Richard Sulík túži byť úspešným politikom a urobí pre to prakticky čokoľvek. Takmer každý problém dokáže naštudovať a nájsť riešenie, no presadzovanie riešení mu už tak dobre nejde. Tak ako v roku 2012 s Radičovej vládou, ktorá bola na spadnutie aj bez Sulíka.
Dalo sa ľahko predvídať, že Iveta Radičová by dlho nevydržala tlak tandemu Dzurinda – Mikloš, pretože sa nechcela stať bábkovou premiérkou. Namiesto toho, aby Sulík ako predseda SaS pokojne čakal, ako sa tento spor vnútri SDKÚ vyrieši, vletel do toho ako slon do obchodu s čínskym porcelánom. Radičová nechala hlasovať o dôvere k vláde a bolo poorané. Výsledok? Ďalších osem rokov darovaných Ficovi, čo mu umožnilo dokončiť projekt unesenia republiky.
Sulík sa nenaučil, že ani v krčme, ani v politike nemôžu byť karty odkryté, najmä ak je politika i hra nervov. Zapamätal si, že už nikdy v budúcnosti vládu nepoloží. Nezapamätal si, že aby ju nepoložil, nestačí iba hlasovať tak či onak v parlamente, ale musí vedieť aj to, že špinavú bielizeň netreba prať na verejnosti. Naučil sa, že ak chce strana niečo presadiť, musí mať pripravené riešenia, aby mohla naplniť predstavy o tom, ako má spoločnosť vyzerať. V SaS vďaka nemu vynaložili veľké úsilie, aby vypracovali vlastný program o premene Slovenska, a treba povedať, že v drvivej väčšine – aspoň na papieri – to vyzeralo dobre. SaS dosiahla úspech vo voľbách 2020, dostala sa do parlamentu. Normálny politik prepočíta volebný výsledok a rozmýšľa, ako ho pretaví do čo najväčšieho podielu na moci. Sulík je iný. Už pár minút po voľbách bolo zjavné, že duo OĽaNO a Sme rodina bez hlasov SaS alebo Za ľudí nezostaví vládu. A Sulík? Niežeby vytvoril malú spojeneckú koalíciu so stranou Za ľudí, čo by im obom zlepšilo vyjednávaciu pozíciu a umožnilo získať väčší podiel na moci. On nie. Ešte ani nevypli svetlá v štúdiách, už verejne deklaroval bezhraničnú podporu projektu štvorkoalície s tým, že chce byť ministrom financií. Nestal sa ním a získal menší podiel, ako mohol mať. V správne fungujúcej koalícii platí, že čo nie je dohodnuté, o tom sa verejne nehovorí. Keď sa už niečo dohodne, musí to byť záväzné pre všetkých.
Súčasná koalícia sa správa úplne inak. V prvom rade, každá strana si robí svoje. To bolo vidieť už pri programovom vyhlásení vlády. Strany získali rezorty a natlačili tam svoju agendu bez ohľadu na to, či s ňou náhodou nemá iná koaličná strana problém. Takto systém nemôže fungovať, navyše ak koalícia nekomunikuje medzi sebou ale cez médiá. Inak by nebolo možné, aby poslanci za OĽaNO, ktorých ministrom zdravotníctva je Marek Krajčí, presadzovali čokoľvek ohľadne interrupcií bez dohody s inými stranami, hoci vedeli, že narazia prinajmenšom u SaS na problém. Chatrná argumentácia za a proti na oboch stranách sa neraz menila na invektívy. Za návrh poslancov OĽaNO nakoniec zahlasovali aj fašisti, nuž, paráda. Platí, že liberál nie je bordelár, ale nie o poslancoch SaS. Spokojne odhlasujú zmenu poistného zákona o zdravotných poisťovniach, čo je antireformný paškvil, aký nedokázal vymyslieť ani Fico za 12 rokov. Tieto antireformné kroky sú navyše v príkrom rozpore s programom SaS.
Každý poslanecký klub má na problematiku svojho odborného garanta. Poslanci však hlasujú, ako im napadne, a pokojne napriek stanovisku svojho kolegu – garanta, odobrujú nezmyselné zmeny. V klube SaS je aj pár poslancov OKS, ktorí sú vraj občianski konzervatívci, ale pokojne podpísali koaličnú zmluvu, bianko zmenku vláde. Keď som bol ešte bol členom OKS, Ernest Valko, mentor mladých členov, ich učil zásadám ústavného práva. Dnes je Ernest mŕtvy a bezpochyby sa musí obracať v hrobe, pretože sa od neho nič nenaučili. Vo chvíli, keď je už všeobecne zjavné, čo som tvrdil už pred rokom, ergo že Marek Krajčí nemal byť nikdy ministrom zdravotníctva ani v mierovom čase, tobôž počas pandémie, sa ponúkne Richard Sulík, samozrejme verejne, cez médiá, že on to teda prevezme, že sa obetuje. A jedným dychom spustí mená členov svojho prípadného budúceho tímu. Vie, že by sa preto musela zásadne zmeniť koaličná zmluva, pretože požaduje ďalší rezort, čo nebolo v povolebných dohodách. Vie, že mu ho Matovič nedá. Ako keby nechápal, že tým Krajčího zabetónoval na ďalšie týždne alebo mesiace, lebo Igor Matovič rovnako ako dvojročné dieťa na návrh typu A neodpovie že nie A, ale B, ale odpovie NON A.
Sulík v konečnom dôsledku nedosiahne nič, pretože to nemal politicky pripravené. Iba ďalej prispeje k zhoršovaniu vzťahov v koalícii. Nič na tom nemení fakt, že Sulík je určite lepší manažér ako Krajčí, lebo to je skoro každý na tejto zemeguli, ani fakt, že Ľuboš Lopatka vie o zdravotníctve dosť, aby našiel správnych odborníkov, ktorí by pomohli. Zaujímavé, no len čo sa Sulíkovi začne trochu dariť, zabudne na skromnosť a pokoru a urobí nejakú nebotyčnú hlúposť. Ako inak možno hodnotiť jeho bavkanie sa s Kočnerom, telefonáty s Gučíkom, alebo položenie Radičovej vlády. Jednoducho, slon v porceláne! Nakoniec sa, podobne ako v roku 2012, aj táto vláda rozpadne a Pellegrini s Ficom si môžu mädliť ruky. Stačí im pohodlne čakať.
Zdroj:
.týždeň 27. 2. 2021