Komentár Rudolfa Zajaca: Čo v .týždni nebolo

V dvoch posledných vydaniach týždňa dostal pomerne významný priestor segment zdravotníctva. Riešili sa rôzne témy: zdravotníctvo v kontexte pandémie COVID-19, financovanie zdravotníctva a hodnotenie prípravy projektu Fondu pre obnovu zdravotníctva.

Priestor dostali viacerí analytici a v princípe sa dá s väčšinou ich názorov súhlasiť. Niečo však chýbalo: reflexia stavu od marca 2020 doteraz. 

Programové vyhlásenie vlády neveštilo nič dobré a prognózy sa spĺňajú. 

Riešenie hrozby pandémie Slovensko hlboko podcenilo. Na tom sa v prvom rade podpísala odchádzajúca vláda Petra Pellegriniho, ktorá do marca 2020, keď sa pandémia už naplno rozbehla, v podstate nezabezpečila nič. 

Z tohto pohľadu mal Pellegrini viac šťastia ako rozumu, pretože tým, že odovzdal vládu Matovičovi, sa zbavil zodpovednosti. Navyše neschopnosť vlády Pellegriniho rýchlo prehlušila ešte väčšia neschopnosť prichádzajúcej Matovičovej vlády. Nový premiér zaviedol jarmočné spôsoby spojené  s čírym amaterizmom. Svoj diel viny na tom majú aj naši verejní zdravotníci.

Pre poriadok treba uviesť, že verejné zdravotníctvo je nový pojem pre bývalú hygienickú službu. Skladá sa z viacerých smerov. Jedným je hygienická služba, iným epidemiologická služba a vakcinológia. 

Dôležitou funkciou je aj samo verejné zdravotníctvo, ktoré sa venuje správnym spôsobom životného štýlu, správnemu stravovaniu, životnému prostrediu a podobne. Hygienici a epidemiológovia sú vyštudovaní lekári, tí ostatní študujú na rôznych univerzitách odbor verejné zdravotníctvo. 

Prvé dve skupiny zohrávajú, alebo by mali zohrávať významnú úlohu pri riešení pandémie. Nepatria síce k žiadnej európskej špičke, skôr sú na opačnom konci, ale princípy ich činnosti sú známe od stredoveku. Spočívajú v slede krokov, akým je potreba nájsť infikovaného, izolovať ho a zabrániť ďalšiemu prenosu a šíreniu choroby. Nakoniec, slovo karanténa ma základ vo francúzskom slove quarantaine (štyridsiatka); išlo o označenie obdobia 40 dní, počas ktorých boli chorí izolovaní na lodiach bez možnosti vrátiť sa k brehu. Túto procedúru aplikovali už v 14. storočí na zastavenie šírenia moru. 

Samozrejme, okrem izolácie sa úspešne môžeme brániť prenosu infekcie známym opatrením ROR ( rúško, odstup, ruky). Problém vznikne, ak sa do takých jednoduchých zásad vnesie zmätok a amaterizmus. 

Vláda Petra Pellegrinyho ani netušila, že Slovensko má vypracované pandemické plány, rovnako ako o tom do leta netušila ani vláda Igora Matoviča. Začali sa improvizácie. Hoci verejní zdravotníci navrhli správne postupy, premiér v sebe objavil vlohy najväčšieho bojovníka s pandémiami a začal rozhodovať sám. Voluntaristicky menil ich návrhy. Aby to bolo ešte menej prehľadné, vzniklo niečo, čo sa volá konzílium, krízový štáb, a po polroku aj znovuobjavená pandemická komisia. Všetko sú to poradné orgány vlády, lebo rozhoduje iba vláda. Kolektívne.  

Kocúrkovo pokračuje. V pandemickej komisii sedia skoro všetci ministri vlády a ak aj vláde niečo navrhnú, tá to potom neschváli. Alebo premiér povie, že štátnu karanténu nariadili svojou vyhláškou verejní zdravotníci a aj prváci na práve vedia, že Ústava práve dostala na frak. Keď konečne navrhnú tieto spolky obmedzenia zhromažďovania, je síce dokázané, že svadby, pohreby a kostoly sú najväčším zdrojom prenosu infekcie, no premiér sa rozhodne inak: svadby budú bez obmedzení. Len čo čísla začnú rásť, obviní tretinu obyvateľov, že sú nezodpovední, hoci je to naopak a nezodpovedný je práve Matovič.

Tento chaos sa dá prirovnať k situácii, akoby sa za chirurga postavil sanitár a dirigoval ho, ako má operovať. Pritom Matovič nemá z pohľadu zdravotníctva ani len vzdelanie sanitára. Keďže naši hygienici a epidemiológovia zjavne nemajú chrbtovú kosť, nechajú zo seba robiť hlupákov. Sú aj iné krajiny, kde politici zasahujú do kompetencií hygienikov, napríklad  čes­ký premiér Babiš nariadil zrušiť rozhodnutie o rúškach, lebo jeho voličom sa nepáčilo a voľby sú za dverami. Výsledkom je, že obidve krajiny vykazujú exponenciálny rast infekcie.

Slovensko sa uchádza o finančné prostriedky z Fondu obnovy z Európskej únie. Mal som možnosť vidieť rozpracované materiály pre zdravotníctvo, skôr ako unikli do tlače. Metodologicky sa tvárili, že chcú použiť princíp analýza (stanovenie príčiny), navrhnuté riešenie (stanovenie liečby) a želaný  výsledok. Stačí však iba jeden príklad. Problém sú odvrátiteľne úmrtia, v ich riešení sme skoro na konci. 

Aby sme to odstránili, píše sa, že treba vyriešiť personálne podvyživený ambulantný sektor. Lenže pre odvrátiteľné úmrtia je dôležité hlavne riešiť takzvaný kvintet prvej hodiny, päť skupín náhlych príhod, kde by mal najneskôr do hodiny nasledovať kvalitný medicínsky zásah. 

K tomu treba mať fungujúcu prednemocničnú a nemocničnú urgentnú medicínu. A Ficove vlády systematicky devastovali záchranky. Do riešenia odvrátiteľných úmrtí patrí aj kvalitná onkologická starostlivosť pre všetkých. Riešenie je beh na dlhé trate a potrebuje komplex zmien. 

Mimochodom, v článku nie je spomenutý minister zdravotníctva. Nebolo by o čom. 

Autor je bývalý minister zdravotníctva 

Zdroj:
.týždeň 4. 10. 2020

Leave A Reply

Navigate