Robert Fico sa rozhodol, že zákon o stratifikácii povýši na ústavný, lebo bude platiť dlhé roky. Nestačí článok 40 slovenskej Ústavy, ktorý hovorí: „Každý má právo na ochranu zdravia.
Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“
Text prevzatý z Listiny základných práv a slobôd bol integrovaný do Ústavy SR. Obsahuje iba dve vety, druhá je súvetie. Gramatický výklad hovorí, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a ako to bude fungovať, bude v zákone podľa druhej vety časti súvetia. A keďže sú u nás všetci povinne poistení, aj tí, ktorí za celý život nezaplatili na poistnom ani halier, tak pre všetkých zdravotná starostlivosť musí byť bezplatná.
Počas povinnej návštevy u vtedy novozvoleného prezidenta Gašparoviča sa spolu s kancelárom Milanom Čičom vyhlásili za tvorcov Ústavy a svorne vzdychali, ako sa im tá druhá veta súvetia nepáči. Nuž, mysleli národne a vraj sociálne. Teleologický výklad Ústavy sa interpretuje tak, že v zákone musí byť definovaný nárok poistenca na výšku úhrady zdravotnej poisťovne, od plnej po žiadnu. Žiadna vláda, pred druhou Dzurindovou, nenavrhla riešenie, ktoré by bolo v súlade s Ústavou. Výsledkom okrem iného bolo také infaustné zadlženie, až nakoniec dlhoval každý každému. Celková výška dlhu bola na úrovni 70 percent všetkých ročných príjmov zdravotníctva.
V rámci šiestich reformných zákonov sme vyriešili okrem iného aj problém s článkom 40, a to v zákone o rozsahu (hradenej) zdravotnej starostlivosti. Každej vláde, ľavej či pravej, tento zákon dal možnosť spoplatňovať časť zdravotnej starostlivosti podľa toho, na čo boli peniaze a čo chcela voličom dať. Zaujímavosťou bolo, že Fico a jeho družina si založili svoju kampaň v roku 2006 na antireforme zdravotníctva a navyše ani nepochopili, čo v zákonoch je a že okrem iného dostali do rúk inteligentný systém nastavovania úhrad. Smer dal štyri podnety na Ústavný súd, týkajúce sa reformy zdravotníctva, no ani v jednom prípade neuspel. Všetkých šesť zákonov, aj ten o rozsahu, dodnes platí.
V zdravotníctve nastalo trinásť rokov temna. Za ten čas sa nijako nepohlo dopredu, naopak. Od roku 2006, keď mal systém príjem 1,7 miliardy eur – počítane vo vtedajšom kurze 1 euro ku 40 korunám – sa príjmy zvýšili na 5,5 miliardy eur. Nárast zdrojov bol sprevádzaný neuveriteľným rozkrádaním toho najhrubšieho zrna. Dlhé roky zdravotníctvo drancovali doslova byzantským spôsobom.
Ani dva roky vlády Ivety Radičovej veľmi nepomohli. Klincom do rakvy bol platový automat, ktorý úplne zbytočne prijala jej vláda, už keď bola v demisii. Keby radšej iba kúrila a svietila. Uvedomujúc si fakt, že Smer za trinásť rokov neurobil nič, neukázal nijakú koncepciu ani predstavu, čo viedlo k tomu, že poslední dvaja ministri za Smer začali kamuflovať akési reformy.
Za Druckera to boli takzvané urgenty, ktoré s normálnymi urgentmi, ako ich pozná svet, nemajú nič spoločné. Fungujú ešte horšie, než keď neboli. Kalavskej tím zas pripravil šláger zvaný stratifikácia nemocníc. Opakovane som písal o tom, že je nevykonateľná, vytrhnutá zo systému a nereálna. Už to vyzeralo, že z toho nič nebude, čo by iba prospelo, keď si zrazu Fico pozval ministerku Kalavskú na koberec. Tak došlo na plán zabezpečiť tento nezmysel ústavným zákonom. A na to potrebujú podporu opozície.
V týchto dňoch sa objavil na pripomienkovom konaní návrh tohto zákona. Vecne stačí konštatovať, že tento návrh okrem iného rozširuje článok 40 z dvoch viet na 4 plné strany. Skoro všetko, čo zákon obsahuje, je už dávno v našich reformných zákonoch, navyše aj poslucháč prvého ročníka práva vie, že ústavný zákon nie je vykonávací predpis. Takže divadielko pre verejnosť. Čo je horšie, ťažko sa dá vysledovať nejaké rozumné stanovisko opozície, či to podporí a prečo, alebo či to nepodporí. Už aj preto, lebo okrem SaS doteraz nikto z opozície neukázal, nenapísal a nepovedal, akú ma predstavu o zdravotníctve.
Keď dáme bokom úsmevné vyjadrenie ktoréhosi nádejného opozičníka, že chcú dať do poriadku štátne nemocnice – úsmevné preto, lebo ľahšie bude Fico liberálom, než budú štátne nemocnice dobre fungovať – videl už niekto fungujúci štátny podnik? Aj SaS. Namiesto toho, aby využívali výrazný náskok, keďže majú vypracovaný vlastný model fungovania spoločnosti, tak vajatajú čosi o podpore. Akože podporia v prvom čítaní a odstránia v zákone nášľapové míny. Nuž, nech sa páči, no v návrhu nie sú nijaké nášľapové míny, pretože celý ten zákon je nášľapová mína.
Opozícia nepochopila jednoduchú Ficovu hru. Keď podporia jeho návrh, bude veľký problém s ústavným zákonom, s jeho budúcimi zmenami alebo rušením, pretože bude potrebná ústavná väčšina. A to na Slovensku bolo iba raz za 30 rokov. Keď ho nepodporia, Fico na nich zvalí vinu, veď Smer chcel, no zlá opozícia to nedovolila. A perlička na záver: Teraz schválený ústavný zákon má vstúpiť do účinnosti v roku 2024. Bum!
Zdroj:
.týždeň 4. 8. 2019
