Následky koronakrízy sú desivé, všetci schudobnieme! Exminister Zajac má však aj odporúčania

Celý svet dnes trápi pandémia koronavírusu. A premiér Igor Matovič (46) v snahe predísť príšernému „talianskemu scenáru“ nechal zostaviť konzílium tých najlepších odborníkov na poli slovenskej medicíny, ktoré bude štátu pomáhať v tomto neľahkom boji. My sme sa o jednej z najväčších medicínskych hrozieb modernej histórie porozprávali s bývalým ministrom zdravotníctva a lekárom Rudolfom Zajacom (69).

Ako vnímate kroky, ku ktorým doteraz pristúpila vláda SR v súvislosti s koronavírusom. Napadá vám opatrenie, ktoré sme doteraz opomínali? A ktoré by sme mali čím skôr zaviesť?

Súčasné opatrenia považujem za potrebné. Vidím však tri zásadné chyby. V prvom rade, že dlho chýbali ochranné prostriedky pre lekárov, sestry a iných pracovníkov v nemocniciach, na ambulanciách a aj pre lekárnikov. Ďalšou chybou ešte stále je, že sa málo testovalo a testuje, že sa netestuje podľa nejakého plánu, ale skôr živelne. No a treťou chybou bolo, že do 6. apríla sa nik nevenoval ľuďom, ktorí prišli individuálne domov zo zahraničia. V podstate mali byť v nejakej, viac-menej dobrovoľnej domácej karanténe, čo, samozrejme, nestačí. Dokonca spočiatku ani neboli evidovaní pri prekročení hranice. 

Čo si myslíte o čiastočnom uvoľnení pravidiel, ku ktorým vláda pristúpila, nebudeme to v dohľadnej dobe ľutovať?

Nebudeme, ak budú dodržiavané prísne bezpečnostné pravidlá, nosenie rúšok, prípadne rukavíc a používanie dezinfekcie. Samozrejme, ak bude dostatok týchto ochranných prostriedkov. 

Za druhej vlády Dzurindu ste Slovensko pripravovali na možnú pandémiu vtáčej chrípky, o čo vtedy vlastne išlo a dá sa to vôbec porovnať s tým, čomu čelíme dnes?

Vtedy bola hrozba, že vírus vtáčej chrípky sa stane prenosný nielen z vtáka na človeka, ale aj medzi ľuďmi samými. Na to nemáme pripravený ľudský obranný imunitný systém, hrozilo to, čo teraz vidíme – pandémia. Mali  sme šťastie, že k tomu naozaj neprišlo a ostalo to v polohe hrozby. Vtedy sme však pristupovali k tomu tak, ako keby pandémia už naozaj bežala.      

V mediách rezonujú aj slová českého námestníka ministerstva zdravotníctva Prymulu, ktorý sa nazdáva, že je vhodné, aby sa mladí zdraví ľudia s vírusom „stretli“, aby sa začala budovať kolektívna imunita. V Česku by sa teda postupne v najbližších mesiacoch teoreticky mohli otvoriť školy a krajina by sa mohla pomaly vracať späť do bežného života. Prymula by izoloval predovšetkým rizikové skupiny. V jednom z rozhovorov spomenul aj názor talianskeho virológa, ktorý tvrdí, že v Taliansku by mohli byť infikované milóny pacientov. To by znamenalo, že smrtnosť vírusu by tu tiež mohla byť ďaleko nižšia, ako uvádzajú štatistiky. Vírus by teda nemusel byť ani zďaleka taký nebezpečný. Dávajú vám tieto slová zmysel, čo si o tom  myslíte vy?

To je skôr otázka na epidemiológov, virológov a infektológov. Ja osobne predpokladám, že ako sa začnú uvoľňovať reštriktívne opatrenia, tak či tak dôjde k vyššiemu kontaktu s infikovanými. Cesta, ktorú spomínate a ktorú mal navrhnúť prof. Prymula, je cesta, ktorú si zvolilo Anglicko, Holandsko alebo Švédsko a ako vidíme, aj oni začínajú pristupovať k ráznejším bezpečnostným opatreniam.  

Ak by teda vírus teoreticky nebol taký nebezpečný, nie je toto všetko iba prehnaná panika?

Pravdou je, že smrtnosť tohto ochorenia nie je úplne jasná (smrtnosť je počet mŕtvych, ktorí zomreli v dôsledku Covidu 19, a úmrtnosť je počet všetkých mŕtvych). Ak si povieme, že na Slovensku ročne umiera zhruba 50.000 tisíc ľudí z rôznych príčin, teda zhruba 135 denne, tak potom v takom Taliansku, ktoré má 12x toľko obyvateľov, aj bez Covidu umiera denne zhruba 1800 ľudí. Je potom otázka, či všetci, ktorí zomrú a majú pozitívny test na Covid 19, zomreli v dôsledku infekcie. Je však pravou, že veľké množstvo ľudí zomrelo na pľúcne komplikácie, čo nie je úplne obvyklé. A teda sa to musí pripísať infekcii vírusom. V niektorých dňoch bol taký „nával“ na pľúcne ventilátory, že nie všetci pacienti sa dostali k tejto liečbe. V žiadnom prípade však nejde o paniku, umierajú aj mladší ľudia a deti.

Ako dlho vlastne trvá vybudovanie kolektívnej imunity – sú to týždne, mesiace, roky?

To reálne nik nevie, dokonca ešte ani nie je úplne jasné, či ten, kto prekoná toto ochorenie, je plne imúnny – odolný a ako dlho. Chce to dlhší čas.  
 
Vysvetlite, prosím, trochu bližšie, ako je to s kolektívnou imunitou. Predpokladám, že lekári očakávajú, že nakazení ľudia, ktorí sa vyliečia, si vybudujú imunitu proti ochoreniu Covid 19. No zo sveta vieme o prípadoch, kedy u vyliečených pacientov prišlo k recidíve. Čo s tým?

Čiastočne som už na vašu otázku odpovedal, no tie opakované nakazenia môžu byť aj preto, že sa nedostatočne alebo nesprávne testovali takzvaní vyliečení na vírus a vyšli falošne dobré výsledky, ale môže byť aj to, že odolnosť – imunita proti opakovanej nákaze – nie je nejaká silná.

Má teda vôbec zmysel sa o kolektívnu imunitu pokúšať alebo je rozumnejšie počkať si na lieky, prípadne vakcínu?

Nepochybne je dôležité dôrazne zachovávať bezpečnostné opatrenia. Nemôžeme všetci sedieť doma a čakať na nejakú vakcínu, najmä ak vieme, že skoro určite to tento rok nebude.
  
Kedy by sme sa podľa vás mohli dočkať liekov či vakcíny?

To je otázka na iných odborníkov, prvé výsledky testovania lieku proti tomuto vírusu sa čakajú teraz v apríli. Stále však ide o experimentálnu, nie štandardnú liečbu.

Česká virologička s doktorátom z molekulárnej biológie Soňa Peková, ktorá nový koronavírus podrobila laboratórnemu rozboru, je presvedčená, že bol vytvorený umelo. Aký je váš názor?

Množstvo iných odborníkov zasa povedalo, že určite nie. Môj názor je pomerne jednoduchý, zatiaľ nič o tom, ako to bolo, nevieme. Bude to detektívna práca – zistiť, čo viedlo k tomu, že tento vírus začal byť prenosný medzi ľuďmi, doteraz bol známy iba v zvieracej ríši. 

Podľa matematických modelov štátneho inštitútu zdravotnej politiky by mala epidémia vírusu na Slovensku vrcholiť v druhej polovici júna, kedy by malo byť infikovaných približne 10 % Slovákov. Aký je váš názor, naozaj Slovensko čakajú také ťažké časy?

Tie modely sú dôležité, ale aj nebezpečné. V prvej verzii dokonca uvažovali o 40 % populácie. Problémom je, že autori týchto modelov pravdepodobne príliš nepresne nastavili vstupné parametre, a preto vyšli hrozivé čísla, ktoré navyše predčasne zverejňovali. Následne museli robiť razantné korekcie, a to určite nepridalo k dôveryhodnosti. Tu platí úplne jasne: 2x meraj a raz rež a nie naopak.      

Viete si predstaviť, že situáciu slovenské zdravotníctvo vo svojom súčasnom stave zvládne? Ak nie, čo treba urobiť?

Veľmi to závisí od toho, ako bude táto vlna kulminovať. Ak bude naraz veľa kritických chorých, bude problém, ak sa ich opatreniami podarí rozložiť v čase, zvládneme to. Je to niečo podobné, ako povodne. Ak sa podarí veľkú vodu zdržať, je to lepšie ako prudká vlna vody naraz  

Profesor Krčméry v jednom z  rozhovorov uviedol, že už teraz máme lieky, ktoré na koronavírus účinkujú. No problém je v tom, že nie sú licencované, čo považuje najmä za problém byrokracie. Vraj by teda stačilo pripísať indikáciu, že sú vhodné na liečbu koronavírusu…

Nič o tom neviem. Znie to však trochu naivne, hoci byrokracia tu naozaj je. Existujú výnimky, ktoré môže dávať priamo štát doslova na počkanie, takže v tom problém asi nebude.

Objavila sa teória, že očkovanie proti tuberkulóze, ktoré máme vo východnej Európe, zlepšuje našu imunitu voči koronavírusu, čo by mohol byť jeden z dôvodov, prečo tu pribúdajú nakazení pacienti pomalšie. Čo si o tom myslíte? 

Že je to teória, ktorá sa musí buď potvrdiť alebo vyvrátiť.
 
Čo nás podľa vás čaká v najbližších týždňoch/mesiacoch?

Nepochybne sa bude musieť naštartovať ekonomika. Dopady, ktoré už teraz vidíme, sú naozaj desivé. Všetci schudobnejú, s tým musíme počítať.  Budeme sa musieť naučiť chodiť do školy, do práce, ale aj za zábavou v rúškach a žiť tak, aby sme minimalizovali možnosť prenosu infekcie. 

Dovoľte aj jednu osobnú otázku. Máte z koronavírusu strach? Bojíte sa o seba a o svojich blízkych?

Mám.

Ako trávite tento čas vy? Ste doma, zmenil sa nejako váš bežný režim?

Som vo veku, kde patrím medzi rizikové skupiny. Na dve hodiny denne chodím do lesa tak, aby som urobil aspoň 8 až 10 km a potom som doma. V dobrovoľnej izolácii. Minimalizujeme frekvenciu nákupov, veľa kupujeme cez internet s dodávkou tovaru až do domu. Inak povedané, minimalizujeme riziko kontaktu s inými potenciálne infikovanými ľuďmi. 

Viete si predstaviť, že by tento sprísnený režim na Slovensku fungoval viac ako rok?

Viem, ale viem aj to, že ľudia sa musia vrátiť do práce čím skôr. Všetci teraz pozerajú na štát – ako pomôže. Štát však nemá svoje peniaze, má iba od nás z daní. Ak nebudeme  pracovať, nebudú ani dane, z ktorých by mala byť pomoc. Samozrejme, štát si môže požičiavať, ale koľko a dokedy. Gréci o tom vedia svoje…
    
Boli by ho Slováci schopní dodržiavať po tak dlhú dobu?

Budeme musieť.

Kedy odhadujete, že by mohlo byť definitívne po všetkom?

To neviem odhadnúť. Naučíme sa s tým vírusom žiť, existovať a brániť sa mu. Ak sa objaví očkovacia látka, tak fajn, ak budú nejaké lieky, tiež, ale ľudstvo sa naučilo žiť s tisíckami iných vírusov, tak sa musí naučiť aj s týmto.   

Ak by ste mali porovnať kroky vlády Petra Pellegriniho a Igora Matoviča, ktorá z nich podľa vášho názoru zvláda situáciu lepšie?

Myslím, že obe vlády urobili dobré veci a aj chyby. Peter Pellegrini nedocenil riziko, že to k nám príde a neskoro začal zabezpečovať ochranné prostriedky. Igor Matovič si neuvedomuje, že vláda je kolektívny orgán, chce riešiť  všetko sám, až tak, že zbytočne „prekvapuje“. To nie je systémový prístup, je tak trochu aktivizmus. Fajn v opozícii, nie však vo vláde. 
   
Čo hovoríte na návrh o sprísnenom režime počas veľkonočných sviatkov. Vnímate to ako správne rozhodnutie?

V princípe áno, nedá sa nič robiť, je to bezpečnejšie ako nejaké hromadné akcie a presuny.

Ako vnímate Matovičov nápad vypnúť krajinu, tzv. blackout?

Ekonomika dostáva na frak, toto by ju spoľahlivo zabilo. Čo je pre mňa zaujímavé, že Igor Matovič  vytvoril krízový štáb alebo komisiu, ktorý teraz nazval konzílium. Zasadajú nekonečné hodiny, hoci, ak sú odborníci, tak musia vedieť, čo chcú a čo treba robiť a ak nie sú, tak potom je to nejaký zvláštny diskusný klub. Za druhej Dzurindovej vlády sme mali týždenne stretnutia takzvanej pandemickej komisie vlády. Boli sme v nej štyria ministri a trvalo to max 30 – 40 minút. Naše odborné tímy mohli doma diskutovať, koľko chceli, ale komisia navrhovala vláde konkrétne kroky a vláda ich prijímala ako svoje rozhodnutie. Teraz tie tlačovky vidím tak, že Igor Matovič je všetko len on sám a to konzílium je akoby jeho krovie. Niektorí členovia sú tam bohvie prečo, ledaže aby sem-tam prostoreko vynášali zbytočné informácie. Tak sme sa dozvedeli z tlače, že „black out“ je individuálny nápad Matoviča. Chutná bola účasť exministerky zdravotníctva za SMER, aby nám povedala, že prechádzky sú zdravé.  
     
Ako zatiaľ hodnotíte nového ministra zdravotníctva Mareka Krajčího?

Nijako, doteraz vyzerá skôr ako Matovičov hovorca a nie ako rozhodujúci člen tímu. 

Vaša rada novému ministrovi?

Nemám žiadnu, musí sa najprv nejako prejaviť. Doteraz nepovedal nič, čo by bolo zaujímavé. 

Záverečný odkaz pre čitateľov?

Spolu to dokážeme, som si istý. Stále platí testovať, izolovať a chrániť sa. Cintoríny sú totiž plné frajerov.  

Zdroj:
Plus Jeden Deň

Leave A Reply

Navigate