Anku Záborskú poznám prinajmenšom dvadsať rokov. Vážil som si ju. Jeden a pol volebného obdobia bola šéfkou zdravotníckeho výboru, potom 15 rokov europoslankyňou. Na rozdiel od súčasnosti v tom čase byť šéfom zdravotníckeho výboru bola dôležitá funkcia. Nikdy sa nestalo, aby som ako minister čokoľvek navrhoval a presadzoval, čo by nemalo podporu celej koalície. Ak išlo o vládny návrh zákonov, Dzurinda nedovolil ich prerokovanie, ak mal ktorýkoľvek minister problém ho podporiť. Pri poslaneckých návrhoch v parlamente, ktoré idú mimo vládnej legislatívy, sa každý, čo len trochu sporý návrh, prebral na koaličnej rade, vecne a politicky. Stalo sa, že hneď na začiatku druhej vlády M. Dzurindu niektorí poslanci ANO chceli liberalizovať už aj tak liberálny interrupčný zákon, čo však nebolo s inými členmi koalície dohodnuté. Skončilo sa to fiaskom a poškodenými vzájomnými vzťahmi. Politická kariéra Anky Záborskej by bola žiarivá, keby sa po návrate z europarlamentu na Slovensko držala osvedčených politických postupov. Možno by sa dalo akceptovať, že v sedemdesiatke opustila po 30 rokoch KDH (nebola nominovaná na kandidátku do europarlamentu) alebo že sa dala naverbovať Matovičom. Neuspela so svojou novelou interrupčného zákona. V nej chcela predĺžiť lehotu na rozmyslenie sa ženy zo 48 hodín na 96 a v prípade zdravotnej indikácie ešte uzákoniť druhý názor iného lekára. Nedohodla si v rámci koalície podporu u koaličných poslancov, pretože vedela, že najmä v SaS a Za ľudí narazí na problém. Hrala na to, že podporu možno získa naprieč parlamentom. Záver bol smutno smiešny.
Diskusia sa zvrhla na chemické interrupcie, ktoré by (možno ako revanš) SaS chcela uzákoniť. Nikde však nezaznelo slovo svedomie, inak silná téma kresťanských politikov. Nič o svedomí ženy, ktorá sa rozhodne pre interrupciu. Ankinmu návrhu v parlamente chýbal na definitívne schválenie jeden hlas, a to za jej návrh hlasovali aj fašisti a niektorí nezaradení exfašisti. To samo osebe je hnus. Paradoxom je, že pre niektorých kresťanov, prevažne katolíkov, nie je pani poslankyňa dostatočne „pro life“. Nedávno sa, žiaľ, zaskvela iným návrhom. Chcela, aby sa duchovní mohli stať poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v odbore duchovná činnosť. To bola taká hlúposť, že ešte aj milovanie v posteli postojačky sa javí ako rozumné. Výsledkom by bol iba posmech o klystíroch zo svätenej vody, o frivolných mníškach a podobne nepatričné vtipy. Tento návrh našťastie stiahla. Jej hviezdna kariéra sa končí fiaskom. Nepochopila, že včas a dôstojne odísť je možno najväčšie umenie človeka, ako si zachovať tvár a čistý štít.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny č. 5/2021
