Mirek Kalousek, jeden z posledných mohykánov českej politiky, oznámil, že po 30 rokoch v aktívnej politike odchádza z parlamentu. Zažil troch prezidentov a krivka ich kvality bola významne klesajúca.
Viac ako šesť rokov bol najsilnejším ministrom vlád ČR, ministrom financií, a ten má v ČR značne väčšie kompetencie ako u nás. Bol veľmi významným členom poslaneckej snemovne ČR a jeho ostré diskusné prejavy popretkávané bonmotmi bývali postrachom všetkých tupcov, ktorí v tom parlamente za 30 rokov boli – a nebolo ich málo.
Zo starej gardy ostal už iba knieža Karel Schwarzenberg, ktorý bol najprv šéfom kancelárie prezidenta Havla, neskôr senátorom za stranu Zelených, dvojnásobným ministrom zahraničia ČR, predsedom novovzniknutej strany TOP a dnes stále jej čestným predsedom. Mirek Kalousek za posledných 12 rokov vytvoril tandem s Knížetem a bolo to hneď po Havlovi najlepšie, čo v českej politike bolo.
Najlepší program, aký som videl
Mal som príležitosť s oboma spolupracovať viac ako štyri roky. V roku 2009 Jiří Paroubek skolil vládu Mirka Topolánka za pomoci pár bláznivých poslankýň zo strany Zelených, ktoré boli riadené údajným mediálnym magnátom Soukupom. Počas úradníckej vlády Fischera prebehol puč v ODS a Topolánka nahradil Petr Nečas. Mirek Kalousek, v materskej strane KDU ČSL takpovediac „upozadený“, z nej nakoniec odišiel. Pravda je, že vtedajší lidovci sa pelešili s kýmkoľvek, ak dostali podiel na moci, no keď bol Kalousek predsedom KDU ČSL, použili to ako zámienku, aby sa ho zbavili. Spolu s Knížetem potom v roku 2009 založili novú stranu TOP 09 (skratky slov v češtine Tradice – Odpovědnost – Prosperita). Hneď po jej vzniku som napísal mail, že ak chcú, rád im pomôžem. Ozval sa prakticky okamžite Mirek Kalousek a začala sa spolupráca. Najmä prvé dva roky boli vynikajúce. TOP 09 ako nová strana nemala ešte štruktúry, čo sa ukázalo výhodné. V tom čase som už dlhší čas býval v Českej republike, mal som dosť času a aj nejaké nápady. Mirek (rýchlo sme si potykali) rýchlo pochopil princípy slovenskej reformy zdravotníctva. Páčilo sa mu to a dal mi príležitosť pracovať v užšom kruhu na programe TOP 09. Prvá verzia pred voľbami, ktoré mali byť v roku 2009, bola skôr neslaná-nemastná, plná slov typu „urobíme“ chceme, budeme a podobne. Koncipovala ju skupina ľudí, ktorí trošku bojovali medzi sebou. Vtedy mala TOP 09 podporu cca 7 percent. Český Ústavný súd odmietol predčasné voľby, plánované na december 2009. Následne Mirek s Knížetem v úzkom kruhu začali tvoriť úplne nový program.
Už pri verzii na rok 2009 som navrhol, aby bol program koncipovaný ako programové vyhlásenie vlády, teda aby bol konkrétny a záväzný. Ani v Česku, ani na Slovensku to tak dovtedy nikto neurobil. Najprv to odmietli, potom mi zavolal Mirek, že pôjdeme touto cestou. Keďže strana ešte nemala štruktúry, komisie, výbory, teda bojiská o „fleky“, mali sme prakticky voľnú ruku. Kníže aj Mirek si to odpracovali do minúty, ďalšími členmi tímu sme boli Jaromír Drábek, vtedajší šéf Hospodárskej komory, neskoršie minister sociálnych vecí, a ja. Po schválení programu sme ešte napísali publikácie k rezortným programom, v ktorých sa opisovala vízia navrhovaných zmien. Členom TOP 09 to pomohlo: pri politických predvolebných diskusiách boli odborne pripravení a jednotní.
Program TOP 09 z roku 2010 sa dá nájsť na internete. Bol to najlepší volebný program, aký som videl. Vo voľbách TOP 09 získala ako nová strana neuveriteľných 16,7 percenta. Karty však boli rozložené tak, že chtiac-nechtiac musela do koalície s OD vedenou slabým Nečasom a so stranou Veci verejné, čo bol spolok ambicióznych kšeftárov a fanatikov. Mirek ma poveril, aby som bol v tíme pre vyrokovanie koaličnej zmluvy v časti zdravotníctvo za TOP 09. Šéfom tohto tímu bol Vladimír Pavelka, skúsený lekár aj politický mazák a postupne aj môj priateľ. Tretí za Starostov, ktorí boli partnermi TOP 09, bol farmaceut a starosta Roudnice nad Labem Jozef Bakeš, tiež výborný človek. Nebol som v politike nováčik, ale tie rokovania boli poučné. Na rozdiel od slovenských pomerov, kde keď sa niečo dohodne, tak to aj platí, v Česku sa každý dohodnutý bod na druhý deň znova otváral a menil. V inej forme si to pamätáme z nekonečných rokovaní po hradoch a zámkoch o budúcnosti Československa po revolúcii. Neskoršie som to zažil znova, keď sme v spoločnej komisii dvoch ministerstiev koncipovali zákon o sociálnozdravotnej ochrane. Koalícia bola dohodnutá, TOP 09 si zobrala rezort zdravotníctva, ministrom sa stal Leoš Heger, docent rádiológie z Hradca Králové, jeho prvým námestníkom Vladimír Pavelka a ja som sa stal poradcom ministra financií Mirka Kalouska.
Slovenská reforma
Treba vedieť, že v Česku na rozdiel od Slovenska má minister financií mimoriadne silné postavenie (ak sa teda nevolá Schillerová, čo je obyčajná Babišova referentka). Mirek Kalousek rýchlo pochopil, že bez definovania nároku poistenca na rozsah úhrady zdravotnej poisťovne nemá zdravotníctvo šancu. Preto sme na pôde Ministerstva financií s dvoma mladými právnikmi urobili implementáciu slovenskej reformy do českej legislatívy, najmä zákona o nároku. Taktiež sme vytvorili Zákon o kombinovanej sociálnozdravotnej ochrane. Z toho nakoniec nič nebolo, pretože koalícia bola pomerne nestabilná, najmä Veci Verejné sa správali nevypočítateľne. V roku 2013 podal Petr Nečas demisiu, lebo vypukol škandál s jeho riaditeľkou kancelárie, vtedy milenkou a dnes manželkou. Polícia ju a pár iných ľudí vrátane poslancov zadržala a nakoniec uväznila. Vládu prevzal takým parlamentným minipučom prezident Zeman, aby v nových voľbách vytvoril priestor pre Andreja Babiša.
Mirek Kalousek viedol financie v najťažšom období, počas finančnej krízy. Zvolil reštrikciu výdavkov, čo samo osebe je nepopulárne, aby zabránil rastúcemu zadlžovaniu Česka. Škrtal najmä výdavky na mzdy v štátnej správe, v armáde, polícii, u hasičov. Nemohol tušiť, že EÚ zvolí cestu masívneho tlačenia zlých peňazí. Zabránila tým síce krachom bánk, ale znehodnotila úspory ľudí a nové peniaze neboli kryté ekonomickou výkonnosťou. To mu dodnes vyčítajú vládne strany. Vidíme však, aké nezmysly robia s covidom-19 a ako devastujú ekonomiku. Takže je zjavné, že Mirek Kalousek vstúpi do dejín ako kedysi Alois Rašín.
Po roku 2013 prešla TOP 09 do opozície. Za normálnych podmienok by kvalitná opozičná strana naberala na sile, politika Andreja Babiša a Miloša Zemana za kolaborácie sociálnych demokratov však viedla k inému efektu a TOP 09 strácala. Objavili sa tam noví ľudia, neobjavili sa však nové témy ani programy a strana sa stala viac ako tradičnou. Ergo ťažko odlíšiteľnou od iných podobných strán. Mirek Kalousek prestal byť predsedom strany a bol iba šéfom poslaneckého klubu TOP 09 v parlamente. Zjavne ho táto práca, spočívajúca vo večných súbojoch s Babišom, ale aj vnútri vlastnej strany, prestala baviť, až nakoniec rezignoval. Bol veľký bojovník a dúfam, že ním aj ostane. Milovník klasickej hudby a džezu, milovník dobrej slivovice s churchilovským génom. Autor nekonečného radu štipľavých a vtipných bonmotov a replík. Za všetky spomeniem dve. Keď ho napadol v parlamente vtedajší poslanec Rath, že bol v nejakej blízkej krčme a prišiel do parlamentu opitý, odpovedal mu: „Jsem ochoten připustit, že já se občas opiji a vy že se chováte jako debil. Rozdíl je v tom, že já jsem schopen se z toho vyspat.“
Keď komentoval indispozíciu prezidenta Zemana pri otváraní korunovačných klenotov v Prahe (opitosť ako delo, oficiálne nazvaná viróza), utrúsil: „Ke korunovačním klenotům mohla přibýt ještě šavle.“
Nemyslím, že Mirek Kalousek úplne končí. Možno sa objaví niekde v komerčnej sfére a možno i v politike. Veď o dva roky budú v Česku prezidentské voľby. Babiša by určite šľak trafil, a to by Mirka Kalouska potešilo možno ešte viac ako úrad prezidenta.
Zdroj:
.týždeň 14. 2. 2021
