Vláda Igora Matoviča sa vyznačuje jedným prvenstvom. Ešte nikdy doteraz, sa v moderných dejinách nestalo, aby každý deň prebiehala nejaká dráma alebo rovno melodráma. A to sme už zažili exotov typu Ľupták, Slota či Gašparovič.
Čo sa večer povie, už ráno neplatí, čo ráno platilo, je na obed inak. Kto bol na obed priateľom premiéra, večer mu vraj vráža nôž do chrbta. Počas pandémie, nie je nič dôležitejšie, ako sa rozhodovať pokojne a jednoznačne. Občania musia vidieť, že môžu vláde veriť. Malým zázrakom je, že napriek tomu, ako sa naši vládni politici správajú, nemáme najhoršie výsledky pandémie v Európe. Vďačíme za to tradičnej poslušnosti a disciplinovanosti občanov. Našťastie.
V polovici minulého storočia bol najlepší futbalový tím na svete z Brazílie. Okrem Pelého tam bolo aj veľa iných famóznych futbalistov a jeden zvlášť výborný: krídelník Garrincha, famózny driblér. Pri jeho kľučkách sa široké trenky zavlnili napríklad doprava, ale on už dávno urobil kľučku naľavo. Obranca nevedel či má sledovať gate alebo Garrinchu a ten ho ľahko obehol. Hovorili sme tomu gaťafalš. V politike je takým gaťafalšom situácia, keď upútate pozornosť na jednu vec a urobíte niečo úplne iné. Ako príklad môžeme uviesť schválenie dvoch noviel zdravotníckych zákonov, a to Zákona o zdravotnom poistení 580/2004 Z.z, a Zákona o zdravotných poisťovniach a úrade pre dohľad.
Pôvodne riešili aplikačné problémy, spôsoby kontroly, prihlasovania a veľa iných technických veci. Gate na jednu stranu boli v tom, že Ministerstvo zdravotníctva v zhode so svojím chápaním sveta chcelo, aby sa až desaťnásobne zvýšili pokuty, ktoré by mohol dávať Úrad pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí sú buď fyzickými alebo právnickými osobami.
V situácii, keď sú zdravotníci mimoriadne vyťažení a nemocnice na hrane svojich kapacít, sa im vyhrážať vysokými pokutami môže iba hlupák, zaočkovaný proti zdravému rozumu. Akoby nestačilo, že hazardujeme s ich potenciálom, že sa musia zúčastňovať na rôznych plošných testovaniach, najmä ak vedci už dlhšie verejne pochybujú o ich význame. Navyše testovanie antigénovými testami je obmedzené počasím, nedá sa to vykonať, ak teplota klesne pod 5 stupňov.
Ak už Úradu niečo chýba, tak je to predseda a nezávislosť. Ani za sedem mesiacov vláda nebola schopná navrhnúť a vymenovať nového predsedu Úradu, podľa všetkého preto, že vôbec nechápe význam Úradu pre dohľad alebo ho chápať ani nechce. Po kritike pokuty nakoniec z návrhu zákona vypadli. Kľučka na druhú stranu znamenala, že v procese schvaľovania zákona v parlamente sa po prvom čítaní návrhu zákona do týchto zákonov dostali veci, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia nákup zdravotnej starostlivosti poisťovňami. Jeden príklad za všetky.
Predstavme si, že niekto občanom bude rozkazovať, čo môžu a nemôžu za svoje peniaze nakupovať, koľko môžu minúť na potraviny, elektrinu, bývanie, kultúru atď. Nesmeli by minúť viac, ale ani menej. A ak by minuli menej, peniaze by museli vracať do nejakého fondu solidarity. To by ani komunistom nenapadlo a tí boli naozaj kovaní v hlúpostiach. Do paragrafu 15 zákona 581 o zdravotných poisťovniach vložili odsek osem.
Štát bude určovať vyhláškami, za koľko peňazí môžu nakupovať zdravotnú starostlivosť, za koľko lieky, koľko môžu míňať na laboratóriá a podobne. Určené peniaze nesmú prekročiť a ak ich neminú, budú ich vracať do fondu solidarity, ktorý vytvorí štát. Cieľom má byť takto vyrovnávať rozdiely v riziku poistného kmeňa v rôznych poisťovniach. Prastarý problém je, že milovníci štátnych podnikov sú presvedčení, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ma významne rizikovejší kmeň, teda drahších poistencov ako tie dve súkromné. Nie je to pravda, naopak. Prerozdelením vybratého poistného bránime tomu, aby si poisťovne vyberali iba mladých, zdravých, a teda nízkonákladových klientov.
Poistné sa prerozdeľuje medzi poisťovňami podľa viacerých parametrov, ako sú vek, pohlavie, sociálny status, index nákladov na lieky tzv. PCG – Pharmacy-based cost groups – , celkový index porovnateľných nákladov za ostatné dva roky. Výsledkom prerozdelenia je, že je úplne jedno, koľko a akých chorých či zdravých poistencov má poisťovňa v kmeni. Plní sa základná podmienka solidárneho systému, na rovnakú potrebu rovnaká starostlivosť, alebo inak povedané, sú pripravené rovnaké zdroje na každého občana.
Napríklad na komplikovaného diabetika sú rovnaké zdroje v hociktorej poisťovni. Ak je iba Všeobecná zdravotná poisťovňa večne v problémoch, tak je to výsledkom jej slabej efektivity nákupu zdravotnej starostlivosti a ničoho iného. Keby Úrad pre dohľad riadne fungoval, už dávno pradávno by nariadil Všeobecnej ozdravný plán, možno aj zníženie kmeňa alebo dokonca likvidáciu. Štát namiesto toho, aby zabezpečil, že jeho poisťovňa, ak ju už má, bude prinajmenšom rovnako efektívna v nákupe ako tie súkromné, sa rôznymi gaťafalšami snaží manipulovať a nalievať do svojej poisťovne cudzie peniaze, keďže vlastné nemá. Ministerstvo zdravotníctva chce vyhláškami určovať podmienky nákupu, avšak nemá na to ľudí, skúsenosti ani schopnosti.
Kto si pamätá, ako vyzerali poisťovne do roku 2004, keď bol štát regulátorom, sa musí naozaj začať báť. Doteraz neurobili ani jednu novelu reformných zákonov, aby ju nemuseli ihneď opravovať. Samozrejme, že takýchto nezmyslov je v tých novelách ešte oveľa viac. Niektorí odborníci sa domnievajú, že chcú dosiahnuť unitárny systém tým, že vyhladujú súkromné poisťovne. To ukáže čas. Faktom je, že Ide o najtvrdší antireformný zásah do mojich zákonov za ostatných 16 rokov, čo nikdy neurobil ani Fico.
Je mi smutno zo zoznamu poslancov, ktorí hlasovali za toto štátne barbarstvo a trpkým sklamaním boli hlasovania poslancov SaS a poslancov Za ľudí. Pomáhal som pred voľbami SaS s jej verziou reformy zdravotníctva. To, čo teraz jej poslanci odhlasovali, je v prudkom rozpore s tým, čo sľubovali, že urobia. V kuloároch sa povráva, ako funguje táto koalícia. Napríklad: „Ak vy nezahlasujete za toto, tak my nezahlasujeme za Kolíkovej reformu.“ Alebo. „Ja dám dole Krajčího, ak Ty dáš dole Cigánikovú“. Ibaže Jana Cigánikova na rozdiel od Mareka Krajčího dnes už zdravotníctvu rozumie. To sú tie najväčšie gaťafalše, ibaže do vlastných radov.
Zdroj:
.týždeň 28. 11. 2020
