Pandémia covidu je u nás na vrchole. Či ide o posledný, alebo iba jeden z ďalších, ukáže čas. Ten ukáže aj to, či očkovanie ako jediné reálne riešenie bude fungovať. Je dosť toho, čo nevieme. Ale vieme, že pandémia sa začala niekedy pred rokom v Číne a do sveta sa dostala koncom januára 2020.
Čína dlho tajila existenciu nového vírusu prenosného medzi ľuďmi. Na Slovensku sme zaznamenali prvý dokázaný infekt začiatkom marca, v tom čase sa testovalo iba na jednom mieste na Slovensku a na výsledok sa čakalo aj týždeň. Nebol dostatok ochranných prostriedkov, rúšok, respirátorov, rukavíc, dezinfekcie, neboli ventilátory, pretože dosluhujúca vláda Pellegriniho nezabezpečia zhola nič. Na konci svojho pôsobenia nakupovala za nezmyselné ceny nezmyselné veci.
Nastupujúca vláda Igora Matoviča nezvyčajne rýchlo ukázala viacero vecí. V prvom rade za ministra zdravotníctva menovala neschopného človeka. A na čelo boja proti vírusu sa postavil premiér, nedovzdelaný absolvent manažmentu UK. Hlavný hygienik, ktorý má mať rozhodujúce slovo, sa plne podriadil politickému tlaku. Vznikli rôzne komisie a štáby, ktoré boli skôr diskusné kluby. Igor Matovič predvádza svoje ego na nekonečných „plačovkách“.
V prvej vlne malo Slovensko veľké šťastie na rozdiel od Talianska a Španielska. U nás vďaka disciplíne obyvateľov bolo málo prípadov. Do skončenia prvej vlny sme mali možno iba tridsať mŕtvych. Stali sme sa, podľa Matoviča, premiantami. Ibaže premianti sú iba vtedy premianti, keď sú nimi stále, nie iba raz, aj to omylom. Prestávku medzi prvou a druhou vlnou vláda trestuhodne nevyužila, naopak, povolila opraty. Opatrenia, týkajúce sa napríklad karantenizácie, sa stali predmetom politických šarvátok medzi členmi koalície. Prím v tom hral premiér. Voluntaristicky zmäkčoval podmienky karantény, spomeňme si na jeho výrok:„Nevesty, bude dobre“.
Matovič trvale prejavuje aj pomerne silné obsedancie. Jeho posadnutosť celoštátnym testovaním nepresnými antigénovými testami by sa nemala riešiť na koaličných radách, ale skôr v špecializovanom zdravotníckom zariadení. Navyše, premiér sústavne vyhľadáva nepriateľov v koalícii a neuvedomuje si, že on je nepriateľom sám sebe. Dal tomu dokonca medzinárodný rozmer, keď sa na zahraničnej návšteve okrem preberania kaderníckych tém sťažoval prezidentovi hostiteľskej krajiny na koaličného partnera, ktorý mu vraj vráža nôž do chrbta.
Spomínané celoplošné testovanie zo začiatku novembra ukázalo viacero vecí. Tou najdôležitejšou je, že obyvatelia sú stále disciplinovaní. Ukázalo sa tiež, že boli opakovane porušené zdravotnícke zákony a najmä, že to nemá žiadny veľký význam a že sa zbytočne nasadili, povedané vojenskou rečou, sily a prostriedky, ktoré dnes chýbajú.
Vláda sa trvalo pokúšala zaviesť elektronickú karanténu, alebo aspoň nejakú elektronickú evidenciu či registráciu. Hneď na jar vymyslela a presadila v skrátenom konaní sledovanie cez mobily. Listina základných ľudských práv tu dostala prvý, ale nie poslednýkrát na frak. Opakovane zavádzali klony elektronickej kontroly, no dodnes nie je funkčný ani jeden. Koncom novembra bolo zjavné, že treba urobiť razantnejšie kroky, koalícia však zaviedla, nazvime to, operetný lockdown. Zo všetkých tých komisií a spolkov nakoniec ostalo duo Mikas a Jarčuška, ani jeden z nich nebol schopný sa postaviť a rigorózne povedať: „Ak to viete robiť lepšie ako my, urobte si to, ale bez nás“. Krajčího veta, že si aj poplakal, keď neuspel na vláde, by bola smiešna, keby nešlo o životy. Každý nový minister, ktorý príde po Krajčím, ich bude musieť poslať preč ihneď po nástupe.
Prísnejší lockdown od prvého januára už prišiel žalostne neskoro a prudko narástol počet infikovaných. Navyše, hoci sa u nás začalo očkovať koncom roka, občania nadobudli dojem, že ide o divadlo papalášov. Ešteže to prekryla zbytočná a nafúknutá kauza Dominiky Cibulkovej, ktorá tak nechtiac prispela k popularizácii očkovania viac ako všetci tí údajne zaslúžili a nenahraditeľní. Nárast hospitalizovaných na kritickú hranicu kapacity nemocníc vyvoláva enormný tlak na lekárov a sestry, navyše naozaj veľa zdravotníkov je infikovaných, a teda mimo služby.
Ukazuje sa tu Achillova päta slovenského zdravotníctva, a tou je nedostatok excelentnosti, akou je nepochybne okrem iného aj intenzivistická starostlivosť. Nemáme dosť vzdelaných ľudí, ktorí by vedeli zvládnuť tie najťažšie stavy, navyše im chýba dobré prístrojové vybavenie. Dlhodobo tvrdíme, že treba investovať do excelentnosti, nie do budov. Keď si raz vydýchneme a v pokoji budeme analyzovať počet mŕtvych podľa jednotlivých nemocníc, dostaneme pravdivý obraz o kvalite slovenského zdravotníctva a jednotlivých nemocníc. Najmä v dôsledku Ficovho dvanásťročného vyžierania systému až na ohlodanú kosť nás nečakajú radostné zistenia.
Nemá význam opakovane písať o Marekovi Krajčím. Jednoducho nesprávny muž na nesprávnom mieste a navyše v nesprávnu dobu. Výsledkom pôsobenia celého komplexu nepriaznivých faktorov napokon je, že Slovensko dopadlo najhoršie z celého sveta. Samozrejme, v každej krajine sa pandémia správa cyklicky. Určite sa však nikde nesprávajú tak hlúpo a nezodpovedne ako u nás naša koalícia.
Zdroj:
.týždeň 20. 2. 2021