Grafy, paragrafy

Som odchovanec starej medicínskej školy. Myslím tým napríklad to, že som nikdy nedokázal onkologickému pacientovi povedať, že umrie, aj keď to bolo už úplne jednoznačné. Akosi generácia lekárov pred nami a aj naša verila, že nádej umiera posledná.

Na urológii, kde som pracoval, sme mávali ročne okolo päťdesiat úmrtí, z toho drvivá väčšina bola očakávaných, sem-tam prišlo k nejakej náhlej príhode. Ako človek narodený po vojne, som nezažil jej hrôzy a viem o nej iba od rodičov, ktorí obaja boli v odboji. Z ich rozprávania viem aj o vybíjaní vlastných z obdobia prvej polovice päťdesiatych rokov. 

Zažil som socializmus v plnej miere, pád železnej opony, rozdelenie Československa, pád Berlínskeho múru aj pád dvojičiek. Nikdy mi nenapadlo, že hrozba pandémie z počiatku tohto tisícročia sa pretaví do skutočnej pandémie so všetkým, čo k tomu patrí. Také som doteraz nezažil a so mnou aj väčšina ľudstva. Dnešná mladá generácia má iný názor. Pacientom pokojne hovorí, že umrú. Zverejňuje čísla, dáta a grafy bez toho, že by si plne uvedomovala ich obsah a dosah. Sem-tam upraví nejaké čísla, aby tie grafy vyzerali lepšie – v tomto bol veľmajstrom Martin Filko. 

Ku konci vlády Petra Pellegriniho uverejnili médiá závery Inštitútu zdravotnej politiky, kde sa objavila prognóza rozšírenia Covid-19 na Slovensku. Treba povedať, že čísla to boli hrozivé. Podľa tohto inštitútu, ak by vláda neurobila drastické opatrenia, tak do 40 dní by bolo infikovaných (nemám rád slovo nakazených – toto prenechávam na pohlavné choroby) dva milióny občanov SR. Som človek pocitov, nie čísiel. Ale ak by to bola pravda, tak dnes v Taliansku musí byť infikovaných zhruba 25 miliónov a v Európe tak 200 miliónov. 

František Múčka v internetovom denníku Postoj okamžite spochybnil               tieto čísla a myslím, že mal pravdu. Požiadal som Martina Mojžiša, ktorý ako teoretický fyzik vie používať rôzne matematické modely, aby sa vyjadril: 

„Problém s tzv. vedeckými predpoveďami budúcnosti je vo všeobecnosti ten, že ľudia im až nekriticky veria. Ak nejaké grafy vypľul počítač na základe matematického modelu, tak prečo by sme im nemali veriť? Nuž, dôvodov môže byť niekoľko. Presnosť modelu môže byť diskutabilná. Citlivosť modelu na hodnoty vstupných parametrov môže byť vysoká. Naša znalosť skutočných hodnôt týchto parametrov môže byť obmedzená (v niektorých prípadoch úbohá). Preto nie je veľmi zodpovedné publikovať výsledky modelu pre jednu jedinú vybranú hodnotu kľúčového parametra, pričom táto hodnota je navyše vybraná nerealisticky (nie priemerná, ale najhoršia možná). Ľudia z IZP publikovali podľa mňa zjavne príliš pesimistické výsledky. Aké na to mali dôvody, o tom môžeme len špekulovať. Ale seriózny postup to zrejme nebol.“ 

Výsledkom takýchto mediálnych výstupov je, že väčšina ľudí podľahne panike a to je to posledné, čo potrebujeme. Rozumiem iba jednému posolstvu z celej analýzy. Riaditeľ toho inštitútu povedal, že prísnymi karanténnymi opatreniami si kupujeme čas. Napríklad, aby sa nové prípady rozložili v čase, zmienila sa kulminácia epidémie alebo aby sme stihli dokúpiť rúška, masky a respirátory, ktoré vláda nemala ani pre zdravotníkov a lekárnikov.  

Tiež aby sa dokúpili testy, pretože ak nebudeme testovať ľudí, nebudeme vedieť, či sú pozitívni, teda infikovaní. Plus, mali by sa dokúpiť pľúcne ventilátory a musia sa vyškoliť ľudia, pretože naozaj zachraňujú životy u ťažkých stavov. 

Európa ako vždy zvolila dva úplne protichodné modely. Jeden, nazvime ho britsko-holandský, bol, nech to zbehne čím skôr, hoc aj masovo, seniori nech sedia doma. Mimochodom, niečo podobné v Británii robili počas epidémie prasacej chrípky, keď bolo posolstvom vlády, aby sa ľudia bozkávali. Nakoniec obidve krajiny podľahli tlaku okolia a postupne prechádzajú na prísnejšie opatrenia. Druhý model je, že skôr či neskôr začne prísna izolácia, ale krajiny sa líšia vo výklade obsahu prísna.  

Na Slovensku a podobne aj v Českej republike sa objavil akýsi „veštvorkový“ model. Prísna karanténa, ale bez ochranných pomôcok. Nuž, trochu byzantské riešenie. Novú vládu, ktorá prevzala zodpovednosť 21. marca, čaká skoro neriešiteľná situácia. Pomôže jej iba razantná premyslená a zrozumiteľná činnosť, vedúca k zníženiu rizika rozvoja epidémie na kritické a nezvládnuteľné hodnoty na Slovensku.  

Pritom musí rozumne dávkovať informácie, pretože tie sú tradične na Slovensku považované za písmo sväté. Stane sa napríklad to, že ľudia po dedinách si šijú rúška – nakoniec, čo iné im ostáva – a dávajú si do nich použité filtre z vysávača. Tu už ani Duch Svätý nepomôže.

Inštitút zdravotnej politiky spravil medvediu službu. Najprv vymysleli takzvanou stratifikáciu nemocníc, keď starú a dobrú myšlienku zvýšenia efektivity nemocníc doviedli ad absurdum a pobláznili tým vtedajšiu ministerku tak, až zašla za hranicu udržania osobnej integrity. Teraz zas pomohol Pellegrinimu a spol. zakryť absolútne zlyhanie v riešení pandémie.    

Máme pomerne pomalý nárast ochorenia, ale nie preto, že opatrenia zaberajú, ale preto, že nevieme Covid-19 dostatočne rýchlo a v dostatočnom množstve diagnostikovať. Denne by sa malo spraviť minimálne 5-tisíc vyšetrení a to aspoň na 20 miestach na Slovensku, aby sa včas izolovali pozitívni (infikovaní, ktorí ale nemusia mať klinické prejavy) od negatívnych.

Rýchly test, dovozom ktorého sa Pellegrini v posledných dňoch hrdil, sa robí z krvi. Ním sa dá dokázať až imunitná odpoveď, ktorá sa objaví až v neskoršej fáze infekcie. Ľudia však nemusia mať žiadne príznaky a sú prenášačmi a mali by byť izolovaní. Žiaľ, robíme denne iba okolo 300, a to iba na troch miestach. 

Občania musia poznať pravdu, ale nie spôsobom, že nejaká inštitúcia či inštitút vyrobí na zavolanie to, čo si politici prajú. Štát predviedol presne opak toho, čo sa od neho očakáva a k čomu má pozitívny záväzok. Absolútne zlyhal tam, kde musí fungovať – v riešení pandémie. Tam, kde nemá strkať nos, napríklad tým, že vlastní  poisťovne a nemocnice, tiež zlyháva, na rozdiel od akútnej pandémie chronicky a strašne dlho. Naozaj nezávidím novej vláde to, čo ju čaká. Nepochybujem, že tretia Ficová vláda bude musieť zodpovedať za toto zlyhanie, nie však teraz. Príde doba, keď grafy nahradia paragrafy. A Inštitút zdravotnej politiky by mal ísť celý do dlhej karantény, pomohlo by to.  

Zdroj:
.týždeň 24. 3. 2020

Leave A Reply

Navigate