V týchto dňoch bude vláda pri moci sto dní. Býva zvykom dať vláde prvých sto dní pokoj a potom začať hodnotiť. V čase hroziacej pandémie COVID-19 tieto zvyklosti neplatili, vláda bola pod drobnohľadom od prvého dňa.
Ako každý volič som mohol v parlamentných voľbách voliť iba jednu stranu a tá, ktorú som volil, sa stala súčasťou vládnej koalície. Volil som zo zahraničia a verejne som spolu s inými deklaroval, koho budem voliť. Prvé sklamanie som zažil, keď aj „moji“ poslanci – až na jedného – podpisovali koaličnú zmluvu. A to tam boli aj právnici. Toto možno prebilo Mečiarovo bianko notársky overených vyhlásení, keď chceli vpisovať vzdanie sa mandátu poslanca, keby neposlúchal, a dali tak na frak svojmu svedomiu a vedomiu i hlasom voliča.
Nová vláda vznikla a deň pred posledným možným termínom zverejnila Programové vyhlásenie vlády. Posudzoval som od revolúcie všetky PVV, ktoré v oblasti zdravotníctva uzreli svetlo sveta. Ešte nikdy nebolo také rozsiahle, také slabé a také drahé ako v tejto sezóne. COVID-19 deformoval priority a vláda naozaj musela hasiť požiar hroziacej pandémie. Robila to tak matovičovsky. Niečo medzi happeningom, fraškou, drámou a tragédiou. Minister zdravotníctva sa zmenil na mlčiaceho hovorcu premiéra a ani tá fešná tlmočníčka do znakovej reči sa nemusela trápiť, lebo nepovedal nič. Matovič si tlačovky poplietol s vlastným „píár“ a národ ich operatívne nazval plačovky. Vzniklo niečo ako krízový štáb a konzílium; bolo tam dosť ľudí, ktorí tam naozaj nemali čo robiť a ani nerobili, okrem krovia na plačovkách.
Hlavný hygienik vydával fermany, ktorými ústava dostávala po nose. Okrem PVV začal iba personálnymi zmenami, nič viac sa zatiaľ nedialo. Nie je ešte k dispozícii PVV vlády rozpracované do podmienok rezortu, nie je jasné, ako chcú čudné návrhy realizovať a už vôbec nie je jasné, kde na to zoberú peniaze. Všetci sa totiž nádejajú, že príde 8 či 9 miliárd eur z EÚ. A možno tie peniaze aj prídu, no nebude to nič iné než pôžička. Tá sa bude musieť skôr či neskôr vrátiť a tak zadlžíme naše deti bez toho, aby sme sa ich spýtali, či chcú mať Grécko na Slovensku. Kde sú tie časy, keď Sulík takmer položil vlastný život za boj proti eurovalu. Dospel, dozrel a požičiava si.
Objavili sa videá o kresťanskom cítení ministra, nepochybne to natočil dávno pred voľbami, možno aj pred rokmi. Jeho vieru mu naozaj nesmieme vyčítať, jeho nízku aktivitu áno. Novinári tie personálne zmeny nazvali čistkami. Je právom ministra zmeny robiť, no je jeho povinnosťou tieto zmeny verejnosti objasniť. Preto prekáža spôsob, ako to urobil a aj aké argumenty použil. Skrývať sa za všeobecnú frázu o strate dôvery bez toho, aby dal nejakú šancu na jej vybudovanie, na odvolávanie nestačí.
Argumentácia o zlom hospodárení štátnej nemocnice je smiešna, všetky hospodária mizerne a s dlhom. Ako bude vymieňať riaditeľov úspešných a ziskových nemocníc, akými sú napríklad kardioústavy? Bude argumentom to, že dobre hospodária a že je to podozrivé? Alebo akú personálnu politiku robí minister, keď v jednej nemocnici vymení vedenie dvakrát za tri mesiace. Za nových riaditeľov by mal vymenovať schopných manažérov, nemusia to byť lekári. Ak budú schopní, je jedno, či je ten človek lesník, kostolník alebo organista.
Vláda Igora Matoviča tvrdí, že je silno protikorupčná. To by bolo naozaj dobre. No ukazuje sa, že prinajmenšom na rezortoch, o ktorých niečo viem, vzniklo silné biznis krídlo, čo je, mimochodom, pojem, ktorý tu vznikol už od čias ministrov za SNS Mariana Jančuška a Igora Štefanova, nehovoriac o takzvaných lobistoch typu Martin Kvietik.
Koalícia prijala princíp, že ten, kto má rezort, riadi všetko a aj za všetko zodpovedá. To môže byť, ale neznamená to, že program nemá zohľadňovať aj názory iných koaličných strán. Inak povedané, program musí reprezentovať aspoň minimálny prienik názorov. To sa určite nestalo, najsilnejšia strana presadila niektoré veci silovo, čo platí aj pre zdravotníctvo. Je to vážna chyba, lebo keď príde na riešenie napríklad nároku pacienta (v PVV to nesprávne volajú štandard), tak bude každý koaličný hlas potrebný, lebo inak skôr či neskôr stratia podporu niektorých koaličných poslancov. Pri schvaľovaní PVV v parlamente sme videli bezprecedentnú situáciu, keď koaličná predsedníčka zdravotníckeho výboru parlamentu za PVV nehlasovala. Čo sa týka zdravotníctva, tak možno pokojne povedať, že sme zažili prvých sto premrhaných dní. A nie iba vďaka COVID-19.
Môj brat Peter v jednom vlogu s Eugenom Kordom použil termín „pochod diletantov“. Parafrázoval tak názov románu Bulata Okudžavu Putovanie diletantov. A to nie je nijaká alúzia. Iba výsledok z prvých sto dní.
Rudolf Zajac
Zdroj:
.týždeň 28. 6. 2020
