Pri presadzovaní reformy 2002 – 2006 sme robili nekonečne veľa workshopov. Absolvovali sme stovky seminárov, prednášok a diskusných stretnutí, na ktorých nebolo nič neobvyklé, ak prišlo 300 či 400 lekárov alebo sestier.
Ďalšie stovky diskusií sme robili s poslancami zdravotníckeho výboru alebo s poslancami všetkých klubov, koaličných aj opozičných. Pracovné raňajky s novinármi boli najmenej raz mesačne, dodnes mám odložených vyše 300 prezentácií, ktoré sme vytvorili preto, aby reforma zdravotníctva bola lepšie chápaná. Nevyhýbali sme sa ani vysokým školám, veľké posluchárne boli vždy nabité do posledného miesta. Po úvodnej prezentácii bol vyhradený rozhodujúci časový priestor na otázky a odpovede a na diskusiu. Tá bola niekedy veľmi ostrá, občas skoro osobná, ale nestalo sa, aby sme nejakú otázku ignorovali
Novinári chodili k nám na ministerstvo veľmi radi a až na malé výnimky sa snažili informovať čitateľov o tom, čo sa dozvedeli, že bude nové. Samozrejme, že sa našli aj medzi nimi sem-tam neprajníci, ale aj tých sme pozývali, aby znovu prišli. Krátko pred hlasovaním o šestici reformných zákonov sme znova navštívili všetky poslanecké kluby s prezentáciami a na diskusiu. Najmä pri opozičných kluboch sme nemali na ružiach ustlané, ale to neprekážalo. Spomínam si, ako nám u komunistov ( vtedy boli v parlamente) dali aj chlebíčky. Tradícia sa nezaprela. Dnes je všetko inak.
Ohlasujú sa jedna veľká reforma za druhou, ale nik poriadne nevie, čo sa vlastne bude diať. Nie sú dostupné žiadne rozumné informácie, pri tých istých veciach sa často iba menia názvy. Tak sa údajná reforma vtedajšej ministerky Kalavskej pod názvom stratifikácia bude teraz volať optimalizácia siete. Andrea Kalavská kedysi halucinovala o tom, ako štát zredukuje nemocnice, úprimne povedané, nemá ako. Teraz minister Lengvarský, naopak, hovorí, že ani jedna nemocnica sa rušiť nebude. Inokedy hovorí, že musíme postavať aspoň dve-tri nemocnice, pretože tie staré majú vysoké prevádzkové náklady. Človek už nevie, čo bude. Mimochodom, nemocnice ani tak nezabíjajú prevádzkové náklady, to sú iba drobné výdavky, oproti mzdám, ktoré na základe mzdového automatu musia vyplácať. Nie je žiadnou vzácnosťou, naopak, ak na mzdy míňa až 90 percent všetkých disponibilných zdrojov. Tým, že chcú zmenšovať počet lôžok, ale ponechať nemocnice, pripomína to skôr bonmot, ktorý sme kedysi s Petrom Pažitným hovorievali: „žiadna efektivita neefektívnej električky sa nezlepší, ak ju necháme jazdiť a iba vytrháme sedadlá“.
Nedávno štátna tajomníčka Ježíková niekde v televízii odpovedala na otázku, prečo sa optimalizácia začína nemocnicami bez väzby na ambulantný sektor. Jej odpoveď bola, že optimalizovať sa budú najprv nemocnice a potom ambulancie. Nuž, na bývalú členku môjho reformného tímu je to chabá odpoveď, pretože ani dom nezačíname stavať od strechy. A keďže nie je žiadna diskusia,. tak už iba tisíckrát môžem napísať: pokiaľ sa neurobí analýza „výrobného“ potenciálu ambulantného sektora, pokiaľ nebudeme vedieť odhadnúť, koľko zbytočných hospitalizácií máme iba preto, že problém pacienta nevyriešili ambulancie, hoci by mali a mohli, dovtedy nevieme nič rozumné povedať.
Keď sa spýtate novinárov špecializovaných na zdravotníctvo, s čím majú najväčší problém, tak odpoveď bude jasná: nemajú informácie. A pokiaľ sa spýtate tých, ktorí moderujú rôzne diskusie na rôznych mediálnych platformách, prečo také neorganizujú, aj tu je odpoveď jasná. Pretože tam nik z ministerstva nepríde. Je to dané aj tým, že prostoreká hovorkyňa rezortu to nedovolí (sic!), u mňa by taká vydržala maximálne päť kalendárnych minút. Okrem toho je známe, že cenzuruje mediálne výstupy svojich principálov, či sú politicky vhodné. Ona však nie je politruk, je tá, ktorá má vytvárať mediálny priestor, samozrejme, nie na monológy. Nečudujem sa Marekovi Krajčímu, že sa bál ako čert svätenej vody verejnej diskusie o zdravotníctve. Nerozumel zdravotníctvu a ani mu nikdy rozumieť nebude. Viem však, že sa verejnej diskusii vyhýba aj štátna tajomníčka Ježíková. Pritom má dve vysoké školy, naozaj bola aj pri celej reforme. Nevymyslela ju, ale videla, ako sa realizuje. Jej špecialitou sú však rôzne nočné SMS správy kdekomu, plné gramatických chýb a vecných nezmyslov. Takým spôsobom sa však ešte nikto nikdy nepresadil, skôr je to na smiech. A na to, že diskusia akosi nie je v mentálnej výbave tejto koalície, poukazuje aj fakt, že sa správajú ako hluchí a slepí, veď nediskutovali ani medzi sebou, napríklad o programovom vyhlásení vlády. Jednoducho, kto aký rezort vyfasoval, tam napísali takmer všetko, čo im slina priniesla na jazyk. A tak vzniklo prinajmenšom v zdravotníctve programové vyhlásenie vlády. To prvé, z dielne ľudí okolo Krajčího, a druhé programové vyhlásenie vlády sa od seba ničím nelíšili a sú od slova doslova prekopírované. PVV je najdlhšie, najdrahšie a najslabšie, aké tu bolo pre zdravotníctvo za tridsať rokov napísané, a to hneď dvakrát.
Dodnes platné zákony reformy z roku 2004 postavili systém zdravotníctva na prísne regulovanom trhu a vyváženom postavení zdravotných poisťovní a poskytovateľov výlučne pre prospech pacienta. Dvanásť rokov Ficových vlád a zatiaľ tri roky neficovských vlád viedli k výraznej deformácii reformných zákonov. Všetky ohlasované zmeny, pokiaľ niekto nevymyslí a nepresadí niečo iné novými zákonmi, budú však vždy len v rámcoch tejto legislatívy a bude platiť, že jedine zdravotné poisťovne môžu optimalizovať sieť poskytovateľov tým, že nebudú kontrahovať slabých a neefektívnych.
