Na Slovensku prebehli tri kolá testovania. Otestovalo sa takmer 5,5 milióna občanov, pozitívnych v rámci priemeru bolo o niečo menej ako jedno percento. O prínosoch alebo neprínosoch plošného testovania bolo povedané rôznymi odborníkmi a, žiaľ, aj pseudoodborníkmi takmer všetko. Pre aj proti. Vláda ciele, ktoré si stanovila, splnila. Rozhodujúcu zásluhu na tom mali v prvom rade zdravotníci, ktorí sa zapojili s neuveriteľným nasadením, ale tak isto aj armáda, polícia, hasiči a, samozrejme, nie na poslednom mieste samosprávy. Naozaj môžeme byť hrdí na to, ako to zvládli, a práve tieto zložky vošli do svetovej histórie, pretože dokázali takmer nemožné. Klobúk dole a veľká vďaka. Je však obdobie, keď treba poukázať aj na možné problémy. Ešte pred prvým testovaním som dostal som právny rozbor človeka, ktorého si v medicínskom práve vážim. Konštatoval toto: „Základnou jednotkou zdravotnej starostlivosti je zdravotný výkon (zákon č. 576/2004 Z. z.), tým je aj vykonanie antigénového testu vrátane odberu biologického materiálu zo sliznice nosohltana, jeho detekcia na prítomnosť častíc vírusu a vyhodnotenie výsledku testu. Zdravotné výkony môžu realizovať len zdravotnícki pracovníci v súlade s osobitným zákonom (578/2004), a to v zdravotníckych zariadeniach, ktoré prevádzkujú poskytovatelia ZS (PZS), pričom obvykle takýto výkon realizujú v ústavných, prípadne ambulantných zdravotníckych zariadeniach vrátane SVaLZ, pričom osobitné predpisy určujú materiálové a personálne a technické vybavenie takýchto zariadení a aj podmienky, ako je možné takúto zdravotnú starostlivosť poskytnúť. Výsledok testu by mal byť súčasťou zdravotnej dokumentácie pacienta, resp. má sa s ním tak nakladať. Je zároveň osobitne chráneným osobným údajom (keďže sa týka zdravia osoby). Aktuálne ,plošné testovanie‘ sa deje na základe rozhodnutia vlády z 18. 10. 2020, vydaného ako opatrenie podľa zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, pričom vláda určila (v prílohe rozhodnutia) kompetentné zložky, ktoré sa majú organizačne na testovaní podieľať. Nezastrešila však organizačne vykonávanie tohto testovania určením napr. štátneho zdravotníckeho zariadenia, ktorého prevádzkovateľ v postavení PZS by na tento účel najímal zdravotnícky personál a organizačne a odborne, ale aj právne (a z hľadiska právnej zodpovednosti). Celú testovaciu akciu zabezpečuje ,štát‘, reprezentovaný vládou a ministerstvami, mimo akéhokoľvek zdravotníckeho zariadenia. Testovanie má zabezpečiť trio ministerstiev (vnútro, obrana, zdravotníctvo) a obce, voči ktorým má vláda v režime krízovej situácie určité direktívne oprávnenia. Nik z uvedených nemá licenciu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a teda nemá ani oprávnenie najímať zdravotníckych pracovníkov a ich prostredníctvom poskytovať, ako je vyššie uvedené, zdravotnú starostlivosť ani viesť súvisiacu zdravotnú dokumentáciu, spracovávať súvisiace osobné údaje, resp. vydávať ,certifikáty MZ‘ o absolvovaní testu a výsledku.“ Ďalej si myslí, že pravdepodobne by mohlo ísť o pokútne vykonávanie zdravotnej starostlivosti, čo môže byť sankcionované orgánmi dozoru (ÚDZS a VÚC) v rovine administratívnoprávnej a aj trestnoprávnej. Plus množstvo ďalších problémov, či zahraniční medici sú zdravotnícki pracovníci alebo pracovníci v zdravotníctve.
Otázne zmluvy
Hlavný veliteľ testovacích síl minister Naď v sobotu 31. 10. vyhlásil, že gestorom je Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku. Podľa všetkého uzavrela so zdravotníckymi pracovníkmi pracovné alebo obdobné zmluvy, neviem. Pochybujem, či naozaj boli príslušným orgánom oznámene tieto dočasne zamestnanecké pomery v súlade so zákonom, asi to ani technicky nebolo možné. Druhým predpokladom pre poskytovanie ZS je miesto, kde sa poskytuje. To vyžaduje legislatívne ošetriť priestorové, materiálne a technické vybavenie. Síce v jednej z noviel zákona o poskytovateľoch sa objavili aj MOM (mobilné odberové miesta). Tie sú presne definované so všetkým, čo tomu patrí, a sú taxatívne určené. Robilo sa to kvôli tomu, aby sa mohli vykonávať PCR testy aj pred niektorými zariadeniami. No 5-tisíc odberných miest hoci iba na 48 hodín – to nemá oporu v ničom. A práve z dôvodov poskytovania správnej praxe, ale aj z dôvodov bezpečnosti pre tých, ktorí testovali, sa na to nemalo zabudnúť. Takže kolegov názor, ktorého som citoval, že to trochu čpie pokútnym poskytovaním, je možno aj správny.
Testovanie v nemocniciach
Iná situácia bola pri testovaní v nemocniciach, kde testovali pacientov, zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, a iná aj u zamestnávateľov, ktorí tiež testovali. Z nemocničného prostredia viem, že testy a certifikáty dostali nemocnice bezplatne, zatiaľ nie je jasné, či im budú refundovať náklady na ochranné obleky, rukavice a dezinfekciu, a tiež náklady na pracovníkov za víkend, pretože nemocnice v drvivej väčšine na to nemajú. Napriek tomu si nemyslím, že vládu, resp. jej členov treba hocako sankcionovať a tobôž podávať trestné oznámenia, jednoducho zobrala plnú zodpovednosť za túto akciu a, ako hovoria Česi, „se vším všudy“. I keď najmä celoštátne testovanie bolo hektické, mali by aspoň niektoré orgány ovládať zákony, najmä ak je to ich hlavná náplň. Nie vždy to robia. Napríklad posledný októbrový týždeň, vcelku potichu, vláda schválila novelu zákona o Úrade pre dohľad. Jednou z vecí je tam aj mimoriadne zvýšenie pokút pre fyzické aj právnické osoby, v niektorých prípadoch až desaťnásobne. Podobne ako je nezmysel v čase pandémie meniť riaditeľov nemocníc, navyše keď kvalifikačným predpokladom nových je príslušnosť k viere a nie odbornosť, tak je ešte väčší nezmysel totálne odstrašovať sestry, lekárov, lekárnikov a právnické osoby. Miesto toho, aby vláda úradu vrátila tie kompetencie, ktoré mal pri založení, ide posilňovať represívnu funkciu zvyšovaním pokút.
A nefunkčný úrad nemôže dávať funkčné pokuty, nech sú hocijako vysoké. Vláda za sedem mesiacov nebola schopná vymenovať predsedu ÚDZS, pričom úrad je už roky nefunkčný. Možno by vláda chcela likvidovať ÚDZS, keď skryto túži po unitárnom systéme, ale pozor. Úrad je tak pevne zakotvený v reformných zákonoch, že jeho likvidácia by vyžadovala ich nesmierne veľké zmeny. Pochybujem, či pri súčasnej posádke na ministerstve by to vôbec vedeli spraviť. Tento zdevastovaný regulátor – úrad – ani netuší o rizikách, ktoré sú popísane na začiatku článku. Čo je ešte horšie, netušia o tom ani na ministerstve, a to tam majú v najvyššom manažmente Judringa, ktorý sa už v minulosti osvedčil ako stroj na pokuty. Nie som proti trestom, padni komu padni, ale v situácii, keď sa loď potápa a treba všetky zdravé ruky na jej záchranu, nie je rozumné umývať palubu, ručne, navyše zubnými kefkami. K rozumu, ak vôbec nejaký je, patrí aj cit a tomu sa v žiadnom, ani v reformnom tíme nedá naučiť, cit treba mať.
A na záver drobná perlička. Musel sa stať nejaký zázrak, keď sa kolega Visolajský, pediater a odľahčene povedané profesionálny mzdový výpalník, dostal v skupine vedcov k pani prezidentke. Iba ma máta, že akú vedu to tam vlastne zastupoval?
Zdroj:
Zdravotnícke noviny č. 41/2020 (12. 11. 2020)
