Macko PÚ minister zdravotníctva asi nie je

Slovensko má nepochybne iného ministra, akým bol Marek Krajčí. Niekedy pred jeho výmenou som napísal, že po Krajčím môže byť ministrom aj macko PÚ a bude lepší. Teraz máme brigádneho generála, ktorý asi nie je macko PÚ. Prečo nie, veď musí mať manažérske schopnosti, pretože na vojne je v podstate každý manažérom niekomu. A keď ten niekto nie je, tak aspoň niekoho šikanuje. Minulý týždeň Zdravotnícke noviny (20/2021) uverejnili veľký rozhovor s ministrom Vladimírom Lengvarským. V podstate sa téma po dlhej dobe netočila iba okolo covidu a iba okrajovo okolo očkovacích látok, respektíve niečo málo povedal k očkovaniu, čo je v poriadku. Zaujali ma niektoré jeho posolstvá. V prvom rade skoro za všeliek považuje fond obnovy. Hovorí, že skôr ako bude určený, ktorým nemocniciam má byť z neho pridelené, musí byť jasné, ako bude urobená optimalizácia nemocníc. Áno, znie to dobre, až na podstatný fakt, že optimalizácia (predtým to volali stratifikácia) nie je reálne možná, ak nedokážeme analyticky posúdiť potenciál ambulantného sektora. Inak povedané, ak nebudeme vedieť, čo všetko by za optimálnych podmienok dokázal zvládnuť ambulantný sektor. Optimalizovať sieť nemocníc pri nepoznaných počtoch zbytočných hospitalizácií, teda tých, ktoré by mohol vyriešiť ambulantný sektor, nedáva zmysel. Nepochopenie tejto elementárnej pravdy sa prejavilo napríklad v tom, že z miliardy eur určených na sieť poskytovateľov je určených smiešnych 11 miliónov pre poskytovateľov ambulantnej starostlivosti. Ešte nejaké drobné pôjdu na prednemocničnú urgentnú starostlivosť, inak prakticky všetko do nemocníc, výhradne alebo najmä do štátnych. Tá miliarda vyzerá dobre a lákavo, ale pripomeňme, že zatiaľ sme do testovania vrazili pol miliardy eur. O význame plošného testovania vieme, že lepšie by bolo hodiť peniaze do Dunaja, aspoň by sme ušetrili zdravotníkov zbytočnej námahy. Minister zastáva názor, že treba postaviť dve-tri nemocnice, ich prevádzka vraj bude lacnejšia, ako je pri starých. Avšak prevádzkové náklady sú drobné oproti mzdovým, pretože mzdy odčerpávajú v niektorých nemocniciach až 90 % všetkých disponibilných zdrojov. V prvom rade nepotrebujeme investovať do budov, ale do ľudí, najmä do ich vzdelania a do moderných prístrojov. Práve pandémia ukázala, aké máme nedostatky pri poskytovaní excelentnej starostlivosti. Pravdepodobne pozastaví Rázsochy, čo je iba správne, a pôjde sa pozrieť na Bory, či sa nedajú kúpiť. Ale potrebujeme aj kampus pre študentov. Určite bez akéhokoľvek zaváhania by sa mali začať práce na rekonštrukcii ružinovskej nemocnice a dostavbe ďalšieho bloku. Potom by 400-posteľová nemocnica na Boroch hravo stačila. Kampus nech stavia školstvo, Lekárska fakulta UK podeň spadá. Nerozumiem, prečo skoro všetci ministri zdravotníctva do toho strkajú nos. Myslím, že by sa mala likvidovať nemocnica na Kramároch, a keď by tak veľmi chceli pomôcť školákom, tak budovu venovať lekárskej fakulte a prestavať ju na malú školskú 300-lôžkovú nemocnicu a kampus. Potom by súčasný miestny miestodržiteľ nesníval svoj sen, že bude riaditeľom UNBA iba preto, aby rozdelil kedysi spojené nemocnice a on by potom po návrate späť zlepšoval Kramáre. Budova je aj bez neho už dosť v dezolátnom stave, ale skelet je použiteľný. 

A kúpiť Bory bez verejnej súťaže? Asi nie. Skôr nejaký kvázi PPP projekt by sa možno dal realizovať, napríklad ak by privátny partner použil svoj majetok v prospech verejného partnera. Minister správne hovorí, že nedostatok lekárov, najmä v ambulantnom sektore, treba riešiť zvýšeným prísunom mladých lekárov, ktorých treba motivovať. Ibaže ich prísun nezlepší akreditačná komisia, pretože tá má za úlohu akreditovať špecializačné vzdelávanie na základe stanoveného obsahu štúdia, ktorý pripravuje štát. Potom štyri lekárske fakulty preukážu, že majú na to príslušných školiteľov, garantov a vzdelávanie rozpracujú do konkrétnych krokov. Toto platí od roku 2004, keď sme umožnili pluralitné špecializačné štúdium na štyroch lekárskych fakultách, ktoré nahradil monopol SZÚ. Od roku 2002 vieme, aké sú podmienky na získanie špecializácie platnej v celej EÚ a žiadna slovenská kreatívna folklórna akcia „a la praktická sestra“ nie je možná, tak ako nie je možné z internistu za jeden rok urobiť všeobecného lekára. 

Ani jedna vláda, po druhej Dzurindovej, tomuto problému nevenovala ani minimálnu pozornosť, tak nečudo, že nemáme všeobecných lekárov. Pri odpovediach týkajúcich sa očkovania sa zdá, že pán minister financií nemá v ňom horlivého zástancu. Avšak minister svoj očkovací krst absolvuje pri definitívnom rozhodovaní o Sputniku V. Žiadny laboratórny nález nenahradí registráciu liekovou agentúrou ani omylom. Začať očkovať na základe hromadnej státisícovej výnimky za použitia paragrafu v liekovom zákone, ktorý je určený na individuálny dovoz lieku na meno pacienta, sa podobá síce hrdinstvu Pavka Korčagina, ale nič viac. Bude každý očkovaný dostávať Sputnik V na základe svojej žiadosti a na svoje riziko? Jediné, čo Igor Matovič dosiahol kauzou Sputnik V, je, že znížil chuť ľudí sa očkovať, a preto dnes začína byť problém, že nie je nedostatok očkovacích látok, ale je nedostatok ľudí, ktorí sa chcú dať zaočkovať. A drobná zlomyseľná poznámka k očkovaciu. Asi neúmyselne dal minister svojej štátnej tajomníčke Ježíkovej bozk smrti, keď ju verejne uznal za zodpovednú za všetko, čo bolo, je a bude s očkovaním spojené. A je toho veľa. Navyše ju vyhlásil za akýsi ministerský kompas, lebo podľa neho slečna Ježíková je jediná, čo vie, čo kde je na úrade, a tiež, čo kde je v zákonoch. Nuž bodaj by nevedela, svojho času bola pri ich tvorbe ako radová členka môjho tímu. Do dejín slovenského zdravotníctva však vstúpila tým, ako zabila jeden z najväčších výdobytkov reformy spočívajúci v tom, že úradníci budú určovať rozpis financií na jednotlivé druhy zdravotnej starostlivosti zdravotným poisťovniam. Podozrenie na jej mobbing a bossing pripisujem skôr jej komplexom. 

A už iba telegraficky. Úrad tu nie je na to, aby kontroloval hospodárenie zdravotných poisťovní, to nech robia vlastníci. Je tu na to, aby kontroloval solventnosť poisťovní a tiež to, či poisťovňa nakúpila to, čo zo zákona o rozsahu nakúpiť mala. Jej predseda má v zákone definované vzdelanie a vymenovaná predsedníčka s vysokou pravdepodobnosťou toto vzdelanie nespĺňa. Navyše jej zásluha o slovenské zdravotníctvo je iba v tom, že použila dôverné informácie, ktoré získala u svojho vtedajšieho klienta. Mám na mysli údajnú kauzu neoprávneného vybratia peňazí vlastníkmi poisťovne Dôvera. To sa nemohlo udiať bez súhlasov vtedajšieho Úradu pre dohľad a ministerstva financií. Ako nemôžeme mať dôveru k lekárovi, ktorý porušuje lekárske tajomstvo, nemáme ani dôveru k poradcovi, ktorý údajne nabonzuje na svojho klienta. Minister si tiež myslí, že oddlženie VšZP nebolo celkom spravodlivé, čo zlepšuje šance autora na úspešný výsledok jeho podania na Ústavný súd. 

Na záver jedna smutná správa. Nič, zhola nič sa nedá urobiť v zdravotníctve, kým nebude definovaný nárok poistenca na plnú, čiastočnú alebo žiadnu úhradu starostlivosti, hradenú z verejného solidárneho poistenia. A o tom pán minister nepovedal ani mäkké „f“. 

Zdroj:
Zdravotnícke noviny 21/2021 (27. 5. 2021)

Leave A Reply

Navigate