Touto vetou sa preslávil jeden z hrdinov klasického filmu Gombíková vojna. Vo filme bojovali partie chlapcov a ten, kto vyhral súboj, odrezával na nohaviciach porazenému gombíky a
ten najmenší z jednej partie po porážke utekal domov nahý a povedal pamätnú vetu: „Keby som to bol vedel, tak by som tam nešiel.“ Tú vetu som počul už raz, niekedy za Mečiara, keď ju povedal jeho minister zahraničných vecí po nejakom výprasku na Rade Európy, či kde to bolo. Ale to bola doba demaršov a nehralo sa o gombíky. Na obidve situácie si mal spomenúť dvojnásobný exminister Drucker. Ošiaľ z titulu krízového manažéra, ktorý mu falošne udelil Robert Fico, sa mu asi tak zapáčil, že sa podujal na druhú ministerskú misiu, a to rovno za ministra vnútra. Krízový manažér, a nie marioneta, v prvom rade vyhodnotí situáciu, v akej sa nachádza on, jeho pôvodný rezort a ten, na ktorý sa dal dosadiť.
Súčasne krízový manažér musí zvážiť, aké má postavenie, inak povedané: aký má politický výtlak. Keby bol krízový manažér, tak by to vedel a neliezol tam. Ostali by mu gombíky na gatiach a ušetril by si nielen krčnú, ale aj celú chrbticu. Pre jeho pôsobenie na zdravotníctve bolo typické, že jeho ambície a schopnosti naplniť ich sa diametrálne odlišovali. Do doby, kým sa nestal ministrom, vždy robil pod niekým alebo pre niekoho. Teda na cudziu zodpovednosť.
Preukázal neuveriteľnú naivitu, keď uveril Ficovi, že je naozaj krízový a môže riešiť, čo treba. Nemohol však v podstate nič. Keď aj niečo vymyslel, nedokázal to obhájiť a odvolal, čo odvolal a znova odvolal. Predtým si síce chvíľu trochu pričuchol k rezortu zdravotníctva, robil poradcu nejakému riaditeľovi nemocnice, ale najmä poštároval. Po nástupe nemal žiadnu ucelenú koncepciu, čo vlastne so zdravotníctvom treba urobiť, nehovoriac o tom, že ani trochu nepreukázal schopnosť to málo, čo mu napadlo, aj presadiť. Keď ho Robert Fico verejne ponižoval a neurobil to iba raz, pokorne sklopil uši a mlčal.
Svojím exteriérom síce očaril novinárky, sesterské komory a aj niektoré poslankyne, čo mu pomohlo vybudovať si imidž slušného človeka a odborníka. To prvé bolo iba krytie vlastnej slabšej povahy a neprimeranej poddajnosti, o tom druhom už po pol roku pôsobenia nepresvedčil ani seba. Jeho demisia na funkciu ministra vnútra po troch týždňoch pôsobenia, čím sa stal slovenským rekordérom v krátkosti pôsobenia, nie je výsledkom ničoho iného ako strachu. Konečne, možno prvýkrát v živote, mal prijať nejaké rozhodnutie, za ktorým by si mohol stáť a nemusel by ho aspoň trikrát korigovať. Na údajného krízového manažéra naozaj chabý výkon.
Samozrejme, veľký vplyv na jeho rozhodnutie mal aj tlak, pod ktorý sa dostal v kauze pozemkov, ľahko si mohol vypočítať, že nech už je pravda hocaká, tento tlak len ťažko ustojí. Pritom je zaujímavé, že opozícii tie pozemky nevadili, kým bol ministrom zdravotníctva. Ako keby v tom mal byť rozdiel. K slovenskému folklóru patrí predstava občanov, že vláda iba kradne, že jej ministri sú jeden väčší rozkrádač ako druhý. Tento trend sa začal najmä počas opozičného pôsobenia Ficovej družiny v rokoch 2002 – 2006. No dobre, Fico má masla na hlave viac ako všetky vlády vrátane Mečiarových pred ním
Problémom je, že ani dnešná opozícia, možno okrem SAS, nenavrhuje alternatívne riešenia, ale podľa vzoru Fico hľadá špinu. Samozrejme, kontrolná činnosť opozície je v poriadku, i keď slovník, ktorý niekedy používa, sa vôbec nelíši od slovníka ficovcov, keď boli svojho času v opozícii. Mimochodom, rezignácia Tomáša Druckera bola spojená s dvoma zaujímavosťami. Premiér Pellegrini mu verejne poďakoval za prácu v oboch rezortoch a povedal, že čo urobil na rezorte zdravotníctva a vnútra, to vstúpi do dejín. V skutočnosti však do dejín vstúpi iba spôsob, akým kolaboval. Druhým dychom Pellegrini oznámil, že sa dohodol s policajným prezidentom, že ku koncu mája 2018 Tibor Gašpar rezignuje. Urobil to ako zastupujúci minister vnútra v štvrtej hodine svojho zastupovania. V Evanjeliu podľa Matúša je napísané: „Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé.“ Čo nastavil Tomáš Drucker, to sa v evanjeliu určite nikdy písať nebude, i keď facku dostal poriadnu a opakovane. Insitná predstava, že by sa ešte niekedy objavil v nejakom inom politickom zoskupení, nie je veľmi reálna. Lebo politika je pre dospelých ľudí, a nie pre chlapcov. Pre nich je gombíková vojna.
autor je lekár a exminister zdravotníctva.
Zdroj:
.týždeň 23. 4. 2018
