v kategórii nad 60 rokov mali 80 percent zaočkovaných.

Dá sa to takto porovnávať, keď nevezmete do úvahy stav obyvateľstva, či už ide o vekové rozloženie, či chronické choroby, ktoré boli vysokorizikovým faktorom pri úmrtiach na covid? Aj vo vašej štúdii píšete, že napríklad onkologickí pacienti mali vysoké riziko úmrtia pri covide.

Pažitný: Sú veci, o ktorých sa dá ďalej diskutovať a my sme tomu naklonení. Chodia nám aj podporné analýzy. Ľudia dospeli k podobným výsledkom aj inými metódami. V expertnej debate je vítané, že si niekto prečíta našu štúdiu a povie, že by v niektorých veciach postupoval inak. Metodiku porovnávania, ktorú sme využili, sme v práci opísali.

Zajac: Každá krajina robila politické rozhodnutia, niektoré lepšie, iné horšie. Ďalšia vec je kvalita zdravotníctva a jeho výkonnosť. Skúsim to na príklade – ide o môj odhad, nemám k tomu ďalšie veľké dáta. Rozdiel vo výkonnosti českého a slovenského zdravotníctva je oveľa vyšší ako rozdiel v nadmernej úmrtnosti v našich krajinách. V Česku bola v prepočte na počet obyvateľov nadmerná úmrtnosť len o 3-tisíc ľudí nižšia ako na Slovensku. Ktorý iný faktor mohol spôsobiť, že Česi sa tak veľmi nelíšia od Slovenska, keď zdravotnú starostlivosť majú lepšiu?

Podobne ako na Slovensku bolo identické chaotické riadenie – Babišovo a Matovičovo. Cieľom štúdie však nebolo povedať, že Babiš a Matovič to pokazili a portugalský admirál to zlepšil, lebo zavelil a očkovali ako besní. Je to multifaktoriálny proces, nedá sa vybrať jeden parameter. Musíte posúdiť situáciu podľa zvolených kritérií.

Ďalšia vec bolo plošné testovanie, ktoré situáciu zhoršilo. A naše závery boli takmer totožné so závermi epidemiológa profesora Oleára a sú v úplnom rozpore so závermi analytika Pavelku a Mareka Krajčího, ktoré im uverejnili v Science. Musíte dodržiavať určitú poctivosť pri spracovaní dát a interpretácii. Politická téma v tomto nie je prvoradá, ale je rozhodujúca pri interpretácii výsledkov.

Práve na interpretáciu sa pýtam. Napísali ste, že dôvodmi bola zanedbaná príprava, chaotické rozhodnutia či nevhodná komunikácia. Porovnali ste to s Českom. Ale máte dosť dát a informácií, či to podobne nevyzeralo v Estónsku či Dánsku, len ste to nesledovali tak zblízka ako v Česku a na Slovensku?

Pažitný: Opierali sme sa pri Dánsku a Estónsku o akademické a vedecké zdroje. V Dánsku bol napríklad dôležitý faktor veľmi vysokej dôvery občanov v inštitúcie a autority. Počas celého covidu politici viedli krajinu tak, aby ľudia mali obrovskú mieru dôvery v to, čo robili. Mali dva problémy medzi opozíciou a koalíciou, ale aj tie dokázali rýchlo vyriešiť, aby zachovali jednotu a dôveru obyvateľov. Ukazuje sa, že dôvera ľudí v inštitúcie a vedenie krajiny boli veľmi dôležité. Vidno to aj v Portugalsku – keď viceadmirálovi zverili vedenie očkovania, tak jeho líderstvo bolo rozhodujúce. Ide o mäkké faktory, ktoré pôsobia v danej krajine, ale tu to spájame s dátami o nadmernej úmrtnosti.

Čiže na Slovensku ľudia veria armáde menej? Lebo aj u nás bolo zdravotníctvo aj očkovanie zverené generálovi.

Zajac: My sme mali iný problém.

Pažitný: Pozrime sa na jednotlivé vlny na Slovensku: prvá bola o tom, aby sa čo najrýchlejšie zaviedol lockdown. Druhá o falošnej dileme – plošné testovanie verzus lockdown. Testovanie bolo uprednostňované. Tretia vlna bola o očkovaní. Pozrime sa na Portugalsko – malo prvú vlnu horšiu ako Slovensko, druhú malo rovnako zlú ako Slovensko a tretiu vlnu takmer nemali.

Pre vysvetlenie, ako sme postupovali: mali sme viaceré zdroje dát, pozreli sme sa, čo v jednotlivých krajinách fungovalo, a pritom sme sa opierali o vedecké a akademické práce. Potom sme pozreli na dáta poisťovní Dôvera a Union a pripravili sme model, na ktorom sme sa snažili interpretovať, ktoré faktory zlepšovali prognózu covidu a ktoré ju zhoršovali. Faktory, ktoré nám vychádzali, korešpondovali s faktormi, ktoré vychádzali v iných krajinách.

Ktoré faktory znižovali nadmernú úmrtnosť?

Pažitný: Napríklad telemedicína či preberanie vedeckých poznatkov – to sa opakovalo vo viacerých krajinách. Ale je dôležité povedať, že covid omnoho viac vplýva na ľudí, ktorí sú zraniteľní a majú nejaké chronické ochorenia. Krajiny, kde bol lepší manažment chronických chorôb, sa dokázali lepšie porátať s covidom.

Ktoré faktory na Slovensku najviac zvyšovali nadmernú úmrtnosť?

Pažitný: Byť ženou bol ochranný faktor. S rastúcim vekom rástlo riziko úmrtia. Pozreli sme sa na to aj z pohľadu krajov. Najhoršie vyšiel Banskobystrický, najlepšie Bratislavský. To závisí aj od sociologických faktorov, ale tie sme zatiaľ neanalyzovali. Zaujímavé sú vlny – s každou ďalšou vlnou stúpalo riziko úmrtia. A to aj napriek tomu, že v tretej vlne sa šíril variant omikron, pri ktorom bolo menšie riziko úmrtia. Teda pri slabšom variante bola šanca úmrtia vyššia. Z toho vychádza také typicky slovenské – „nič sa nenaučili“. Manažment pandémie nedokázal zužitkovať dáta a informácie, ktoré existovali, a rizikovosť počas vĺn stúpala. V tomto ukazovateli sme skončili veľmi zle, lebo sa predpokladá, že časom sa vláda učí a riziko by malo klesať.

Zajac: Nebol to sociologický či politologický prieskum, môžeme sa z výsledkov len domnievať, že slovenská vláda to nerobila dobre. Výsledky sú pevné a obhájiteľné. Stačí sledovať zahraničnú tlač – nemeckú, francúzsku, anglickú, českú, ja sledujem aj španielsku, a zistíte, o čom noviny počas pandémie písali. Skoro nikde nebol taký problém ako na Slovensku, kde si opozícia ako vlajkovú loď zvolila anticovid, antivax. Dôvera obyvateľstva sa tým výrazne narušila.

Mne je trochu jedno, či Estónci mali alebo nemali občiansku vojnu, ale dosiahli signifikantne lepšie výsledky v nadmernej úmrtnosti. U nás bolo v prvej vlne len veľmi málo úmrtí, ale v Taliansku či Francúzsku ich bolo veľa. Potom sa z toho tie krajiny vedeli poučiť. Až tak, že presadili očkovanie a nemali „Nevestičky, dobre bude“ a iné hlúposti. To sa prejavilo na výsledkoch. Ale predmetom tejto štúdie neboli sociologické ani politické závery.

V nedeľu analýzu použil poslanec Hlasu Erik Tomáš, keď obvinil Igora Matoviča (OĽaNO) z veľkého počtu úmrtí. Predseda OĽaNO a bývalý premiér Matovič analýzu spochybnil tým, že ste spolupracovali s Pentou a Dôvera dala na analýzu peniaze. Podobne argumentoval aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Zajac: Dôvera až tak veľmi neplatila, ale dali spolu s Unionom dáta, ktoré VšZP ani úrad pre dohľad nedali. Musíte variť polievku z ingrediencií, ktoré máte. Nechcem komentovať tých dvoch karpatských géniov, ktorí v nedeľu diskutovali, a už len to samotné bolo nechutné. Erik Tomáš tam držal papier s grafom a tváril sa, akoby s devastáciou zdravotníctva za 12 rokov vlády Smeru nič nemal. On bol asi v inom Smere. A Matovič má len to, ako ho Penta nenávidí. Vždy očakávate nejaké reakcie, napríklad osobné, ako je to, že Zajac je problematický a je podplácaný Pentou. Neviem, čo by povedali, keby som spoluautorom nebol. A potom máte odborné reakcie.

Pažitný: Vítam argument, že máme dáta len z dvoch poisťovní. Budem veľmi rád, keď nám VšZP poskytne dáta, ktoré nám odmietli dať. Toto nemá byť vec politiky. Argument, že štúdia nie je dobrá, lebo tam nie sú dáta VšZP, neobstojí, lebo sme ich pýtali a VšZP nám ich nedala.

K vašej štúdii sa vyjadril aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Výsledky štúdie spochybňujú. Michal Palkovič napísal. „Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne.“ Dokument podľa neho vykazuje vážne metodologické nedostatky. „A najmä ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb.“ Ako to hodnotíte?

Pažitný: Budeme radi diskutovať aj s úradom pre dohľad. Úrad nám dáta nedal, pýtali sme si ich. Poskytnite dáta, aj úrad, aj VšZP, aj Národné centrum zdravotníckych informácií, a postavme expertný tím aj s Inštitútom zdravotných analýz, VšZP, Dôverou a Unionom a poďme na tom ďalej pracovať.

Za našimi dátami, metodikou a výsledkami si stojíme. Zároveň sa nebránime testovať aj ďalšie faktory, ako je výkonnosť zdravotných systémov, výskyt chronických ochorení či epidemiológia, keď si povieme, na základe akej metodiky a akých dát. Práve takýto ďalší výskum môže byť náplňou toho expertného tímu.

Zajac: Keď si myslí, že tieto dáta nie sú správne, nech povie svoju interpretáciu a ako dopadlo Slovensko.

To povedali. Predsedníčka úradu Renáta Bláhová napísala, že podľa grafu, ktorý pripravili do publikácie Poučenia z covidu, kde vychádzali z dát ECDC, vyplýva, že „miera zvládnutia pandémie na Slovensku v zásade kopírovala vývoj v susedných krajinách“. Dodala: „Dokument, ktorého kľúčový graf porovnáva Slovensko v princípe so škandinávskymi krajinami a vynecháva krajiny so Slovenskom susediace, nespĺňa základné kritériá nezávislej analýzy, keďže porovnáva neporovnateľné.“ Čo na to hovoríte?

Pažitný: Nevynechali sme ani jednu krajinu.

Ale pri interpretácii, koľko ľudí by mohlo prežiť, ste používali krajiny, ako sú Dánsko, Portugalsko, Estónsko, Nemecko.

Pažitný: Metodika je postavená na porovnávaní – vybrali sme krajiny, ktoré boli rádovo lepšie od nás, a z nich vyselektujeme tú, ktorá je porovnateľná so Slovenskom. Pri porovnaní s Nemeckom chápeme, že to je problematické, lebo ich zdravotníctvo je úplne inde ako slovenské. Ale to v štúdii píšeme.

Stojíme si za výberom krajín, lebo ukazuje porovnateľné krajiny, ktoré mali omnoho lepšie výsledky. Za tými krajinami sú konkrétne opatrenia, na ktorých sa dá povedať, čo im pomohlo. To je pointa – pozriem sa, ako to robilo Dánsko a čo im pomohlo, že to zvládli, a potom sa pozriem, či sa tie faktory objavili aj u nás alebo nie. Portugalci zaočkovali 98 percent populácie nad 12 rokov, mali na to rovnaký čas ako my. My sme zaočkovali 51 percent. Preto mali výrazne lepší výsledok tretej vlny.

Otázka skôr bola, či by nebolo fér pri výpočtoch, koľko životov sa mohlo zachrániť, ak by ste porovnávali krajiny, ktoré sú nám podobnejšie. A nielen v počte obyvateľov, ale aj v kvalite zdravotníctva či dôvery v štát.

Zajac: Tam je iný problém. A to, že úrad pre dohľad buď dáta nemá a mal by ich mať, alebo ich nechcú vydať, lebo majú bočné úmysly. Najväčší problém je, že namiesto toho, aby sme si všetci z toho vzali poučenie a hľadali spôsob zlepšenia, sa začnú obviňovať autori. Toto je odborná štúdia. Nik nemá monopol, že je to absolútna pravda. Nie je to dogma. Reakcie dotknutých strán sú však smiešne.

Generálna prokuratúra preverí, či v súvislosti s manažmentom pandémie ochorenia covid-19 nedošlo ku konaniu alebo k opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť. Na čo príde?

Pažitný: Nedokážem to odhadnúť.

Zajac: Bude problém nájsť niekoho, kto nie je vinný. Jednoznačne je vinná koalícia, ako manažovala pandémiu. Nepochybne je vinná opozícia, ako z toho spravila politickú agendu. V žiadnej krajine opozícia nemala ako hlavnú politickú agendu anticovid a antiočkovanie. Ale vinní sme aj my zdravotníci, lebo nie všetko dobre fungovalo, najmä do očkovania – všeobecní lekári nefungovali ako telemedicína ani klasicky. Zavreli sa. Vinné sú aj predchádzajúce vlády, ktoré zdravotníctvo doviedli do stavu, v akom je. Nepochybne je kvalita nášho zdravotníctva upadajúca, nie vzostupná. Sú vinní aj Fico a Pellegrini, ktorí nechali zdravotníctvo zhumpľovať tak, ako je dnes.

Nech generálny prokurátor vyšetruje, som mu vďačný, lebo na štúdiu poukázal. Nech sa vyjadrujú dotknuté inštitúcie a bude lepšie, ak povedia, že budú s nami spolupracovať, aby to pomohlo Slovensku. A či voči niekomu dokáže polícia vyvodiť objektívnu či subjektívnu zodpovednosť, si netrúfam povedať. Neviem si technicky predstaviť, ako to chcú urobiť, ale to je na nich. Len dúfam, že štúdia nebude politicky zneužitá tak alebo onak.

Pažitný: Najlepší krok by bolo, aby sa zostavil spoločný expertný tím – autori štúdie, poisťovne, NCZI, úrad pre dohľad a IZA. A potom získať dáta aj z VšZP, úradu pre dohľad a NCZI. Spoločný tím by v práci pokračoval. Tak by sa rozptýlili pochybnosti.

Peter Pažitný

Lektor metód ekonomického hodnotenia zdravotníckych programov, garant špecializácie Manažment zdravotníckych služieb a člen Akademického senátu na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Je ekonóm a má titul z manažmentu zdravotných služieb zo Semmelweis University v Budapešti, z marketingu v zdravotníctve z Ekonomickej univerzity v Bratislave a z Fakulty managementu Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Bol poradcom v oblasti zdravotnej politiky pre ministrov zdravotníctva na Slovensku, v Česku a v Maďarsku. Je výkonným riaditeľom CEE Health Policy Network.

Rudolf Zajac 

Narodil sa v Bratislave, dlhé roky pôsobil ako lekár a konzultant. V rokoch 2002 až 2006 bol ministrom zdravotníctva za stranu Aliancia nového občana a so svojím tímom presadzoval zásadnú reformu systému.

Zdroj:
Denník N, Veronika Folentová, 19. 1. 2023

Leave A Reply

Navigate