Požiadal som zdravotné poisťovne v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, aby odpovedali na niekoľko otázok.
Jedna z otázok sa týkala poklesu plánovanej zdravotnej starostlivosti počas pandémie, konkrétne v oblasti intervenčnej rádiológie a kardiológie. Tieto údaje som zvolil preto, že je tu z celého portfólia medicínskych situácií pomerne málo takých, ktoré by neboli akútne. Odpovedali všetky tri poisťovne. V prvom rade Všeobecná zdravotná, ktorá klasicky najprv opakovane moju žiadosť odmietla s tým, že také dáta nemá. Pomyslel som si, toto nech hovoria tomu, kto žerie seno. Nakoniec na základe rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva (jej jediného akcionára) poslali nejaké čísla. Treba povedať, že dve menšie súkromné poisťovne mali veľmi podobné údaje a pokles zaznamenali v jednotkách percent, Všeobecná udala desiatky percent. Tie rozdiely voči dvom menším boli priepastné a myslím, že určite nie dôveryhodné.
Neskoršie som poslal otázky smerujúce k súhre ambulantného sektora, záchraniek a nemocníc v súvislosti s pandémiou už iba jednej súkromnej poisťovni. Dostal som relevantné odpovede a množstvo informácií v prehľadných tabuľkách. Po vyhodnotení informácií môžeme sumarizovať: 7 percent z celkového počtu hospitalizovaných pacientov bolo aspoň hodinu na umelej pľúcnej ventilácii ( UPV) z tých, čo neboli na UPV prežilo (za hodnotené obdobie) 72 percent. Z tých, čo boli na UPV aspoň hodinu, prežilo len 29 percent (t.j. 60 percent zomrelo hneď v nemocnici, 4 percentá zomreli do týždňa od prepustenia, 3 percentá 8až 14 dní od prepustenia atď.). Podiel pacientov na UPV v jednotlivých nemocniciach sa líšil – od nula až po 19 percent. Počet pacientov, ktorí prežili, sa v jednotlivých nemocniciach líši – v štandardných nemocniciach je to od viac ako 50 percent až po viac ako 80 percent. Až u 51,5 percenta pacientov bola v deň nástupu na hospitalizáciu záchranka. Na porovnanie, štandardne je to len 20 percent. Len 5,18 percenta pacientov prišlo s covidom na odporúčanie lekára. Štandardne je to 31 percent.
Infekcia covid II –19 je vážne, život ohrozujúce ochorenie, o tom nemôže byť žiadna diskusia. Najnebezpečnejšie je pre seniorov, dokázateľne čím vyšší vek, tým vyššia smrtnosť. V prípade, že bola potrebná UPV, šanca na prežitie sa radikálne znížila, pričom UPV sa používalo v prípadoch, keď prehnaná imunitná reakcia organizmu ( takzvaná cytokinínová búrka) viedla k poškodeniu vlastných orgánov. Zjavne chýbal pacientom včasný medicínsky zásah, pretože zlyhal ambulantný sektor, konkrétne všeobecní (obvodní) lekári. Tí miesto obvyklých 30 percent odoslali iba 5 percent pacientov, pretože o nich ani nevedeli. Teória, že pacienti majú volať svojho obvodného lekára, fungovala iba v Krajčího hlave. Autor článku volal 14 dní svoju lekárku, kým sa s ňou porozprával, našťastie nie v súvislosti s covidom. To však nepríjemná sestra, ktorá zdvihla telefón po týždni, nemohla dopredu vedieť. Príčina, prečo nefunguje ambulantný sektor, je zjavná, nepočul som nikoho z posledných desiatich ministrov zdravotníctva, ktorý by aspoň povedal, že sa pokúsi zlepšiť ich postavenie, pričom nejde iba o peniaze. Všelijaké stratifikácie a optimalizácie, o ktorých tu roky počúvame, nespomínajú ambulantný sektor ani slovom. Iba štát a zasa štát a jeho nemocnice. Veľké rozdiely sú aj vo výsledkoch v nemocniciach. Neštátne nemocnice nemali horšie výsledky, naopak. Za exces možno považovať riaditeľa štátnej nemocnice, zjavne z kategórie debilov, ktorý nechal postaviť pred svoju nemocnicu chladiarenské kamióny na mŕtvoly. Záchranná služba nahradila ambulantný sektor a vozila chorých do nemocníc, žiaľ, pacienti ju volajú väčšinou, až keď je im veľmi zle, a teda neskoro.
V nemalej miere sa na katastrofálnych výsledkoch podpísali verejní zdravotníci, ktorí neodolali tlaku politikov. Žiadnemu ministrovi či poslancovi jeho ústavná funkcia nedáva právo zasahovať inak, iba ak poskytnutím prvej laickej pomoci, napríklad pri dopravnej nehode so zranením. O to viac nesmú zasahovať do protipandemických opatrení navrhnutých odborníkmi. To čo predvádzal Marek Krajčí a stále predvádza Igor Matovič a aj iní vysokí ústavní činitelia, je jedna z hlavných príčin katastrofálnych výsledkov.
Opozícia však vôbec nezaostáva. Metóda spálenej zeme, ktorú používajú tak, že všetky opatrenia vrátane očkovania negujú, je krátkozraká a sebazničujúca. Ak si myslia, že z toho, podľa hesla čím horšie tým lepšie, budú mať úžitok, tak sa mýlia. S pandémiou sa nemožno zahrávať, pretože nakoniec na ňu doplatia všetci. Je jedno či sa tak Fico, Pellegrini alebo Kotleba správajú zo strachu, že skončia v base, alebo iba z vlastnej hlúposti. Sloboda jednotlivca je vážna a dôležitá vec, jednotlivec sám musí rozhodnúť, ako sa bude správať. Jeho slobodná vôľa, či sa bude alebo nebude očkovať, je svätá, ale to je iba prvá časť problému. Tou druhou je, že občan musí vedieť, že bude znášať aj dôsledky, ak ochorie preto, že nebol očkovaný alebo nedodržiaval predpísané preventívne opatrenia, akými sú karanténa, či ROR. Nielen zdravotné, ale pokojne aj finančné dôsledky, zákony na to máme už 17 rokov platné. Samozrejme, spôsoby, ktoré tu vládna koalícia predvádza, naháňajú vodu na mlyn opozícii. Ale žarty nabok, ďalšia vlna pandémie znamená, že už pôjde do tuhého. Všetkým.
Zdroj:
.týždeň 11. 7. 2021
