Dňa 29. februára 2020 boli voľby do parlamentu Slovenskej republiky. Víťazom sa stal prekvapivo Igor Matovič so svojím hnutím OĽaNO. Oblepovanie údajne Počiatkovej vily na Riviére a Eagle House v Nikózii na Cypre vyvolalo reakciu voličov, ktorá viedla k drvivému víťazstvu Matoviča.
Volič je suverén volieb a ak mu stačilo iba to oblepovanie, no prosím. Až na to, že volič chce aj fungujúce verejné služby, akou je napríklad zdravotníctvo, lepšie platy alebo penzie, menšiu nezamestnanosť, lepšie ceny v obchode, menej námahy. Novovzniknutá koalícia štyroch strán vznikla pomerne rýchlo, za dvadsať dní. Táto rýchlosť, ktorá mala byť výhodou, sa ukázala ako hlavná a závažná nevýhoda. Iba heslovite hlavné problémy. Andrej Kiska neuspel, ani sa nezúčastnil na koaličných rokovaniach a stranu v podstate venoval Veronike Remišovej. Možno je zdatná bábkoherečka, ale určite nie politička. Navyše bola roky v OĽaNO, a tak sa jej do génov dostali rôzne „matovičoviny“. SaS ako tretia najsilnejšia strana a jediná, ktorá mala mať skúsenosti so zostavovaním vlády z roku 2010, pohorela vtedy aj teraz. Richard Sulík nevie, čo je to politická korektnosť a trpezlivosť, a tak v oboch prípadoch predčasne vyronil myšlienku, že chce byť ministrom financií.
Nebol ani vtedy, ani teraz. OĽaNO utrpelo víťazstvo, na ktoré nemalo pripravených ľudí a ani programy. Igor Matovič sa stal premiérom, ale byť šéfom vlády sa ukázalo nad jeho sily. Ono je rozdiel robiť happeningy, ktoré v prípade Matoviča boli skôr jarmočnými atrakciami, ako mať ucelenú predstavu, ako má Slovensko fungovať pre všetkých občanov, a nie členov vládnej kamarily ako za Fica. Zdá sa, že najlepšie výsledky dosiahol Boris Kollár, niežeby bol nejako politicky gramotnejší, ale preto, že má oveľa menej škrupulí, jemne povedané, tlačiť partnerov k múru a hrať sa na dobrého na všetky strany.
Objektívne treba povedať, že nová vláda prebrala Slovensko z rúk vtedajšieho smeráka Pellegriniho v čase počínajúcej pandémie. Prví infikovaní boli v Číne už niekedy na jeseň, ale čínski súdruhovia priznali problém až koncom novembra, keď začali zatvárať do basy lekárov, ktorí to medializovali. Napriek tomu, že mal Pellegrini dva mesiace na prípravu, neurobil vôbec nič. Dosluhujúca vláda sa úplne vykašľala na hroziacu pandémiu. Nielenže ani netušila, a zjavne ani tušiť nechcela, čo s tým. Nebolo nič, neboli ochranné prostriedky, neboli rúška, rukavice, ventilátory. Neboli manuály, ako postupovať, hoci od roku 2005 boli, ale ani jedni, ani druhí o tom ani netušili, podobne ako o mnohých iných veciach. Pellegrini, keď prasklo, že nemáme nič, vyhlásil, že nám Maďari, ktorí sami nemali, pošlú rúška. Haha! Neboli pripravené PCR testy, prvé vyšetrenia sa museli posielať do zahraničia. Prvý covid pozitívny pacient sa objavil 7. marca 2020, len pre poriadok Matovič a spol. prebrali vládu až 21. marca. Spoločným problémom pre obe vlády boli hygienici na čele s Hlavným hygienikom SR Mikasom. Nič tak neukázalo biedu tejto služby ako pandémia. Rozporuplné nariadenia, často zmätočné a odporujúce si, nezmyselné vyhlášky za hranicou Ústavy SR sú iba malým zrnkom toho, čo vystrájali. Navyše ich odborná neschopnosť sa znásobila servilnou podriadenosťou politikom. Dalo by sa to prirovnať k tomu, akoby vodič autobusu, ktorý nielenže nemá vodičský preukaz a nevie šoférovať, sa podriaďoval príkazom slepého, navyše aj hluchého. V tejto situácii nová koalícia predvádzala všetko to, čo bráni koalícii normálne fungovať. V prvom rade si medzi sebou musia vydiskutovať, čo všetko chcú urobiť a najmä na čo všetko nájdu politickú zhodu. Stal sa pravý opak.
Už programové vyhlásenie vlády je v mnohých prípadoch napísané tak, ako si to budúci ministri predstavovali, a nie ako to dokážu presadiť.
Pre zdravotníctvo bolo napísane najdlhšie, najhoršie a najdrahšie programové vyhlásenie vlády. Čo z neho priam čpelo, bola etatizácia. To sa nakoniec neskôr ukázalo v plnej nahote. Uzákonenie nejakej štátnej komisie, ktorá má určovať zdravotným poisťovniam, koľko a na aký druh starostlivosti majú míňať. Podobne štátom riadená a vykonávaná optimalizácia siete, ale iba nemocníc a nie všetkých poskytovateľov, navyše keď štátu patrí iba 11 nemocníc z 89, zvyšok sú súkromné alebo verejné. Z Fondu obnovy od EÚ určili jednu miliardu eur na nemocnice a iba jedenásť miliónov eur na všetky ambulancie. Navyše sa začína potvrdzovať podozrenie, že peniaze majú dostať iba štátne nemocnice. Aj koncepcia vzniku štátnej distribučnej spoločnosti liekov je krok smerom dozadu ku socialistickému štátnemu a nefungujúcemu zdravotníctvu. A keďže si možné programové prieniky koaliční experti pre zdravotníctvo nedohovorili, tak na protest proti jeho obsahu hlasovala predsedníčka zdravotníckeho výboru parlamentu pri schvaľovaní. Nič na tom nemení fakt, že za tieto veci pokojne hlasovali aj takmer všetci poslanci SaS, ktorí sú všetko, len nie liberáli a všetko, len nie konzervatívci, ktorých tam má reprezentovať OKS. Mimochodom, poslanci OKS hlasujú proti všetkým výsledkom reformy zdravotníctva z rokov 2002 až 2006, ku ktorej sa kedysi hrdo hlásili a ktorú majú v nejakej deformovanej podobe ešte stále v programe. Dá sa pokojne povedať, že to, čo navystrájala táto vláda za dva roky, to nestihol Fico za dvanásť rokov.
Čo sa týka covidu, okrem prvej vlny, kde sme dopadli ako jedni z najlepších v Európe, vo všetkých ostatných vlnách, a že ich bolo veľa, sme naopak skončili na konci. Výsledok slovenského zdravotníctva sme popísali s Petrom Pažitným na jeseň roku 2021 v knihe Slovenské zdravotníctvo v postkovidovej dobe 2020–2025–2030, takzvanej Zelenej knihe. V kapitole Step test slovenského zdravotníctva prinášame objektívny pohľad, na základe tvrdých dát, na naše zdravotníctvo. Stačí iba spomenúť, že v prvých vlnách zlyhal (až do očkovania) ambulantný sektor, najmä všeobecní lekári. V priemere 80 percent pacientov, ktorí sa dostali na UPV (umelú pľúcnu ventiláciu) zomrelo. Je veľký rozdiel medzi nemocnicami vo výsledkoch a potvrdzuje sa, že štátne nemocnice nie sú najlepšie.
Tristné boli aj ekonomické výsledky covidu. Vláda bezhlavo vyhlasovala lockdowny. Mohli byť otvorené iba potraviny, drogérie a lekárne. Úplne smiešny bol zákaz predaja spotrebného tovaru v obchodných reťazcoch typu Kaufland alebo Billa. Malé obchody museli opakovane zatvárať, živnostníci, ktorí ich prevádzkovali, doslova padli na dno svojej ekonomickej existencie. Hygienici akoby nevedeli, že napríklad dlhé mesiace nebolo možné kúpiť detské topánky, alebo oblečenie. Nezmyselné celoštátne testovanie za pol miliardy eur, rôzne nezmyselné lotérie alebo odmena už očkovaným seniorom boli doslova vyhodené peniaze. A takýchto excesov bolo oveľa viac. Deficit verejných financií narástol o miliardy eur. Iba slabou útechou nám môže byť, že doba praje pre infláciu dlžníkom, pretože ak dlh prekročí istú mieru, stane sa nezvládnuteľným. Gréci v Eurozóne a iné krajiny mimo Eurozóny o tom vedia svoje.
Za dva roky malo Slovensko dvoch ministrov zdravotníctva. Jeden bol za osemnásť a druhý je za dvadsať bez dvoch. Jediný rozdiel medzi nimi je, že Marek Krajčí naozaj nevedel, o čom systém je a veľa o tom hovoril, Vladimír Lengvarský tiež o tom nevie veľa, ale hovorí tak málo, že v podstate mlčí. Obaja sa zaradili k najslabším ministrom zdravotníctva a to tam už bol všelikto. A ťažko to pripísať iba Igorovi Matovičovi, ktorého pôsobenie nepochybne vojde do dejín politológie a vari aj do učebníc ako pôsobenie nevzdelaného plagiátora, ktorý sa dostal, kam nemal a robil to, čo nemal. Pravda je, že aj naša opozícia prekonala všetky mysliteľné bariéry slušnej politiky. Nikde široko-ďaleko v Európe nemala opozícia ústa plné slobody, významu slova, ktorému zjavne ani Fico, ani Pellegrini a ani Kotleba či jeho klony nerozumejú. Inak by tak nebojovali proti epidemiologickým opatreniam a neboli by antivaxeri.
Poznámka pod čiarou.
Autor článku sa chce ospravedlniť Igorovi Matovičovi za to, že mu pripísal výrok Covid je chrípočka. Nepovedal to Igor Matovič, ale napísal to 21. 12. 2021 v blogu denníka Pravda bloger Ferro. https://ferro.blog.pravda.sk/2020/12/21/igor-matov... S obsahom blogu som sa plne stotožnil.
Zdroj: .týždeň 27. 2. 2022
