Považujem za mimoriadne dôležité, aby neboli tieto ústavy zničené ľudskou hlúposťou, pretože to určite pacientom nepomôže
Do roku 2002 bol na Slovensku iba jeden špecializovaný ústav s vlastnou právnou subjektivitou. V rámci všeobecných nemocníc boli postupne zriadené dve kardiocentrá, a to v Banskej Bystrici a v Košiciach. Celý systém zdravotníctva sa postupne dostával do hlbokej finančnej krízy. V roku 2002 bola celková výška kumulovaných dlhov zhruba 30 miliárd Sk, pri celkovom ročnom objeme 42 miliárd Sk. Každý dlhoval každému, poisťovne všetkým druhom poskytovateľov a aj medzi sebou (napríklad za nevyplatené prerozdelenie), nemocnice poisťovniam za zdravotné a sociálne odvody, za energie, za lieky, potraviny, služby. Slovensko nemalo pokryté potreby excelentnej zdravotnej starostlivosti typu kardio, onko, spinálna medicína, náhrady kĺbov, zaostávala transplantológia vo všetkých parametroch. Financovanie za poistencov štátu bolo formou zostatkového balíka peňazí. Kolaps zdravotníctva bol neodvratný, demografické údaje alarmujúce.
Reforma zdravotníctva z rokov 2002 – 2006 postavila systém z hlavy na nohy. Dve kardiocentrá v Banskej Bystrici a Košiciach získali právnu subjektivitu, a to tak, že sa podobne ako ostatné nemocnice v zriaďovateľskej kompetencii štátu stali štátnymi príspevkovými organizáciami, i keď nespĺňali parametre príspevkovej organizácie, pretože nedostávali od svojho zriaďovateľa, štátu, príspevok, ktorý by pokryl aspoň 50 % miezd. Schválením šiestich reformných zákonov boli vytvorené legislatívne podmienky na ich transformáciu na štátne akciové spoločnosti. Základným filozofickým motívom voľ by obchodnej spoločnosti ako právnej formy bolo zabezpečiť:
- transparentnej riadiacej štruktúre zodpovedajúce pravidlá „corporate governance“
- zainteresovanie zamestnancov do kontroly podniku členstvom v dozorných radách
- vedenie auditovaného podvojného akruálneho účtovníctva, so zákonnou povinnosťou zverejňovania riadnych účtovných uzávierok
- zvýšenie osobnej hmotnej zodpovednosti členov predstavenstva
- negociovanie cien za liečbu so zdravotnými poisťovňami na princípe ceny dohodou (návrh a protinávrh)
Vznikli tri akciové spoločnosti. V Bratislave Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). V Banskej Bystrici Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH) a v Košiciach Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH). Analogicky bolo pôvodne detské kardiocentrum Detskej fakultnej nemocnice Bratislave na dve etapy transformované na príspevkovú organizáciu a následne vznikla akciová spoločnosť. V roku 2009 bola táto spoločnosť zlúčená s NÚSCH. Iba pre doplnenie treba dodať, že podobne vznikol z onko centra Onkologický ústav Košice a z existujúcich nemocníc bola transformovaná na akciovú spoločnosť všeobecná NsP v Poprade. Ostatné štátne nemocnice boli kompletne pripravené na transformáciu na akciové spoločnosti, avšak vláda vzhľadom na predčasné voľby ich transformáciu už neschválila.
SÚSCCH a VÚSCH dostali každý 400 miliónov Sk z vládneho úveru od Svetovej banky, staršiu budovu nemocnice v Banskej Bystrici, pozemky a skelet takzvanej hrebeňovej stavby v Košiciach. NÚSCH bol postavený v deväťdesiatych rokoch „na kľúč“ konzorciom európskych firiem, vlády splácali stavbu zhruba do roku 2005. SÚSCCH cestou hnedej rekonštrukcie vybudoval úplne nový ústav, financovanie bolo okrem spomínaného základného imania zo zdrojov vlády zabezpečené aj komerčnými úvermi, ktoré banky bez problémov dávali. Podobne to bolo aj v prípade VÚSCH s tým rozdielom, že išlo o budovanie na zelenej lúke. V ďalšom období všetky tri ústavy investovali buď z vlastných zdrojov, alebo z komerčných úverov do svojho rozširovania a zveľaďovania.
Všetkých päť štátnych akciových spoločnosti od svojho vzniku dosahuje kladný hospodársky výsledok a netvoria dlhy. Majú uhradené všetky odvody a dane. Z ostatných nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu to občas býva FNSP Nitra, avšak za cenu nadbytočných reštrikcií, ktoré ohrozujú prevádzku nemocnice. V projekte bude stručné ekonomické a medicínske porovnanie troch akciových spoločností.
Všetky tri ústavy sa vyznačujú ešte ďalšími atribútmi:
- vyplácajú nadštandardné mzdy zamestnancom všetkých profesií
- sú v hodnotení pacientmi v skupine top sedem slovenských nemocníc (rezortné nemocnice sem nezaraďujem vzhľadom na iný charakter financovania)
- doteraz stabilným manažmentom, za 18 rokov ich existencie došlo iba k minimálnemu počtu výmen (v Banskej Bystrici), keďže hoci akákoľvek vláda bola, nemala dôvod sypať piesok do fungujúceho stroja došlo k nebývalému rozvoju špičkovej kardiovaskulárnej starostlivosti porovnateľnej (ako jednej z mála) s vyspelými krajinami EÚ a najmä s Českou republikou, ktorá je známa až extravagantným rozvojom tejto starostlivosti
- na pôde ústavov bolo vychovaných množstvo atestovaných lekárov, viacerí dosiahli vedecké a aj akademické hodnosti (Phd., Doc., Prof.) v odbore chirurgia so zameraním na kardiochirurgiu, graduoval prvý profesor lekárskej fakulty v SR, čo je základným predpokladom na graduovane ďalších mladších lekárov. Doteraz bol iba jediný profesor kardiochirurg, ale z odboru ošetrovateľstvo, čo bolo prinajmenšom smiešne, ak nie hanebné
- za 18 rokov existencie sa nestalo, aby bulvár venoval čo i len minútu týmto ústavom, pretože čo funguje, to ho nezaujíma
Vzhľadom na uvedené považujem za mimoriadne dôležité, aby tieto ústavy neboli zničené ľudskou hlúposťou, pretože to určite pacientom nepomôže. V projekte (Projekt stratégie rozvoja spoločnosti, VÚSCH a. s.) som použil údaje z otvorených verejne dostupných zdrojov, alebo z informácií, ktoré som získal na vyžiadanie. V kapitole rozvoja som tie časti, ktoré som považoval za výborné, použil z projektu uchádzača MUDr. Luczyho s jeho vysloveným súhlasom.
Zisky a tržby
Pre posúdenie ekonomickej výkonnosti som použil porovnanie troch ústavov (NÚSCH SÚSCCH a VÚSCH) zverejnených na serveri finstat.sk. Ide o výsledky prenesené z daňových priznaní ústavov.
Na prvý pohľad je zrejmé, že všetky tri ústavy vykazujú trvale kladný hospodársky výsledok. Rozdiely medzi ústavmi vyjadrené rozdielnym ziskom sú pravdepodobne dané viacerými faktormi, najmä
- rozdielmi vo fixných nákladoch
- rozdielmi vo výške odpisov
- rozdielmi v tvorbe opravných položiek
- rozdielmi v príjmoch za starostlivosť dané neprehľadným prospektívnym financovaním
Ďalším spoločným faktorom týchto ústavov je stúpajúci obrat, avšak klesajúca marža. Inak povedané, rast nákladov (napríklad rastúcich miezd vďaka platovému automatu, ale aj rast cien liekov a ŠZM, najmä inovatívnych) nie je kompenzovaný rastom výnosov za úhradu zo strany zdravotných poisťovní, ale aj od klientov, prípadne pacientov. To je dané okrem iného aj zavedením DRG, táto metóda nikdy nebola určená na cenové ekvivalenty a je neoprávnene preceňovaná. Navyše sa nedajú podľa tejto metodiky rovnako odmeňovať vysokošpecializované ústavy a všeobecné nemocnice. Rôzne formy prospektívnych financovaní odoberajú poskytovateľom tohto typu možnosť vyjednávať ceny za jednotlivé grupy (klastre). Vidíme, že to vedie k znižovaniu rentability s rizikom, že ústavy nebudú schopné financovať svoj rozvoj z vlastných zdrojov, prípadne z klasických komerčných úverov a budú odkázané na príspevky od štátu. Tie však pri štátnych akciových spoločnostiach sú veľmi problematické a na hranici takzvanej neoprávnenej štátnej pomoci.
Medicínska výkonnosť
Boli porovnané parametre medicínskeho sortimentu výkonov. Za rok, ktorý bol porovnávaný, bol zvolený rok 2019 (posledný rok pred pandémiou) a tiež preto, že ešte neboli zverejnené všetky údaje za rok 2020. V jednom prípade boli k dispozícii aj údaje za rok 2020 za SR a ČR. Na tejto tabuľ ke vidieť istý pokles výkonov, daný pandémiou COVID-19, ale rozhodne menší, ako sa očakávalo. Pokles bol porovnateľne zaznamenaný v ČR aj SR.
Rozdielne sú aj počty transplantácií v ČR a v SR za rok 2019, ktorý sa považoval podľa MZ SR za najlepší. Komentár nie je potrebný, ukazuje sa tristný rozdiel medzi SR a ČR v tejto excelentnosti. Kým v IKEM bolo vykonaných transplantácií srdca 43, v Centre kardiovaskulární a transplantační chirurgie Brno 31 a v NÚSCH ich bolo 18. Podľa nám dostupných informácií nebol za sledované obdobie preložený do SÚSCCH ani jeden pacient. K prekladom jedna poznámka. Pretože vo VÚSCH KE sa nerobí dlhodobá podpora ani transplantácie, logicky na 18 až 20 transplantáciách ročne sa podieľajú prinajmenšom 6 pacienti z regiónu VÚSCH. Iným prípadom sú preklady na žiadosť pacienta alebo príbuzných. Celkový počet prekladov za 3 roky je z toho pohľadu číslo rovnajúce sa praktickej nule.
Bez komentára
Analýza kvalitatívnej hodnoty ústavu je potrebná preto, aby sa mohli cielene urobiť rýchle kroky (náprava škôd) a aby sa dal načrtnúť rozvoj ústavu do budúcnosti.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 26/2021
