Z Číny sa začal šíriť nový koronavírus. Epidémia údajne vznikla na trhovisku od nakazenej ryby. Postupne sa informácie upravujú.
V čase písania tohto článku platí verzia, že had (studenokrvný živočích) zožral netopiera (teplokrvného cicavca) a toho hada zas zožral človek – tiež teplokrvný cicavec.
Problémom je, že takto to v Číne funguje tisícročia a mutované vírusy sa objavujú iba sem-tam. Prečo je to tak, to je trošku záhada aj pre modernú vedu. Vieme, že došlo k mutácii pôvodne zvieracieho vírusu, že sa stal prenosný nielen zo zvieraťa na človeka, ale aj medzi ľuďmi. Takáto mutácia pôvodne zvieracieho vírusu môže byť pre človeka nebezpečná. V tomto storočí sme to zažili viackrát.
Najprv to bol koronavírus zapríčiňujúci SARS, ktorý ako prišiel, tak aj zmizol – bez stopy (ak nepočítame pár sto mŕtvych). Panika až hystéria aj u nás vznikla až v roku 2005, keď sa objavilo riziko, že vírus vtedy bežnej vtáčej chrípky H5N7 môže cez medzihostiteľa – iného cicavca – mutovať tak, že sa stane prenosný na človeka a potom sa bude šíriť ďalej medzi ľuďmi. Prenos zo zvieraťa na človeka bol, aj bolo pár úmrtí, no našťastie nenastal prenos medzi ľuďmi.
Podobne epidémia prasacej chrípky v rokoch 2008 – 2009, keď dokázateľne mutoval vírus na prasati, ktoré má veľmi podobnú imunologickú stavbu tela ako človek, a to tak, že sa stal prenosný aj medzi ľuďmi. Ako prevencia sa hlásalo, aby sa ľudia bozkávali už v ranom štádiu tejto infekcie, keď bol vírus ešte pomerne neškodný, predpokladalo sa, že následné mutácie víru môžu prežitie ľudí zhoršovať. To sa veľmi páčilo mladým, najmä v takom Anglicku, kde sa všetci bozkávali ostošesť.
„Navyše, pamätáme si, že keď vznikol SARS a aj teraz, ako komunistická vláda v Číne tajila, čo sa vlastne deje. Z tohto pohľadu sa to dá prirovnať k Černobyľu.“
Posledná invázia čudných vírusov bola v roku 2012 s názvom MERSK, pôvod bol niekde v Ázii či na Arabskom polostrove, medzihostiteľom bola ťava. Problémom je, že najprv musí vírus existovať, aby sa dalo uvažovať o jedinej možnej prevencii, a tou je očkovanie. Nie je to jednoduché.
Napríklad proti vtáčej chrípke, keď už bol identifikovaný genóm vírusu, objavovali sa technické komplikácie, lebo vírusy na očkovanie proti bežnej chrípke sa kultivujú na kuracích embryách, v prípade vtáčej chrípky by to nešlo, kuracie embryá by vírusy zabili. Musela sa vyvinúť technológia kultivácie vírusov na králičích embryách. Nehovoriac o tom, že očkovacia látka musí podliehať prísnym testom bezpečnosti.
Riziko prípadných svetových epidémií či pandémií (rozlišuje sa to podľa počtu postihnutých ľudí a krajín) zvyšuje masová mobilita ľudí, zabezpečená leteckou, lodnou, vlakovou či inou pozemnou prepravou. Navyše, pamätáme si, že keď vznikol SARS a aj teraz, ako komunistická vláda v Číne tajila, čo sa vlastne deje. Z tohto pohľadu sa to dá prirovnať k Černobyľu. Práve rýchlosť šírenia infekcie svetom núti, aby boli vlády dobre pripravené a dokázali rýchlo a razantne spolupracovať.
SARS a vtáčia chrípka však mali pre Slovensko jeden pozitívny význam. Spomínam si, ako sme v rokoch 2002 – 2005 zistili, ako chatrne sme boli pripravení na prípadnú pandémiu mutovaných vírusov. Dovtedy totiž platilo, že hlavnú úlohu pri riešení budú mať hygienici, prípadne epidemiológovia z hygienických staníc. Omyl. Naši hygienici sa od čias socializmu veľmi nezmenili. Mohli tak kontrolovať podávanie praženice v pionierskych táboroch a asi ani nezaznamenali, že od roku 1990 sa volajú detské tábory.
„Jednoducho, voľby-nevoľby, vláda či opozícia, teraz treba konať. Pretože had zožral netopiera. “
V rokoch 2002 – 2005 sme tak rýchlo, ako to bolo možné, naštudovali, čo je potrebné a čo nám chýba. V ústavom zákone sme napríklad zakotvili možnosť obmedziť slobodný pohyb a čiastočne aj slobodu v prípade pandémie. Vytvorili sme pandemickú komisiu ako podkomisiu rady bezpečnosti štátu, ktorej členmi sa stali ministri štyroch rezortov (vnútro, obrana, doprava a zdravotníctvo), a nie referenti. Vypracovali sme presne plány postupu pre jednotlivé situácie odhora až dolu do poslednej ambulancie. Štátne hmotné rezervy nakúpili dostatočné množstvo ochranných oblekov, masiek, respirátorov, liekov a podobne. Za necelé tri roky. Vybudovali sme podtlakové jednotky spĺňajúce vtedy tie najprísnejšie normy potrebné na izoláciu postihnutých a súčasne aj na ochranu zdravotníkov a obyvateľstva. Slovensko dobehlo za dva roky to, čo zmeškalo od revolúcie.
Nepríjemnosťou bolo, že sme nakoniec museli vyhodiť hlavného hygienika, ktorý sa tam po roku 2006 vrátil na tri roky, aby ho nakoniec definitívne vyhodili aj smeráci. Nezastupiteľnú úlohu v tom zohral vtedajší primár infekčnej kliniky v Bratislave Vladimír Rolný. Zdá sa, že aspoň na najvyššej riadiacej úrovni vďaka krokom z rokov 2002 – 2005 (riziko SARS a vtáčej chrípky) by sme mohli byť na hrozbu pandémie súčasným koronarovírusom dobre pripravení. Aj dnešní hygienici sú, našťastie, iní.
Život však nebeží podľa predstáv komisií. Nie je úplne isté, či stredné články riadenia – teda nemocnice, ako aj prvý kontakt – teda ambulancie, sú dobre pripravené a natrénované, čo majú robiť, a to prinajmenšom preto, lebo chýbajú stovky sestier a lekárov. Takisto bude treba dôraznejšie precvičiť súčinnosť všetkých zložiek, aby sa včas odhalili prípadné dysfunkcie, chyby a omyly.
Bude treba okamžite skontrolovať stav zásob, napríklad masiek a respirátorov, bez ktorých by zdravotníci nemali pristupovať k podozrivým s ochoreniami. Jedna stojí priemerne tri eurá, teda o peniazoch to nie je. Bude treba okamžite zaslať metodológiu postupu pri podozrení z výskytu chorého u hociktorého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, skontrolovať stav a funkčnosť mobilných podtlakových jednotiek, potrebných na izoláciu a transport, a to nielen u chorých, ale aj u podozrivých z ochorenia. Jednoducho, voľby-nevoľby, vláda či opozícia, teraz treba konať. Pretože had zožral netopiera.
Zdroj:
.týždeň 1. 2. 2020
