Pozor! 1. apríla 2021 bol menovaný za nového ministra zdravotníctva Vladimír Lengvarský, vojenský lekár, absolvent vojenskej lekárskej fakulty v Hradci Králové. Od promócie až do 31. marca tohto roku pôsobil v rôznych zdravotníckych funkciách v armáde Slovenskej republiky. Armádne zdravotníctvo je špecifické, vojaci sú v drvivej väčšine mladší ľudia v dobrom fyzickom stave. Vojenskí zdravotníci musia byť trénovaní na medicínu katastrof a hromadné poškodenia, mechanické, chemické alebo fyzikálne. Jeho financovanie je napojené priamo na štátny rozpočet a spolu s policajtmi, hasičmi, väzenskou strážou a inými zložkami je toto takzvané rezortné zdravotníctvo, na rozdiel od civilného, v plnom význame slova štátne. Armáda žije svojím špecifickým životom. V roku, keď minister začal chodiť do prvej ľudovej triedy, som bol rok v ostrom bojovom pluku na Šumave, v Janoviciach nad Úhlavou. V čase vrcholiacej studenej vojny, šesť rokov po „oslobodení“ Československa piatimi okupačnými armádami. Navyše v pluku, v ktorom bolo, odľahčene povedané, viac „kontrášov“ (príslušníkov vojenskej kontrarozviedky) ako vojakov. A nebola to iba vojna, ako ju popísali Neprakta so Švandrlíkom v knihe Černí baróni. Bol som hlavný lekár pluku (predo mnou tri roky nikto a ešte predtým veterinár) na plných bojových počtoch pri špeciálnych zbraniach. Skúsenosť z tejto základnej vojenskej služby v tvrdých podmienkach nakoniec nepochybne ovplyvnila aj môj neskorší civilný život. Minister Lengvarský sa dostal ihneď do pozornosti médií pre kauzu Sputnik V. Vojenskou rečou išlo o výsadok do centra bojových akcií a plného bojového nasadenia. Na jednej strane to bolo výhodné, pretože Sputnik V bol hlavnou témou a novopečenému ministrovi či nie, prípadne neodpovedať vôbec. K Sputniku V, o ktorom sa doteraz popísalo všetko možné aj nemožné a stále sa nerozhodlo o jeho nasadení, už iba jedna poznámka. Nedávno došla správa, že maďarské OMCL laboratórium nenašlo nič nevyhovujúce, teda presne to isté, čo vieme už zo SAV viac ako týždne. Avšak žiadne laboratórium nepovie, akú účinnosť má očkovacia látka pre tvorbu protilátok a ani aké komplikácie látka vyvoláva po aplikovaní. To sú informácie, na ktoré sme mali pýtať, a nie, či je látka v sterilnom balení, aké ma pH a podobne. O účinnosti a komplikáciách zatiaľ veľa nevieme a bolo by senzačné, ak by boli iba v takom počte a takého druhu, aké poznáme pri registrovaných vektorových látkach Astra Zeneca a Johnson & Johnson. V Európe ňou najviac očkujú Maďari a Srbi, tak už nejaké informácie by mohli mať.
Vieme, že pandémia tu nebude večne. Minister sa politicky dostal do nie veľmi závideniahodnej situácie. Na jednej strane Igor Matovič ako predseda najsilnejšej strany, avšak nedobrovoľný expremiér, potom premiér, ktorý takpovediac visí na šnúrke od gatí predsedu Matoviča. Ide o tretí prípad v moderných dejinách Slovenska, tie prvé dva sa neskončili veľmi šťastne. Navyše rezort je presne v takom stave, akým ministrom bol Marek Krajčí, chaotický, zmätočný a neefektívny. Vladimír Lengvarský zjavne ako vojak neznáša diskusiu, samozrejme, ak armádne umenie nasávate takpovediac s materským mliekom, ťažko sa za pár dní zmeníte. A v armáde sa nediskutuje, tam sa koná. To vysvetľuje zmeny na poste jedného štátneho tajomníka, ktorý sa nie tak dávno vyslovil nie úplne lojálne k názorom svojho (Mareka Krajčího) ministra. Podobne výmena generálneho tajomníka ministerstva patrí do tejto kategórie. Šéf NZCI čosi „zapindal“ k systému očkovania a letel komínom. Lepšiu pozíciu bude mať asi zakomplexovaná štátna tajomníčka, ktorá, hoci je známa svojim mobingom a bosingom, zdá sa, že bude úspešnejšia, pretože šikanovanie malo v armáde vždy svoje miesto.
Ani po šiestich týždňoch sme sa nedozvedeli, akú víziu má Vladimír Lengvarský o smerovaní zdravotníctva v dobe postkovidovej. Nové programové vyhlásenie vlády, ktorým vláda Eduarda Hegera získala dôveru, sa nedá použiť, pretože sa od starého nijako nelíši. Minister sa kdesi kriticky vyjadril, že Slovensko nebolo pripravené na krízový manažment a mal pravdu. Od roku 2006 nikto ani prstom nepohol v tejto oblasti a pre Covid II-19 sa Slovensko stalo zemou zasľúbenou. Tak nerozumiem, prečo aspoň to krízové riadenie tam nedostal. A z ďalších jeho nemnoho vyjadrení (nemnoho rozumej menej ako málo) sa dá ťažko niečo vyrozumieť. Povedal, že sa mu nepáči slovo klient, má radšej pacient, a nie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale liečenie by chcel používať. Tu treba spozornieť. Slovo klient nemal rád Ivan Gašparovič, pretože bol, aký bol, čo nás utvrdilo v tom, že to je správne pomenovanie pre päť miliónov občanov a v tomto prípade aj poistencov zdravotného poistenia, z ktorých je tak jedna pätina pacientov. A napríklad asi gravidita nie je choroba, budúca mamička nie je pacientom a očkovanie nie je liečba. Veď ani zákon 576/2004 nie je Zákon o liečbe a zákon 577/2004 o Rozsahu liečby. Možno iba prerieknutia, ale začínam byť opatrný, pretože to ukazuje na isté mentálne nastavenie generála. A rád sa budem prizerať na diskusie ministra so všetkými tými asociáciami, združeniami, komorami, spolkami atď., čo bude jeho denný chlebík. Tých nemôže ani odvolať, ani nijak inak zmravniť, keď budú mať iný názor ako on a je isté, že budú.
A ešte niečo sa začína javiť. Že táto koalícia, ktorá sľubovala odborníkov, zatiaľ skôr nominuje kamarátov. To môže byť fajn v niektorom inom rezorte, ale nie tam, kde je odborníkov na riadenia systému ako šafranu. Nikde sme nezaznamenali žiadny názor ministra ani jeho čerstvo uliahnutého štátneho tajomníka k čomukoľvek, čo by sa týkalo zdravotníctva. A titul MPH zo SZÚ nie je titul, ktorý by jeho nositeľa kvalifikoval na nejaké riadenie, skôr naopak. O jeho kvalite mám tú najnižšiu možnú mienku. Podľa mňa je dobrý iba ako ozdoba za menom. Pohov!
Zdroj:
Zdravotnícke noviny č. 19/2021 (13. 5. 2021)
