Koalícia robila do poslednej chvíle tajomstvá okolo programového vyhlásenia (PVV). Jeho schválenie parlamentom je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, pretože takto sa vyslovuje dôvera novej vláde. Konečne sa deň pred prerokovaním v parlamente objavilo.
Podľa rozsahu je to jedno z najdlhších vyhlásení vlády, podľa kvality jedno z najrozporuplnejších, aké tu za tridsať rokov boli. Teda prinajmenšom to, ktoré je venované zdravotníctvu
Vo všeobecnej rovine vláda vychádza z nejakých optimistických odhadov poklesu HDP. Prakticky množstvo relevantných ekonómov hlási, že čísla budú významne horšie. Nie len preto, že došlo vďaka Covidu k zastaveniu ekonomiky – to skôr či neskôr prestane –, ale najmä preto, lebo Slovensko ako otvorená ekonomika je závislé od exportu priemyselnej produkcie a od spotreby domácnosti. V podstate monokultúrna výroba automobilov, ktoré ľudia v kríze prestanú kupovať, a hneď potom prestanú investovať do cestovného ruchu.
Bude dochádzať k väčšiemu poklesu, akým je mínus 7,2-percentný pokles, s ktorým možno vláda počíta. Určite dôjde k rastu nezamestnanosti a poklesu miezd, čo okrem iného znamená zvýšenú záťaž pre rôzne sociálne dávky, no najmä pokles príjmov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, pokles výberu priamych a nepriamych daní, teda pokles príjmu do štátneho rozpočtu a tiež pokles do verejných rozpočtov. V tomto smere nie je celé programové vyhlásenie veľmi vierohodné.
Čo sa týka PVV pre zdravotníctvo, nuž, to je horšie. Mal som možnosť čítať prvú, druhú verziu aj finálny produkt, ktorý je najlepší z tých zlých, lebo je stručnejší, a časť vecí, ktoré boli natvrdo povedané v predchádzajúcich materiáloch, je tu iba náznakovito. To však neznamená, že to písali iné hlavy a že tam bol iný rozum. Všetky tri verzie sú kompatibilné v nosnom posolstve – a to je významne viac štátu.
V nepublikovaných verziách bola podpora štátnej poisťovne až po unitárny systém (jedna zdravotná poisťovňa), postavenie 25 regionálnych nemocníc, povinné pripoistenie (k tomu sa ešte vrátim), vznik štátnej distribučnej spoločnosti, len štátna záchranná služba, do roku 2025 postavia Rázsochy aj za cenu Lex Rázsochy (rozumej vyvlastňovanie a obmedzenie súťaže dodávateľov, nič iné tam ani nemôže byť) a veľa iných dobrôt. V podstate mohli napísať, že ideme pred rok 1989.
Po kriku jednej z koaličných strán, ktorej program pre zdravotníctvo hodnotili odborníci ako najlepší, sa iba zmenilo to, že sa objavili formulácie typu: zváži sa unitárny systém a zvážia sa dve regionálne nemocnice. Mimochodom, v akom právnom postavení by boli tie regionálne nemocnice? Príspevkové asi nie, lebo ani tie, čo doteraz máme ako príspevkové, nimi nie sú a do budúcna ani nebudú môcť byť, lebo nedostávajú od zriaďovateľa – štátu – aspoň 50 percent na mzdy. Alebo budú nejaké obchodné? Alebo aké? Tým sa, samozrejme, v PVV nezaoberajú: nie preto, že by sa nemali, ale preto, lebo ani nevedia, akými by mali byť.
Totálny úlet je pripoistenie. V jednej verzii bolo napísane, že pacienti budú môcť hradiť nadštandardnú starostlivosť iba cez pripoistenie, inak povedané, bude povinné. V poslednej verzii je to „zašmodrchané“ trochu inak, no je jasné, že toto pripoistenie budú poskytovať zdravotné poisťovne. V prvom rade, ako a kto to bude kontrolovať? Lebo ak naozaj bude povinné, tak to nebude nič iné iba mimikry zvyšovania povinného poistného. No ak nebude povinné, je to komerčný produkt a ten ako každé iné komerčné poistenie spadá pod kontrolu NBS. Viem si predstaviť, že zdravotné poisťovne budú vlastniť svoje komerčné poisťovne na zdravotné pripoistenie, ktoré však budú regulované NBS. No mať v jednom podniku obidve poistenia, to je cesta do záhuby.
A zasa, o tom, že ani netušia, čo hovoria, svedčí fakt, že už dávno máme fungujúce pripoistenie. Čo iné by bolo totiž poistenie liečebných nákladov pri ceste do zahraničia? Toto poistenie môže fungovať iba preto, lebo pre občana je dobre definované riziko, lebo jeho tuzemská zdravotná poisťovňa mu uhradí v zahraničí iba toľko, koľko by to stálo doma. Údajne definujú štandard, lepší pojem je nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia, pretože v nadštandarde môže byť aj sestra v minisukni, strava „à la carte“ alebo lepšia izba. No fuk! Ak definujú nárok na úhradu, potom by bolo občanovi známe jeho riziko, čo mu neuhradia – a to buď zaplatí z vlastného vrecka, alebo sa na to poistí; podobne ako keď havaruje autom, alebo mu vytopí byt, poistený nemusí byť.
Perlou ducha je súhlas s tým, že zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk iba z pripoistenia a z úspor na prevádzkovom fonde (z ktorého platia svoje prevádzkové náklady). Akoby nepoznali rozhodnutie Ústavného súdu, že zisk zdravotných poisťovní (vytvorený z verejného povinného poistenia) je legitímny. Nemám nijaký problém so štátnou distribučnou spoločnosťou, ak bude založená v súlade so zákonom o narábaní s majetkom štátu a bude v súlade s európskym právom. No v poriadku to bude iba vtedy, keď bude v riadnom konkurenčnom prostredí a bude dodávať všetkým, ktorí tam budú chcieť nakúpiť. Navyše, štát to nesmie oddlžovať z našich daní, to by bola neoprávnená štátna pomoc.
V PVV pre zdravotníctvo je ešte množstvo nevykonateľných, nebezpečných a ekonomicky insitných vecí, najmä v oblasti liekovej politiky. Je tam aj garancia operácie do 14 dní v prípade onkologického ochorenia, čo je na jednej strane správne, lebo k onkologickému ochoreniu sa má pristupovať ako k akútnej chorobe, na druhej strane tento sľub je v praxi nerealizovateľný. Onkológovia vedia prečo.
Na tejto ploche sa nedá do detailu komentovať všetko, čo v PVV pre zdravotníctvo je, ale odhadujem, že veci, ktoré sú ako-tak v poriadku, k nezmyslom, sú v pomere 1:9, ak nie menej.
Ešte malá, no podstatná drobnosť. Lekársky odborový boss odmietol funkciu štátneho tajomníka. Ani sa nečudujem, jeho jediná kvalifikácia na riadenie zdravotníctva je vymáhanie peňazí na mzdy. Jeho náhradníčka, ktorá tam prišla, je určite kvalifikovaná, ale je to nanič, pretože ak sa toto PVV v jeho troch formách mihlo okolo jej kancelárie a nemohlo sa nemihnúť, mala buď spáchať symbolické harakiri, alebo niečo podobné, pretože je to v príkrom rozpore s tým, čomu sa naučila a čo doteraz hlásala. Inak by nebola podpísaná v tíme SaS pre reformu zdravotníctva a aj u iných.
A ešte k financovaniu. To, čo chcú urobiť, by znamenalo odhadom plus 3 miliardy eur jednorazovo a teda plus jednu miliardu ročne navyše. Zaväzujú sa však na rast financií o 0,3 percenta HDP (ale nevieme, akým spôsobom – cez príspevky štátu za svojich poistencov, alebo za kapitálové príspevky pre svoje nemocnice?), no to bude v lepšom prípade maximálne 250 miliónov eur. A tak ten zvyšok bude zrejme dofinancovaný vatikánskou menou „Pánboh zaplať“. Alebo gréckou drachmou so slovenským dvojkrížom.
Zdroj:
.týždeň 19. 4. 2020
