Ide o pravdu o reforme: Úplná katastrofa

Chystaná reforma zdravotníctva, ktorá zmení doterajšiu sieť nemocníc, je podľa exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca zle pripravená. „Ak ju parlament schváli, tak len politickou silou. Chýbať bude rozum,“ povedal v relácii Ide o pravdu. Podľa neho sa nedá nariadiť zákonom, ktorá nemocnica bude fungovať, a ktorá sa zmení na komunitný typ. 

Zajac varuje pred odsúvaním problému okolo odchodu lekárov a sestier do zahraničia. „Pandémia ukázala, že slovenské zdravotníctvo neunieslo záťaž vážne chorých pacientov. Niekde ich umieralo až 80 percent,“ konštatoval Zajac.

Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac počas svojho pôsobenia vo funkcii v rokoch 2002 až 2006 presadil významné reformy v slovenskom zdravotníctve. Od nich však uplynulo takmer dvadsať rokov. Odmieta rozdelenie nemocníc do piatich kategórií a s pripravovanou reformou z dielne ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) sa nestotožňuje.

Plán obnovy prichádza s balíkom peňazí na to, aby sa na Slovensku niečo zmenilo. Myslíte si, že sa pri zdravotníckej reforme zle rozhodli, keď sa ako podmienka na získanie peňazí vybrala optimalizácia nemocničnej siete?

Nemyslím si, že ide o reformu. Ako môže štát verejnej, súkromnej, mestskej či župnej nemocnici nariadiť, čo smie a nesmie robiť? Štát môže nemocnici určiť podmienky, ale nesmie ísť proti ústave. Teda nemôže povedať, čo smie alebo nesmie nemocnica robiť. Alebo či bude, alebo nebude nemocnica existovať. No čo čakáte od krajiny, ktorá urobí obchvat a neurobí k nemu prípojku? Ideme obnoviť Slovensko po pandémii a peniaze nalejeme do nemocníc, o ktorých druhým dychom hovoríme, že sú predimenzované. Keď mesto alebo župa potrebuje nemocnicu a nebude vedieť prežiť z toho, čo dostane od zdravotných poisťovní, tak má dve možnosti: alebo sa stotožní s tým, že nemocnica sa zmení, alebo ju začne dotovať z vlastných peňazí, pretože tam má svojich obyvateľov, voličov a svoje plány.

Kto by o tom mohol rozhodovať?

Štát do toho nesmie zasiahnuť, a pritom chce túto kompetenciu zobrať na seba. Jediný, kto to môže urobiť, sú zdravotné poisťovne. Ony objednávajú zdravotnú starostlivosť a platia za ňu. Musia vedieť, kde je aká kvalita a môžu sa rozhodnúť, u koho si budú určité výkony objednávať. Aby zdravotná poisťovňa nikoho nediskriminovala, musí byť kontrolovaná nezávislým Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Jeho riaditeľa si však vyberá minister zdravotníctva.

Lekári a odborové združenia už dlhšie upozorňujú na personálnu krízu. Reforme vyčítajú, že tento zásadný problém nerieši. Lekárov a sestričky si berú okolité krajiny.

Máme relatívne veľa lekárov, no sú rozlezení po veľa nemocniciach. U sestier je to úplne hanebné, pretože majú mizerné platy. Nech sa nikto nečuduje, že nechcú robiť. Keby sestra robila čokoľvek iné, dostane o 30 až 40 percent lepší plat. Sestry nesú zdravotníctvo na svojich bedrách, a ak ich poriadne nezaplatíme, odídu.

Prečo potom nie sú lekári v Snine alebo vo Svidníku?

Každý mladý, ktorý skončí školu, má záujem o to, aby sa dostal k čo najmodernejšej medicíne. Nie k stredoveku. Tým, že nemocnice sú zle rozložené, je ich veľa a 15 rokov sme neumožnili zdravotným poisťovniam spraviť prirodzenú selekciu nemocníc, rozdrobujú sa personálne sily.

V niektorých zariadeniach však môže na budúci rok prísť ku kolapsu práve kvôli nedostatku personálu. Mala vláda radšej použiť balík peňazí z plánu obnovy na to, aby to zastavila?

Vláda nemá vzťah k nemocniciam. Ak by mala, tak už dávno by začala platiť za svojich poistencov, a nie z tej sumy uberať. Keď niekto povie, že nechce platiť cyperské schránky, tak nevie, o čom hovorí.

Zdroj:
Pravda 14. 10. 2021

Leave A Reply

Navigate