Mám tú krajinu rád. Štyridsať rokov to bola aj moja vlasť. Potom ju dvaja, bez toho aby sa nás pýtali, rozdelili a ja som sa v nej stal cudzincom.
Sme oddelení už vyše dvadsaťpäť rokov, i keď nás – hoci inak – spojila Európska únia.
Stále, aj po rozdelení, som v Českej republike rád a v posledných rokoch tu žijem takmer viac než na Slovensku. Viac sledujem Českú televíziu, pozerám a počúvam české správy, zaujímam sa o českú politiku. Niečo Čechom závidím, iné už nie a pár veciam sa čudujem.
Napríklad im závidím ich verejnoprávnu televíziu, ktorá je nepomerne bližšie ku kvalite typu BBC než slovenský rádio-televízor. Aj Česi nám závidia, napríklad prezidenta Kisku, pretože ten ich súčasný priľnul na Východ viac, než je normálne. Niekedy naozaj nevedno, či nie je tak trochu agentom KGB, alebo ako sa to dnes volá. Je to s ním aj veselé: raz pri otváraní klenotnice s korunovačnými klenotmi ho postihla náhla silná viróza, predtým však bol na návšteve na ruskej ambasáde. Mirek Kalousek to komentoval slovami, že „takmer ku českým klenotom pribudla šabľa“. Prezidentovo tvrdenie, že nervový plyn novičok sa vyrábal v Česku a že Čína môže Čechov učiť, ako sa dodržujú ľudské práva, nepotrebujú komentár. Český prezident perlil aj rečami okolo významného novinára Ferdinanda Peroutku. Ten mal údajne povedať, že Hitler bol džentlmen. V tom prekonáva aj tretieho slovenského porevolučného prezidenta, pretože tieto svoje výroky používa cielene.
V Českej republike dokázali aj niečo iné. Komunistická strana tu prežíva dodnes pod svojím vlastným menom, čo je možno poctivejšie, ako keď sa Komunistická strana Slovenska v podstate zmenila na nejaký čudný odvar s mimikrami sociálnej demokracie. V Česku komunisti prekročili pomyslenú bariéru a prvýkrát po 29 rokoch sú v podstate súčasťou vládnej koalície. Na Slovensku sú v podstate takmer neprestajne.
Slovensko má tiež veľký vplyv na českú politiku, napokon, momentálne najsilnejšou politickou stranou je strana druhého najbohatšieho Čecha, ktorý je vlastne Slovák. Vlastník strany a premiér v jednej osobe je v gigantickom konflikte záujmov, keď už pre nič iné, tak preto, lebo v podstate sám sebe vypláca miliardové dotácie. Jeho predvolebné heslá boli tri. Že krajinu treba riadiť ako úspešnú firmu, ako jeho holding. Nuž, zažili tu toľko výmen nekompetentných ministrov z jeho firemnej strany, že keby boli takéto manažmenty naozaj vo firme, už by dávno skrachovala. Alebo heslo, že korupcia prerástla krajinu a on jediný čistý bude proti nej bojovať. Druhým najbohatším Čechom nie je preto, lebo je šikovnejší než iní, ale preto, lebo mal lepšiu štartovaciu čiaru – nakoniec, ako väčšina nomenklatúrnych kádrov z čias socializmu. Mal to jednoduchšie a navyše bol brutálnejší než iní. Nepriateľské prevzatie Petrimexu na Slovensku bol iba jeden z desiatok kúskov, nehovoriac o čudných privatizáciách, najmä počas vlády českých sociálnych demokratov. Hlásil sa k pravici, no vládu zostavil so sociálnymi demokratmi a s podporou komunistov, ktorým pokojne môžeme hovoriť komerční komunisti, idey vymenili za korytá. Je fascinujúce sledovať, akú má aktuálne podporu. Akoby českí voliči nemali pamäť a neuvedomovali si, o čo ide.
Obidve vlády, česká aj slovenská sa pretekajú v korumpovaní voličov. Raz vlaky zadarmo, alebo za 25 percent ceny, inokedy nebezpečné zvyšovanie minimálnej mzdy, príspevky na rekreácie a kúpele, nezmyselný plošný, a nie diferencovaný rast miezd v štátnej správe. Na oboch brehoch rieky Moravy platí heslo, že keď sa ekonomike darí, vlády musia rozdávať. Pravda je, že ekonomikám sa darí nie vďaka vládam, ale napriek tomu, ako vládnu. Problémom je, z čoho sa bude rozdávať, keď príde na recesiu. A že na ňu dôjde, je rovnako isté, ako to, že Slnko každý deň vyjde na oblohu. Obidve vlády odkladajú vyrovnaný štátny rozpočet na neskoršie roky, inak povedané, sústavne zadlžujú obe krajiny, deficit nie je nič iné iba dlh.
Čo však Čechom naozaj závidím, je zdravotníctvo, ktoré za prakticky rovnaké peniaze počítané na hlavu občana poskytuje neporovnateľne kvalitnejšie služby. Čiastočne je to zapríčinené tým, že Slovensko dlhodobo disponovalo menšími zdrojmi, čiastočne sú veľké rozdiely dôsledkom rôznej histórie, ešte z čias spoločného štátu. V čase, keď sme na Slovensku budovali malé nemocnice ako pamätníčky okresným tajomníkom Komunistickej strany Slovenska, v Česku už masívne investovali do excelentnosti. Dnes sú vo viacerých odboroch európskou špičkou. Iným nezanedbateľným faktorom vysvetľujúcim rozdiely v zdravotníctve u nás a u nich je rozdielne vnímanie korupcie. Sme z jedného cesta, žili sme v jednej krajine – a predsa sme rozdielni.
Rudolf Zajac
Zdroj:
.týždeň 9. 9. 2018
