Poučení druhou vlnou (je jedno či tá septembrová až novembrová bola druhá alebo nie) by sme sa mali prichystať na novú mutáciu covidu-19, ktorá má názov delta alebo indická mutácia.
Podľa toho, čo o covide vieme, tak prvý variant z Číny bol nahradený infekčnejším britským a tento indický je zasa infekčnejší ako britský. Postihuje viacej deti a mladých a kašeľ je u tejto formy nahradený skôr príznakmi nádchy, teploty sú rovnako vysoké ako pri všetkých verziách. Doteraz nie je jasná jeho letalita v porovnaní s predchodcami a skoro naisto sa zdá, že očkovanie registrovanými látkami je zatiaľ aj pre túto verziu mutácie účinné.
V posledných dňoch sme v Českej republike a u nás zaznamenali pozitívne sekvenované PCR testy určené na diagnostiku tejto mutácie. Odborníci očakávajú nárast počtu chorých, najmä z radov neočkovaných a tiež ako dôsledok zvýšených kontaktov v rámci začínajúcej dovolenkovej sezóny, ale aj ako výsledok hromadných návštev ME vo futbale napríklad v Budapešti, kde neboli obmedzované počty fanúšikov alebo v Petrohrade, kde boli síce isté obmedzenia, ale v mizernom počte očkovaná populácia obyvateľov Ruska. Preukázateľný rast infikovaných by sa u nás mal objaviť už v polovici júla, hovoria niektorí odborníci. Tí naliehajú na vládu, aby sa v porovnaní s minulosťou lepšie pripravila na tretiu vlnu pandémie. Stačilo už, že Slovensko sa na chvíľu stalo európskym, ak nie svetovým rekordérom. Naliehajú tiež, aby sa konečne začalo viacej očkovať najmä tam, kde sú doteraz slabé počty zaočkovaných.
Nízke počty zaočkovaných obyvateľov sú pravdepodobne dôsledkom konania ľudí byzantského typu na Slovensku, ktoré v istých častiach krajiny kopíruje ruské „úspechy“. Nepomohol ani Sputnik. Matovič chce, aby Vladimír Lengvarský našiel kupujúcich na prakticky exspirovanú látku 170-tisíc balení. Z Matovičovho pol milióna uchádzačov ostalo 14-tisíc prihlásených. A nik nevie, koľko z uvažovaného počtu dvoch miliónov látok je reálne kontrahovaných a aj zaplatených, zmluva je stále napoly utajovaná. Ak si vláda nešvihne, nie že nič nepredá, ale bude to iba danajský dar a hanba. V jednom vtipe sa za najväčšiu drzosť považuje vykadenie sa domovníkovi pred dverami a pýtanie si toaletného papiera. Niečo podobné je to, že Matovičove excesy má riešiť Lengvarský.
O očkovaní sa rozprúdila diskusia. Jedni hovoria, že má byť povinné, ale preboha aby sa neporušila Ústava. Samozrejme, že sa poruší. Iní chcú motivovať neochotných tým, že im vláda zaplatí, teda my im zaplatíme. Sú tu aj experti, ktorí by to riešili trestnoprávne, za šírenie infekčnej choroby a alebo nejako podobne. V prvom rade sú všetky nápady vysoko pravdepodobne mimo ústavného rámca Slovenska. Pokiaľ by sa to nejako legislatívne zbúchalo, tak tu už bude nejaká verzia gama vírusu. Pritom v existujúcich zákonoch Slovenskej republiky existuje riešenie. Pointa je v tom, že ak pacient nedodržiava liečebný režim, na návrh ošetrujúceho lekára ( ktorý má dokonca akúsi právnu povinnosť) môže zdravotná poisťovňa žiadať finančnú spoluúčasť na liečbe od pacienta. Toto je naozaj napísané v našich reformných záhonoch, menovite v troch. Všeobecne to bolo myslené napríklad na fajčiara s obštrukčnou chorobou pľúc v dôsledku fajčenia, ktorý neprestane. Na diabetika, ktorý sa nadžgáva krémešmi. Takýchto príkladov sa dá uviesť ešte veľa. Už v čase, keď tieto zákony vznikali, sme hovorili, že napríklad tí, ktorí sa nedajú zaočkovať proti chrípke a nemajú nejaké zdravotné kontraindikácie očkovania, nech v prípade chrípky budú mať finančnú spoluúčasť. Rešpektujme ich slobodnú vôľu sa neočkovať, ale oni musia rešpektovať, že je s tým spojené isté finančné riziko. Spomeňme si, ako odborári v roku 2003 dokázali zaplniť celú Bratislavu protestujúcimi proti dvadsaťkorunáčkam, hoci sme vedeli, že radi prišli, pretože ich zvážali z celého Slovenska grátis a Prior bol lákadlom. Legislatívne sa to da riešiť podzákonnými normami, napríklad do metodického usmernenia Ministerstva zdravotníctva pre liečbu koronavirózy uviesť, že očkovanie je súčasť povinnej prevencie (aby sme mali jasný postup „lege artis“). A do nariadenia vlády uviesť výšku spoluúčasti, opora je v Zákone o rozsahu a ten platí už 17 rokov. Pritom tá spoluúčasť nesmie byť likvidačná, naopak, ale antivaxeri musia vedieť, že ich sloboda ich niečo bude stáť. Že nie je zadarmo, akosi automaticky. Z dostupných zdrojov sa dá celkom dobre usudzovať, aké sú náklady na liečbu, najmä tých pacientov, ktorí potrebovali intenzívnu starostlivosť a umelú pľúcnu ventiláciu. Sú to desaťtisíce eur, nehovoriac o nákladoch na pracovnú neschopnosť a doliečovanie za predpokladu, že pacient vôbec prežil. Spoluúčasť by bola v percentách z celkovej ceny, určite pri najdrahšej liečbe v jednotkách a pri ľahšej liečbe možno v jednej desiatke. Nevidím jediný racionálny dôvod, aby nezodpovednosť občana k sebe a druhým vyčerpávala solidárne zdroje financovania zdravotníctva. Listina základných práv a slobôd bude dodržaná a Ústavný súd sa bude môcť venovať iným, dôležitým veciam. Napríklad diskriminácii poistencov neštátnych poisťovní z jesene roku 2020.
Zdroj:
.týždeň 27. 6. 2021
