Celý ten systém výberu nie je o hľadaní odborníkov, ktorí by riadili nemocnice, hoci sa pod touto hlavičkou koná
Zúčastnil som sa na výberovom konaní do predstavenstva košického kardioústavu. Zaujímavé na tom celom bolo niečo iné. Uchádzač musí napísať projekt rozvoja podniku. Ten som urobil a v rozhodujúcej časti bol projekt publikovaný v ZdN č. 26. Výsledkom projektu bolo konštatovanie, že všetkým trom, nielen košickému ústavu, stúpajú tržby, ale klesá zisk. Inak povedané, nemajú dobre dohodnuté ceny so zdravotnými poisťovňami. A keďže moje reformné zákony ešte stále platia a nie sú v nich žiadne platobné mechanizmy, musia si nemocnice dohovárať úhrady samy s poisťovňami. To zdanlivo môže byť problémom, ak je prebytok ponuky, čo platí pre takmer všetky všeobecné nemocnice, ale nie, ak je prebytok dopytu, napríklad po onkologickej alebo aj kardiologickej starostlivosti.
Druhá časť procedúry spočíva v ústnom pohovore. Keďže som dlhodobo v zahraničí, písomne som požiadal možnosť pohovoru prostredníctvom nejakej masovej verzie Skype. Komisia mi vyhovela. S tým je spojených pár zaujímavostí. V prvom rade nesmiete vopred vedieť, kto budú členovia komisie. Keď som sa na to opakovane pýtal, dostal som opakovanú odpoveď, že je to v súlade s nejakou smernicou a jej dodatkom. V písomnom povolení na videopohovor je prakticky pod trestom smrti uchádzačovi zakázané používať nahrávanie. Prečo nie, ten záznam by určite nebol na Oskara. Iba si spomínam, že za mojich čias sme všetko, gremiálne porady aj pracovné stretnutia, nahrávali. Samozrejme, účastníci o tom boli vopred informovaní. Bolo to skvelé opatrenie a niekoľ kokrát to pomohlo, napríklad ak v rámci rokovania o pripomienkach k reformným zákonom oponenti jedno hovorili u nás a niečo úplne iné neskôr. Záznam nepripustil žiadne dodatočné racionalizácie, ktoré poznajú psychiatri v takzvanom post hypnotickom príkaze.
Nastal deň D a začal sa pohovor. Úprimne povedané, nechcel by som byť v koži členov komisie, a to som im aj povedal. Reč bola o štáte ako vlastníkovi a keďže nemôžem odporovať svojmu presvedčeniu, jasne som povedal, že by nemocnice mali vlastniť viacerí vlastníci, nielen štát, napríklad vysoké školy, mestá a župy a aj súkromní investori. Napokon, tak to bolo v pôvodných prijatých reformných zákonoch. Povedal som tiež, že všetky tie metódy DRG a prospektívne či prediktívne financovania sú nezmysel a musíme sa vrátiť k pôvodnej myšlienke a tou je cena dohodou (medzi poisťovňou a poskytovateľom). Celý projekt som zverejnil na svojej stránke www.reformazdravotnictva.sk a aj na svojom účte na Facebooku. Kto má záujem, dočíta sa tam, čo vňomje,atedaajto,čosom hovoril komisii. Namiesto plánovaných 40 minút to trvalo vyše hodiny a pol, povedal by som, že som si „poklábosil“ s komisiou.
Následne, po pár dňoch sa objavilo hodnotenie jednotlivých členov komisie. Keďže som ministerstvu nedal súhlas so zverejnením neviem síce čoho, ale to nič, moje výsledky sú tam pod menom uchádzač č. 3. Hodnotenie spočíva v hodnotení projektu a v hodnotení pohovoru. Člen komisie hodnotí, či uchádzač uspokojil, alebo neuspokojil, teda od piatich členov môže uchádzač získať spolu desať hodnotení. Následne ešte člen komisie napíše, či odporúča, alebo neodporúča. Je to zaujímavé čítanie a dosť som sa pobavil. Takže traja členovia ma odporučili a dvaja nie, pričom som neuspokojil ústne iba jedného člena komisie. Tým neuspokojeným je nejaký Mgr. Matej Hanus, ktorý, zdá sa, svoje skúsenosti nabral na škole, právo skončil v roku 2018 a v praxi, pretože je niekde na ministerstve na sekcii zdravia a v troch neziskovkách rozhodujúceho medicínskeho významu (Piešťany, Nové Mesto a Ilava). V hodnotení napísal: „Uchádzač pri ústnom pohovore prezentoval ďalší vývoj spoločnosti spôsobom, ktorý pri súčasnom stave nie je realizovateľný a z uvedeného dôvodu je možno predpokladať, že by progres spoločnosti nebol naplnený.“ Nuž, keby tak hlúposť nadnášala.
Výzva riadiť
z Bratislavy Košice
Druhým členom komisie, ktorého som síce plne uspokojil, ale ma neodporučil, bola nejaká Ing. Beata Hlavčáková. Napísala, že som skvelý analytik s komplexným pohľadom, ale výzvou je riadiť niečo v Košiciach z Bratislavy. Nuž, v čase telemedicíny a home officeov je to na malé zamyslenie, ale prosím. Tak som si pani inžinierku lustroval. Je protikorupčnou koordinátorkou ministerstva zdravotníctva, autorkou 20-stranovej Hodnotiacej správy rezortného protikorupčného programu za roky 2019 a 2020, z júna tohto roku. Správa je dôverná (sic!), ale kolega Google ju našiel asi za jednu nanosekundu. Nechcem hodnotiť jej obsah, avšak žiada sa mi jedna stručná poznámka. Korupcia je všade tam, kde nefunguje systém. Ak napríklad služby, ktoré majú byť poskytnuté, nefungujú, je typické, že prakticky všetci účastníci trhu si ich zabezpečujú dodatočnými neformálnymi úhradami (rozumej korupciou). Sem možno zaradiť miliardu príkladov zo socializmu, napríklad korupcia pri naháňaní autoservisov. Zohnať a nahradiť chybný vačkový hriadeľ do žigulíka bolo umenie hodné D. Copperfielda. A naše zdravotníctvo, ktoré je akosi stále viac-menej socialistické, ani 32 rokov po Novembri ́89, nás nijako nepresvedčuje, že táto premisa o nefungujúcich službách neplatí. Preto aj kvázi protikorupčná činnosť ministerstva sa hodne podobá na lízanie medu cez sklo. Samozrejme, dôvernému.
Politický výber
Podstatné na záver. Celý ten systém výberu nie je o hľadaní odborníkov, ktorí by riadili nemocnice, hoci sa pod touto hlavičkou koná. Ak by bol, nemohol by dopadnúť tak, ako dopadol, ani omylom. Samozrejme, že ide o čisto politický výber, a tak by sa to malo nazvať. Pretože minister tam musí dosadiť ľudí, za ktorých ponesie plnú politickú zodpovednosť. Potom by nepotreboval žiadne komisie, kde členovia musia odviesť nadprácu a hrať sa na odborníkov, ktorými naozaj nie sú. Navyše ich hodnotenie má iba poradný, alebo lepšie podradný význam, pretože minister ho nemusí akceptovať. Ja som robil čisto politické výbery a komisia, ktorá vyberala uchádzačov, hodnotila iba to, či spĺňajú zákonné kritériá. Nakoniec mi prišlo oznámenie z ministerstva zdravotníctva, že som síce uspel, ale minister si ma nevybral, za čo mu aj touto cestou ďakujem. Už len preto, že vie, že generál iba ťažko môže slúžiť pod frajtrom.
S Petrom Pažitným sme dopísali Zelenú knihu zdravotníctva, Peter je hlavný autor. Kniha má popísať zdravotníctvo počas pandémie a má pripraviť akúsi víziu do roku 2030. A tiež, vzhľadom na to, čo sa udialo a ešte má diať s reformnými zákonmi za posledný rok, mimochodom, Fico to nedokázal ani za dvanásť rokov, sme sa s Petrom dohodli, že pani štátna tajomníčka Ježíková nás neuspokojila ani za mak, a preto sme ju vylúčili z nášho reformného tímu.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 36/2021
