Parafrázujem výrok René Descartesa „Cogito, ergo sum“ (Myslím, teda som). Je doba hoaxov a fake news, keď rôzni kváziexperti bojujú proti očkovaniu, alebo rúškam.
Na demografických dátach sa už dávno dokázalo, že najväčšou revolúciou v zdravotníctve bolo objavenie antibiotík a očkovania proti vírusovým a bakteriálnym ochoreniam. V päťdesiatych rokoch svet zaznamenal dramaticky pokles úmrtnosť detí aj dospelých. Dokonca aj v čase najtuhšieho stalinizmu, keď aj u nás oficiálne platilo, že pásavku zemiakovú sem zhadzovali Američania, sa očkovalo vakcínami vymyslenými v USA. Takou očkovacou látkou bola napríklad Sabinova vakcína proti detskej obrne. Aby sa to ideologicky vylepšilo, tak nás učili, že ju vymysleli Sovieti, podobne ako mali vymyslieť telefón, žiarovku, parný valec, živú bielkovinu a všetko iné. Nevymysleli a ani nemohli, ale to je iný príbeh.
Dám sa zaočkovať proti covidu-19 a nič, ani chaos, ktorý je neoddeliteľnou a permanentnou súčasťou pôsobenia vlády, ma nezastaví. Nebojím sa, že po zaočkovaní budem autista, ani že by mi hrozila mimomaternicová tehotnosť, dokonca sa nebojím, že po zaočkovaní by som sa stal voličom Pellegriniho, Kotlebu, Matovička či Kollára. Poctivo nosím rúško, lebo viem, že znižuje riziko infekcie o desiatky percent a minimalizujem osobné kontakty. Podobne väčšina našich občanov čaká, kedy sa konečne začne očkovať. Vidíme, ako jednotlivé krajiny už navážajú očkovacie látky preto, aby ju na druhý deň po schválení medzinárodnou liekovou agentúrou začali používať.
Máme šťastie, že očkovacie látky sa nakupujú centrálne v rámci Európskej únie, inak by sme s naším systémom verejného obstarávania a, ironicky povedané, schopnosťou Ministerstva zdravotníctva definovať potrebu látok mali očkovacie látky tak o dva či tri roky. Smola je, že logistika očkovania patrí do kompetencie národných vlád vrátane tej našej. Rozumné vlády, napríklad nemecká, už majú vypracované presné manuály, ako budú postupovať, kde sa bude očkovať, kto, kedy a ako sa bude očkovať, ako zvládnuť logistiku dovozu, prepravy a skladovania, aby boli dodržané všetky podmienky pre bezpečné očkovanie. Očakáva sa, že do konca roku 2020 by mali byť schválené dve rôzne vakcíny. Jedna vyžaduje prepravu a skladovanie pri mínus 70 stupňoch, pre druhú stačí chladnička.
Vie sa, že do polovice budúceho roka bude schválených ďalších päť vakcín, z toho asi štyri budú vyžadovať mínus 70 stupňov. V krajinách, ktoré chcú byť dobre pripravené, sa veľa investuje do osvety a množstvo času sa venuje verejným diskusiám o význame očkovania. Sledujem v Európe debaty o povinnom alebo nepovinnom očkovaní. Financujú sa mediálne kampane v prospech očkovania, pretože je to najlepšia obrana proti vírusu aj proti hoaxovým a konšpiračným názorom. Idea, že očkovaním sa budú implementovať nejaké čipy na sledovanie ľudí, môže vzniknúť iba v hlavách tých, ktorí sú zaočkovaní proti zdravému rozumu. U nás však inak. Jediné, čo o očkovaní vieme, je, že nič nevieme. Minister Krajčí ako vždy hovorí od veci, venuje sa iba tomu, kedy tu vakcíny budú. Svojím koktaním zvyšuje veľkú nedôveru aj vzhľadom na to, aké organizačné schopnosti predvádza od prvého dňa vo funkcii. Najprv hovorí, že látky tu budú 15. decembra, najnovšie vraj v polovici januára. Pritom treba opakovať, že očkovacia látka tu už dávno mala byť a Marek Krajčí už nie. Kompetentní mali mať vypracovaný očkovací plán, ktorý by riešil logistiku podávania, aby sme deň po schválení mohli začať.
Ani lekári a iní odborníci, bez ktorých žiadne očkovanie nebude možné, netušia, kde sa bude podávať, v akom poradí, ako je zabezpečená logistika prepravy primárneho skladovania a skladovania v očkovacích centrách. Chýbajú metodické pokyny na jej podávanie. Na rozdiel od plošného testovania, keď naozaj stačilo 3,6 milióna ľudí, povedané rečou trnavského génia, „vyšpárať nos“ a potom ísť domov na „slížikovú a rezeň“, je očkovanie v podstate podávanie cudzorodej látky a treba byť pripravení aj na možné i keď vzácne komplikácie. Tu nepomôžu maďarskí medici ani zupácke metódy ministra Naďa. Treba tiež vopred vedieť, v akom poradí budú očkované skupiny obyvateľov aj s ohľadom na potrebu preočkovania.
Ako a kde sa bude očkovať civilné obyvateľstvo, ako sa bude očkovať v domoch pre seniorov, ktoré sú najväčším ohniskom infekcie a majú aj najväčšie riziko letálneho priebehu. Chýba odborná a najmä verejná diskusia na tému o povinnom či nepovinnom očkovaní. V reformných zákonoch sa na to myslí. Osobne zastávam názor, že očkovanie proti covid-19, na rozdiel od očkovaní v detstve, nemá byť povinné. Avšak, ak sa niekto nedá zaočkovať, hoci mohol byť očkovaný, inak povedané, nebude sa správať preventívne, mal by sa finančne spolupodieľať na nákladoch za prípadnú liečbu. Nemusí ísť o žiadnu horentnú sumu, naopak, ale viedlo by to ľudí k väčšej zodpovednosti. Ak sa niekto slobodne rozhodne, že sa nebude očkovať, tak musí vedieť, že je s tým spojené nielen zdravotné, ale aj finančné riziko.
To platí napríklad aj pre očkovanie proti chrípke. Z iného uhla pohľadu aj napríklad diabetik, ktorý tri dni pred kontrolou drží drastickú diétu a hneď po kontrole to ide osláviť do najbližšej cukrárne desiatimi krémešmi. V zákone je jasne uvedené, že na návrh ošetrujúceho lekára môže poisťovňa požadovať finančnú spoluúčasť pacienta na liečbe, ak nedodržiava liečebný alebo preventívny režim. Hoci naozaj neviem o prípade, že by nejaký lekár u nás finančnú spoluúčasť pri nedodržaní prevencie a liečebného režimu navrhol, tá možnosť tu je 16 rokov. Určite sa dám zaočkovať, chcem pandémiu prežiť. Na premiérom vytváraný dennodenný chaos očkovacia látka neexistuje, takže to sa dá iba pretrpieť.
Zdroj:
.týždeň 13. 12. 2020