Bol som pri tom, keď sa rodilo rozhodnutie Františka Mikloška kandidovať na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Kedysi oveľa viac, dnes skôr sporadicky sa stretávame piati-šiesti priatelia v jednej čínskej reštaurácii pri okrúhlom stole.
Okrúhly je naozaj, nie symbolicky, a je to fajn, lebo každý má pri ňom k ostatným rovnako blízko.
Na jednej takej večeri na prelome rokov 2017 a 2018 som aj ja dosť intenzívne presviedčal Fera, aby zvážil kandidatúru. Najmä preto, lebo Andrej Kiska už avizoval svojim priateľom, že asi nebude obhajovať svoj post. Nech už malo Kiskovo rozhodnutie akékoľvek dôvody, stále si myslím, že nebolo dobré ani správne. Nakoniec, už pri kandidatúre na prezidenta mal vedieť, do čoho ide. Samozrejme, je to jeho vôľa a my to musíme rešpektovať, nič iné nám nezostáva. Prezident v našom ústavnom systéme nemá veľké kompetencie, no a súčasná koalícia nerobila nič iné, iba rozmýšľala, ako ich ešte zmenšiť. Prezident je však hlava štátu a reprezentuje našu krajinu. V čase krízy môže svoje kompetencia našponovať až na hranicu ústavných možností, a toto Kiska predviedol brilantne.
František Mikloško je v prvom rade muž novembra ´89. No celý svoj život žil a prežil v pravde. Preňho je pravda dôležitejšia než hmotné statky a svetské radovánky. Nijaký osobný prospech mu za socializmu nehrozil; za jeho účasť v tajnej cirkvi mu hrozilo skôr šikanovanie a väzenie. Žil v pravde aj za Mečiara, ktorý sa ho snažil vydierať tým, že jeden z biskupov bol agentom ŠtB. Asi aj bol, no Fero sa nepoddal. Žil v pravde aj vtedy, keď došlo na kauzu Bezák a trnavského arcibiskupa sa zastával tak vehementne ako nikto. Je pravda, že to tak nie je vice versa, no taký je život a Fero to tak aj berie. Žil v pravde aj za Dzurindu, keď sa vtedajší premiér k hnutiu, z ktorého pôvodne pochádzal, nesprával úplne v rukavičkách. Pravda Fera doviedla až k odchodu z KDH po voľbách 2006, keď skoro polovica vedenia hnutia viac než iba koketovala s myšlienkou spolupráce s Ficom, Slotom a Mečiarom. Fero žije vo svojej pravde napríklad aj vo vzťahu k Jánovi Čarnogurskému, s ktorým určite nezdieľa jeho politické názory, no drží sa toho, že priateľ sa neopúšťa pre politiku a tobôž nie pre nejaký prospech.
Fero mal pravdu aj vtedy, keď sa ho v akejsi diskusii s inými kandidátmi pýtali na zdravotníctvo. Povedal niečo, čo nijaký iný politik na Slovensku len tak ľahko nepovie: že zdravotníctvo má dva problémy. Prvý sú náklady na lieky a druhý, že zdravotná poisťovňa nemôže pacientom hradiť všetko. Bingo!
Nijakú zo svojich právd nepresadzuje Mikloško na rozdiel od iných militantne.
Súčasťou Ferovej pravdy je aj viera v Boha, je zástancom „pro life“. Určite bojuje za ochranu života od počatia. Nepochybne je za výhradu svedomia a proti eutanázii. Nič z toho nepresadzuje na rozdiel od iných militantne, skôr by som povedal, že to robí jemne, no sústavne a bez zaváhania. Jeho pravdou na rozdiel aj od niektorých biskupov je, že komunizmus je zlo a Rusko nie je priateľom Slovenska. Slovensko podľa Františka Mikloška patrí do Európy, a nepochybne nie do tej ruskej.
Z jeho protikandidátov by mohla byť určite dobrou prezidentkou Zuzana Čaputová, ktorá môže kandidovať vďaka novembru ´89. Pre mňa reprezentuje skôr generáciu našich detí. Je však nesmierne dôležité, že presadzuje podobne ako Mikloško férovú hru voči občanom republiky a ochranu slabších. Maroš Šefčovič by zrejme aj mohol byť dobrým kandidátom, keby sa nespojil s tými, ktorí si november ´89 ani len nevšimli, a ktorí si privlastnili a sprivatizovali republiku. Keby sa nepodroboval takým hlúpostiam, ako sú Ficove mítingy pod rúškom MDŽ, na ktorých na Ficovu otázku, ktorá mala byť akože vtipná („Maroš, si pod papučou?“), odpovedal smiechom. Ani to napokon nevie, či je. Odpoveď pri tom nie je podstatná, dôležité je, že sa stal prinajmenšom vazalom Smeru. František Mikloško však bude dobrý a spravodlivý prezident, na ktorého určite budeme hrdí.
Smejú sa mu, že nemá nijakú kampaň, bilbordy ani inzeráty. Mimochodom, vždy, keď vidím v SME bannery o Šefčovičovom programe, zíde mi na myseľ, že v tom ide o čudnú symbiózu. Šefčovičovi, teda Ficovi je zrazu denník SME dobrý, a SME sú dobré peniaze od Fica. Fero nazbieral pár eur a robí, čo môže, najmä však využíva aktívne médiá a kontakt s voličmi. Prezident republiky totiž nie je o peniazoch, je o človeku.
Zdroj:
.týždeň 10. 3. 2019
