Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na dve miesta v trojčlennom predstavenstve Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH).
Prekvapivo sa prihlásil aj Rudolf Zajac, bývalý minister zdravotníctva v druhej Dzurindovej vláde v rokoch 2002 až 2006, ktorý spravil viacero reformných opatrení, napríklad zaviedol poplatky u lekára. Dôsledkom jeho reforiem bol aj vznik troch kardioústavov – Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, Stredoslovenského v Banskej Bystrici a Východoslovenského v Košiciach. Všetky sú stopercentné štátne akciovky.
Rudolf Zajac záujem kandidovať oznámil drsnejším slovníkom v statuse na Facebooku. Exministra Mareka Krajčího označil za „človeka, ktorý nevie nič“, respektíve „bol to najhoršie, čo nás mohlo stretnúť, horšie ako covid-19“. V statuse ďalej píše, že Krajčí vo VÚSCH „poveril vedením ľudí, ktorí nevedia viesť ani sami seba, tobôž ústav“. Na margo nového vedenia dodal, že sú „pripos*atí a začali kŕmiť bulvár“. Sedemnásť rokov viedol košický VÚSCH František Sabol. Je prvým slovenským profesorom v oblasti kardiochirurgie. Vo februári ho Krajčí náhle odvolal z funkcie predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa. Ako nových členov predstavenstva Krajčí poveril Antona Juru (predseda, zároveň je generálnym riaditeľom) a Štefana Lukačina, tretím členom predstavenstva je Martin Studenčan. Nové vedenie ústavu bolo poverené maximálne na šesť mesiacov, až do transparentného výberového konania. Šesť mesiacov uplynie v auguste. Rudolfa Zajaca, ktorý vo februári oslávil sedemdesiatku, sme sa pýtali na pohnútky jeho kandidatúry.
V statuse píšete, že Marek Krajčí ako minister napáchal veľké škody na slovenskom zdravotníctve. Prečo ste sa rozhodli ísť do výberového konania na členov predstavenstva VÚSCH a, ako uvádzate, zachraňovať práve košický kardioústav?
Marek Krajčí absolútne nevedel, čo sa v zdravotníctve deje a čo by bolo potrebné urobiť. Nemal žiadnu víziu. Jeho špecialitou boli absolútne nezvládnuté personálne otázky. Vymenil niekoľko ľudí vo vedení nemocníc a ako to dopadlo? Spomeňme si na Poprad, Prešov, Banskú Bystricu, Nitru a nakoniec aj na Košice – či už na univerzitnú nemocnicu, alebo kardioústav.
Nikto nemá vyárendované miesto riaditeľa alebo člena predstavenstva a naozaj je na vôli a zodpovednosti zriaďovateľa, komu dôveruje a koho poverí vedením. Zmeny však majú viesť k lepšiemu, a nie k horšiemu. Východoslovenský ústav srdcovocievnych chorôb je firma vysoko oceňovaná pacientmi, odbornou verejnosťou, a to nielen na Slovensku. Bola ekonomicky stabilizovaná, zisková, s porovnateľnými medicínskymi výsledkami, ako dosahuje Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Košický kardioústav si dokázal zarobiť aj na výstavbu ďalších budov. Vychovávali v ňom množstvo odborníkov. To po zmene manažmentu viac-menej prestalo platiť, overte si jeho hospodársky výsledok za prvý polrok roku 2021.
Čo konkrétne z toho, čo uvádzate – ekonomická stabilita, medicínske výsledky, oceňovanie pacientmi a odbornou verejnosťou -, prestalo vo VÚSCH platiť a aké máte informácie o jeho hospodárení v prvom polroku 2021?
Pokiaľ je mi známe, tak 14 rozhodujúcich vedúcich lekárov z VÚSCH písalo parlamentnému výboru pre zdravotníctvo a neskoršie poslali ďalší list priamo ministrovi. Vývoj hospodárskeho výsledku za rok 2021 je jasný. Od zisku 413-tisíc eur za január 2021 až po stratu 239-tisíc za máj. Od marca 2021 je vidieť mesačný pokles zisku a tento trend pokračuje. Pokiaľ nebude mať ústav zisky, nebude mať zdroje na inováciu a modernizáciu.
Z Bratislavy to nemáte práve po ruke, dochádzali by ste do Košíc?
Pokiaľ uspel vo výberovom konaní na člena predstavenstva Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave človek, ktorý dlhé roky pôsobí v USA, a je to výborné, pretože Viktor Hraška je vynikajúci detský kardiochirurg a veľmi si ho vážim, vraj má nastúpiť od januára 2022, tak potom z Bratislavy to pre mňa určite nebude problém. Covid nás naučil, čo všetko sa dá vďaka moderným technológiám urobiť „na diaľku“.
Čo je vo vašom úspešnom scenári? Stanete sa členom predstavenstva… a ďalej?
A ďalej každý bude robiť to, na čo je kvalifikovaný a čo mu ide najlepšie.
Aké zmeny by ste vo VÚSCH presadzovali?
Píšem o tom v projekte, nájdete ho aj na mojom Facebooku. V princípe – také zmeny, aby si ústav znova zarobil dostatok zdrojov na rozvoj a modernizáciu, na slušné platy zamestnancom a na to, aby naďalej mohol robiť špičkovú medicínu.
Vyjadrujete sa tak, akoby tam znižovali platy zamestnancom a už nie sú na slušnej úrovni. To sa nestalo. Alebo máte iné informácie?
Keďže platí platový automat, tak tabuľkové mzdy musia dostať všetci. Ak však bude naozaj firma v strate, potom z čoho sa budú platiť pohyblivé zložky? A tie boli najlepšou motiváciou pre najlepších.
Čo by ste zmenili, aby ústav znova zarábal dostatok peňazí?
Mám to v projekte – musia sa zmeniť platobné mechanizmy a úhrady zdravotných poisťovní.
Ak vynecháme spôsob komunikácie, teda mediálne výstupy voči bývalému generálnemu riaditeľovi Františkovi Sabolovi, ktorý kritizujete, čo z odborného hľadiska vyčítate súčasnému vedeniu?
Znova opakujem: nikto, ani profesor Sabol, nemá celoživotné dedičné miesto generálneho riaditeľa. Ale je prvý a jediný riadny profesor lekárskej fakulty na Slovensku v chirurgii so zameraním na kardiochirurgiu. Profesor pred ním bol síce kardiochirurg, ale bol profesor ošetrovateľstva. Lekárska fakulta si Františka Sabola vybrala za prednostu kliniky, poverený manažment VÚSCH však nepodpísal dohodu, takže nemôže šéfovať. Miesto toho, aby mu slušne poďakovali, a je za čo – ten ústav vybudoval od prvej myšlienky v roku 2003, tak naňho posielajú bulvár. To svedčí o tom, že sú si nie istí. Miesto toho, aby skúsili po ňom prevziať štafetu a riadiť ústav ešte lepšie, tak tam volajú bulvár. Bol som pri tom, keď profesor Pirk z pražského IKEM-u a docent Němec z Brna hovorili o ústave a o profesorovi Sabolovi v superlatívoch.
Zase však hovoríte o komunikácii voči Františkovi Sabolovi. Ale čo z odborného hľadiska vyčítate súčasnému vedeniu?
Nespokojnosť ľudí, ktorú prejavili v otvorenom liste zdravotníckemu výboru parlamentu a neskoršie ďalším listom ministrovi. Najpodstatnejším faktom, ktorý uvádzajú, je, že ľudí uráža, ako nové vedenie komunikuje prácu a výsledky ústavu. To som nazval v projekte defekáciou do vlastného hniezda.
Zjavne podporujete bývalého šéfa VÚSCH F. Sabola. Z výhrad, ktoré zverejňovalo nové vedenie, vás nevyrušilo nič? Napríklad výrazne diferencované a nezdôvodňované odmeňovanie, ktoré označili za diskriminačné, či presúvanie náročných výkonov do Bratislavy.
Nepodporujem nikoho, nakoniec viem, že profesor je mojím konkurentom vo výberovom konaní. Ale naozaj si ho veľmi vážim a viem prečo. Vzhľadom na zákonom stanovený platový automat hovoriť o diskriminačných mzdách je naozaj smiešne. Zisťoval som aj počty prekladov do iných ústavov. V Košiciach (a ani v Banskej Bystrici) sa nerobia transplantácie srdca ani prístrojová podpora zlyhávajúceho srdca. Títo pacienti automaticky skončia v Bratislave, čo je chyba, ale je to zatiaľ tak. Ročne sa na Slovensku robí 18 až 20 transplantácií, tak logicky najmenej šesť pacientov je z východu. Niekedy sa stane, že pacient je preložený na vlastnú žiadosť. Pokiaľ si však v mojom projekte pozriete počet výkonov a počet hospitalizácií a takisto počet prekladov, tak tie sú prakticky na úrovni nuly, je to pár ľudí z tisícok ročne.
Robili ste porovnanie troch slovenských kardioústavov. S akým zámerom a čo vám z toho porovnania vyšlo?
Výsledkom našej reformy s Petrom Pažitným sú tri excelentné ústavy (NÚSCH, SÚSCCH, VÚSCH – pozn. red.). Problém je, že hoci im stúpajú výkony a obrat, marža a zisky im prudko klesajú. Ak sa nezmení systém uhrádzania za ich služby, čo nevidieť budú v strate. A to sa nesmie stať, pretože si musia zarábať na modernizáciu. Vývoj vo svete v tejto oblasti letí dopredu takmer rýchlosťou svetla. Nemali by sme aspoň pri týchto ústavoch stratiť dych. To, samozrejme, platí aj pre ostatné štátne nemocnice, ale tie nie sú predmetom výberového konania. Čo konkrétne treba urobiť, je v projekte.
Sám píšete, že sa už cítite v kmeťovskom veku a nepotrebujete riadiť kardioústav. Prečo teda nepodporíte niekoho mladšieho, koho považujete za schopného odborníka?
To je najväčší problém. Nie sú ľudia. A keď sa konečne nejakí uplatnia, tak ich vyhodíme. To platí nielen pre celé zdravotníctvo, ale aj pre iné oblasti života. Chýba nám manažérske vzdelávanie. To, čo produkuje Slovenská zdravotnícka univerzita, je paródia a nie riadne vzdelávanie. Veľa ľudí má ich titul za menom (MPH), ale skoro nik nemôže riadiť podnik, ako je nemocnica. Veľkou nádejou je, že na Ekonomickej univerzite v Prahe vznikol odbor vhodný pre manažérov v zdravotníctve, tento odbor vedie docent Pažitný, môj spoluautor reformy.
Nie je slovník, ktorým komentujete situáciu vo VÚSCH, slová ako pripos*atí a podobne, trochu cez čiaru? Že práve takto sa zbytočne vulgarizuje verejná diskusia aj o zmysluplných témach?
Ročne napíšem okolo tridsať populárnych článkov najmä do Zdravotníckych novín a do časopisu .tyždeň. Sem-tam dám rozhovor, podobne ako teraz, a odpovedám na otázky. Používam výhradne spisovnú slovenčinu, vy však narážate na môj Facebook. To je však, ako keby ste boli u mňa doma. A pokiaľ zažijete to, čo som ja zažil za 70 rokov, tak slovo pripos*atí sa vám bude zdať ešte fajnové. Samozrejme, komu sa to nepáči, nech na môj Facebook nechodí.
Zdroj:
Denník N, 15. 7. 2021
