Smrtnosť na ochorenie COVID-19 je úzko spätá s chronickými chorobami a zraniteľnou populáciou
Slovensko: Analýza dát zo súkromných zdravotných poisťovní
Na základe údajov zo ZP Dôvera a ZP Union môžeme za hodnotené obdobie povedať niekoľko dôležitých faktov: 7,0 % (Dôvera), resp. 6,7 % (Union) z celkového počtu pacientov bolo aspoň hodinu na umelej pľúcnej ventilácii (UPV).
Z tých, čo neboli na UPV, prežilo 72 % (Dôvera), resp. 80 % (Union). Z tých, čo boli na UPV aspoň hodinu, prežilo len 29 % (Dôvera), resp. 35 % (Union).
Z tých, čo boli na UPV aspoň hodinu – 60 % (Dôvera), resp. 57 % (Union), zomrelo hneď v nemocnici, 4 % (Dôvera), resp. – 3 % (Union) zomreli do týždňa od prepustenia, 3 percentá (Dôvera), resp. jedno percento (Union) 8 – 14 dní od prepustenia
Podiel pacientov na UPV v jednotlivých nemocniciach sa líšil – od nuly až po 19 % (Dôvera), resp. od nuly až po 33 % (Union).
Počet pacientov, ktorí prežili, sa v jednotlivých nemocniciach líšil. Rozpätie medzi 1 a3kvartilombolo63%–78% (Dôvera), resp. a 67 % – 88 % (Union).
Až u 51,5 % (Dôvera), resp. 50,9 % (Union) pacientov bola v deň nástupu na hospitalizáciu záchranka. Na porovnanie, štandardne je to len 20 % (Dôvera), resp. 23 % (Union).
Len 5 % (Dôvera), resp. 23 % (Union) pacientov prišlo s covidom na odporúčanie lekára. Štandardne je to 31 % (Dôvera aj Union rovnaké percento).
Metodika získania a spracovania dát zo ZP Dôvera a ZP Union Poskytnuté dáta sú za obdobie február 2020 – marec 2021. Dáta sú za pacientov, ktorí boli v nemocnici na alebo s covidom, pričom na covid znamená, že primárne kvôli nemu sa tam dostali, s covidom znamená, že mali napríklad infarkt, TEP-ku a súčasne covid, teda išli by do nemocnice kvôli infarktu bez ohľadu na covid.
Metodika obsahuje iba tie nemocnice, ktoré boli v DRG od 1. 1. 2019 (kvôli presnosti a porovnateľnosti). Pacienti sa
v nemocnici mohli nachádzať viackrát, ak boli viackrát hospitalizovaní na/s covidom.
Dáta za jednotlivé nemocnice sú anonymizované, pričom jednotlivé nemocnice sú rozdelené do 4 kategórií. Označenie „0“ majú národné ústavy, vysokošpeciali-zované zariadenia a iné národné zariadenia. Označenie „1“ majú tzv. bývalé nemocnice I. typu so základnými oddeleniami (dnes by sme ich nazvali aj „mestské“). Označenie „2“ majú tzv. bývalé nemocnice II. typu so základný- mi a špecializovanými oddele- niami (dnes by sme ich označili ako „okresné“). Označenie „3“ majú fakultné a univerzitné nemocnice.
Medzinárodný kontext: nižšie EHCI skóre znamená vyššiu smrtnosť na covid
Krajiny „slovenskej“ skupiny podľa Joumard (2010) majú veľmi povzbudivé výsledky aj z hľadiska covidu – úmrtia na 1 mil. obyvateľov či smrtnosti (počet úmrtí z infikovaných). Tu je metodicky veľmi zaujímavé sledovať vzťah medzi kategorickou premennou (typ organizácie zdravotníctva), kardinálnou číselnou premennou (skóre EHCI) a počtom úmrtí na covid na 1 milión obyvateľov, resp. smrtnosťou (po anglicky case fatality rate), pod ktorou rozumieme počet úmrtí z počtu infikovaných.
Najprv EHCI skóre a úmrtia na 1 milión obyvateľov. Medzi obomi premennými je záporný vzťah, čo indikuje, že čím viac EHCI bodov má krajina, tým má menej úmrtí na covid (R2 = 0,2276). Ešte výraznejší je vzťah medzi EHCI skóre a smrtnosťou (počet úmrtí z infikovaných). Tu taktiež platí záporný vzťah a R2 je až 0,4809. Vo všeobecnosti to teda znamená, že čím vyspelejšie zdravotníctvo, tým lepšie zvládanie koronakrízy.
Zároveň ukazovateľ smrtnosti je ukazovateľom pravdy zdravotného systému. Je to preto, lebo tento ukazovateľ sa zameriava na počet úmrtí z infikovaných. Neberie teda do úvahy opatrenia verejného zdravotníctva či širšieho spoločenského rozmeru (lockdowny, izolácia, testovanie, …) ale zameriava sa konkrétne na výkonnosť zdravotného systému. Ako sa zdravotný systém dokáže postarať o pacienta, ktorý je infikovaný a potrebuje pomoc.
Kombinovaná klasifikácia podľa skupín Joumard (2010) a EHCI (2018) ukázala veľmi zaujímavý obrázok. Existujú dva takmer prázdne kvadranty. Ak je skóre EHCI krajiny pod mediánom (790,5 bodu), smrtnosť na covid neklesá pod 1,9 %. A naopak, ak je krajina členom širšieho elitného „klubu 800“, smrtnosť na covid v krajine je s najväčšou pravdepodobnosťou pod 1,9 %. Krajiny sa teda hromadia v zásade v dvoch kvadrantoch. Vysoká výkonnosť EHCI znamená nízku smrtnosť (pod 1,9 %) a nízka výkonnosť EHCI predstavuje vysokú smrtnosť na covid.
Podľa Pažitného et al. (2021) zároveň neexistuje jasná správa o tom, ktorá skupina „Joumard“ zvládla pandémiu covid najlepšie. Výsledok skôr ukazuje, že vysoká výkonnosť EHCI je dôležitejším ukazovateľom ako samotné skupiny. A z toho vyplýva veľmi dôležitá správa, že ak krajina neuspeje v dobách „nepandemických“, zlyhá aj počas pandémií. A naopak, ak je krajina dobrá v riadení svojho zdravotného systému v dobrých časoch, robí to aj v zlých časoch.
Ak teda chcú krajiny V4 zvýšiť svoju schopnosť zvládať pandémie ako covid, mali by sa zamerať na zlepšenie výkonnosti vlastného systému zdravotníctva. Ako naznačil náš výskum, mali by predovšetkým zvýšiť nasledujúce tri čiastkové oblasti: (1) práva pacienta, informácie a elektronické zdravotníctvo, (2) výsledky a (3) štedrosť systému zdravotnej starostlivosti.
Výskum autorov Pažitný et al. (2021) zároveň ukázal potrebu systematickejšej analýzy súvisiacej s pandémiou covid a otvoril ďalšie otázky. Prečo má 5 zo 6 krajín zo „skupiny 6“ nízku výkonnosť EHCI a vysokú úmrtnosť na covid? Okrem Maďarska a Poľska je to Írsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. Jedinou výnimkou z tejto skupiny je Nórsko – vysoko výkonné zdravotníctvo s najnižšou smrtnosťou spomedzi všetkých 22 analyzovaných krajín. V tomto prípade hrala pravdepodobne dôležitú úlohu kombinácia vysokého skóre EHCI a nízkej hustoty obyvateľstva.
Ďalej, prečo krajiny „skupiny 1“ tvoria „obálku“ okolo všetkých ostatných krajín? Bude to naznačovať, že sa týmto krajinám (Holandsko, Švajčiarsko, Nemecko, Slovensko) relatívne darí, ale nie tak dobre ako ich najbližším výkonnostným rovesníkom? A posledná otázka, ktorá pripomína skôr varovanie ako otáznik. Smrtnosť na ochorenie covid je úzko spätá s chronickými chorobami a zraniteľnou populáciou, takže ak je krajina slabá v starostlivosti o chronických a zraniteľných pacientov, bude slabá aj v starostlivosti o pacientov s covidom. A riešenie týchto organizačných medzier a zlepšenie týchto výkonnostných parametrov je otázkou desaťročí, nie mesiacov.
Záver
Poďme ešte z úrovne V4 späť na Slovensko. Medzi kľúčové príčiny nezvládnutia riadenia koronakrízy na Slovensku môžeme zaradiť:
- Nepochopiteľné vynechanie súkromných laboratórií na začiatku prvej vlny Výpadok lekárov primárneho kontaktu
- Neschopnosť zvládať chronické ochorenia a keďže na covid boli náchylné zraniteľné osoby, chronickí pacienti a osoby s oslabenou imunitou, tak neschopnosť riešiť chronické ochorenia priamo ovplyvňovala neschopnosť riešiť pandémiu covidu Uvoľnenie opatrení v lete 2020 (medzi 1. a 2. vlnou) Plošné testovanie s diskutabilným záverom
- Čakanie s tvrdým lockdownom pred Vianocami Nevýhodnú stratégiu nákupu vakcín (vynechanie zvyšovania Pfizera, úplný skrat so Sputnikom)
- Zlú očkovaciu stratégiu (nízka miera preočkovanosti seniorov)
Neexistujúcu kampaň na očkovanie - Nejednotný (a neexistujúci) politický leadership (neexistencia spoločnej kampane
v prospech očkovania – koalícia + opozícia)
Zároveň tieto aktivity boli veľmi drahé. Iba plošné testovanie stálo 478 mil. eur (MF SR, 2021).
Literatúra:
1. EHCI 2018 – European Health Consumer Index (2018), Health Consumer Powerhouse, https:// healthpowerhouse.com/media/EHCI-2018/ EHCI-2018-report.pdf
2. JOUMARD, I. – CHRISTOPHE, A. – NICQ, CH. 2010. Health Care Systems: Efficiency and Institutions. OECD Economics Department Working Paper [online]. No. 769. [cit. 2018-1-14] Dostupné z: https://papers.ssrn.com/sol3/papers. cfm?abstract_id=1616546
3. Pažitný P., Kandilaki D., Mužik R., Benková B.: COVID-19 case fatality rate in the context of healthcare system organization and EHCI performance: Focus on the Visegrád (V4) countries, Acta Oeconomica Special Issue, 2021 (in print)
4. Dáta od ZP Dôvera
5. Dáta od ZP Union
6. Worldometers, 2021 – medinárodné dáta
o COVID-19 z 23. 4. 2021 https://www. worldometers.info/coronavirus/#countries)
Táto kapitola bola napísaná ako kapitola 1.3 tzv. „Zelenej knihy“, Pažitný P. – Zajac, R.: „Slovenské zdravotníctvo v post-covidovej ére: 2020 – 2025 – 2030“
Peter Pažitný,
autor prednáša na Fakulte Managementu Vysokej školy ekonomickej v Prahe
Rudolf Zajac,
autor je minister zdravotníctva SR v rokoch 2002 – 2006
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 2/2022
