V podstate celý svet zasiahol koronavírus Covid-19. Pravdepodobne sa to začalo v Číne a postupne sa lokálna epidémia zmenila na celoštátnu, potom medzištátnu až nakoniec na pandémiu, čiže zachvátila prakticky celý svet.
V týchto dňoch môžeme iba viac-menej úspešne hádať, čo sa vlastne stalo. Pred časom som o tom písal aj v .týždni 6/2020 v článku Had zožral netopiera. Vzhľadom na čínske spôsoby nik nevie, či sa to začalo v decembri, alebo možno už v septembri minulého roka, nik s určitosťou nedokáže potvrdiť alebo vyvrátiť čínske štatistické dáta o počte infikovaných, vyliečených alebo mŕtvych.
Z pohľadu čínskych dát hermetické uzavretie Wu-chanu, oblasti s 10 miliónmi ľudí, sa dá porovnať s tým, ako keby sme na Slovensku pre epidémiu hermeticky uzavreli menšie mesto, napríklad Pezinok. Reálne sa ani nedozvieme, koľko ľudí a akým spôsobom zomrelo, lebo na rozdiel od nás čínske reštrikčné opatrenia možno obsahujú napríklad aj zastrelenie neposlušných.
V tomto storočí bolo ľudstvo ohrozené hroziacimi epidémiami SARS, vtáčej chrípky, prasacej chrípky, epidémiou MERS alebo vírusom Zika. Našťastie počet chorých bol maximálne desaťtisíc (okrem prasacej chrípky, no tam bola minimálna smrtnosť) a hoci sa mŕtvi počítali na úrovni 10 percent, k väčšej epidémii či dokonca pandémii neprišlo. Nakoniec všetky hrozby týchto epidémií zanikli a vírusy, ako sa objavili, tak aj zmizli.
Žiaľ, neprišlo ani na naše poučenie, že v dobe globalizácie a mobility, keď nielen informácie, ale aj ľudia lietajú hore a dolu, sem a tam, dôjde skôr alebo neskôr na to, čo dnes vidíme. Z pohľadu laikov ide o šokový stav, nakoniec, nikdy po roku 1989 nedošlo na také brutálne obmedzenie pohybu a slobody ako teraz. Na odľahčenie: možno si až teraz generácia tridsiatnikov uvedomí, čo to bol socializmus a ako sa v ňom žilo.
Zaujímavejšie je sledovať pôsobenie profesionálov alebo tých, ktorí by nimi mali byť. V spomínanom článku som písal, ako sme sa vyrovnali s hrozbou pandémie vtáčej chrípky. Dokonca som si myslel, že nech sa po roku 2006 politici Smeru vyhovárali na Zajacovu reformu, čím iba zakrývali svoju neschopnosť, predsa len sme Slovensko dobre pripravili na hroziacu pandémiu. To si môže každý ľahko overiť na stránke www.reformazdravotnictva.sk Mýlili sme sa, Slovensko dnes nebolo dobre pripravené, skôr naopak.
Keď sa v januári tohto roka začali objavovať relevantné správy o šírení vírusu Covid-19 za hranice Číny, nastal čas aktivovať pandemickú komisiu a otvoriť pandemické plány. Mali sa doplniť zásoby, to sa však roky zanedbávalo. Nielenže nedošlo na vylepšenie pretlakových izolačných izieb, ktoré sme vybudovali v súvislosti s rizikom SARS, ale nedoplnili sa ani zásoby rúšok, masiek, respirátorov, overalov, rukavíc, ochranných okuliarov a veľa iných vecí.
V prvých fázach epidémie sa robili testy na vírus pre celé Slovensko iba v Bratislave, na výsledky sa čakalo najmenej dva dni. Pritom dnes sú dostupné rýchlotesty, ktoré orientačne potvrdia infekciu Covidom-19 v minútach. Zastupujúci minister zdravotníctva a súčasne premiér končiacej slovenskej vlády verejne a dosť nehanebne klamal o tom, ako je všetko pripravené. Tvrdil, že má zabezpečené zásoby a počúvali sme, ako mu masky najprv dá Orbán a potom Turecko či Ukrajina.
Nedostatok ochranných pomôcok je tak rovnaká katastrofa, ako keby vojaci v prvej línii mali v rukách namiesto moderných strelných zbraní motyky. Navyše, nielenže štát mal naplniť štátne hmotné rezervy, ale mal vydať aj jasné usmernenie pre maloobchod a občanov informovať, ako sa zásobiť. V januári bola totiž situácia úplne iná ako teraz v marci.
Keď si Peter Pellegrini už nevedel ďalej rady, tak na tých motykami vyzbrojených prvosledových vojakov zaútočil a obviňoval lekárnikov z kšeftovania a zdravotníkov z nezodpovednosti. Vidíme, v akých podmienkach lekárnici a zdravotníci pracujú a aký je stav ochranných prostriedkov v nemociach, a jediné, čo môžeme reálne urobiť, je naozaj im poďakovať, lebo pracujú v zlých podmienkach, doslova s nasadením vlastného života. Drastické reštriktívne opatrenia, ktoré vzápätí prišli, pravdepodobne spomalia šírenie vírusu a určite doslova zdevastujú ekonomiku.
Inštitút zdravotnej politiky navyše zaplavil Slovensko grafmi a číslami, pri ktorých sa nejaký armagedon zdá ako prechádzka ružovou záhradou. Podľa tohto by na Slovensku – keby vláda nezasiahla – malo byť v 40. deň epidémie (počítajúc od prvého dokázaného infikovaného) postihnutých vyše 2 milióny ľudí, teda 40 percent populácie. Podľa analogického scenára by dnes v Taliansku, kde na to najprv kašľali, malo byť postihnutých vyše 25 miliónov ľudí. Sú ich desaťtisíce a tisíce mŕtvych, no nie milióny. Tomuto problému sa budeme bližšie venovať v nasledujúcom vydaní .týždňa.
Od budúceho týždňa bude mať Slovensko novú vládu. Nečaká ju nič dobré, bude to ťažké a hektické, musí však vedieť, čo má robiť. Doba predvolebných kampaní je preč a takisto je preč aj doba vyhovárania sa na kohokoľvek a na čokoľvek. Teraz je tu doba premyslených a rozumných činov. Dočkáme sa ich? Covid-19 mení svet a mení aj všelijaké tradície, napríklad 100 dní novej vlády. Lebo práve vtedy, keď ubehne jej 100 dní, by mala podľa medializovanej prognózy epidémia vrcholiť. Takže nová vláda má k dispozícii hodiny, maximálne pár dní na to, aby ukázala, že chce a že vie. A iba chcieť stačiť nebude.
Zdroj:
.týždeň 22. 3. 2020
