Drucker, univerzálny génius

Znova protesty za slušné Slovensko. Minister vnútra nekoná. Tomáš Drucker mal na rezorte zdravotníctva veľké ambície, vyjadrené v programovom vyhlásení vlády.

Jeho dvojročný pontifikát sa skončil veľkým fiaskom, z predsavzatí sa takmer žiadne nenaplnilo. Dva roky vysoko presahujú dobu  a latenciu, po ktorej si aj laici môžu všimnúť, či a ako sa plány sa premenili v skutky.

Verejnosti sa Drucker spočiatku páčil, mladý fešák s očami strelenej srny, ktorý vždy pekne a veľa, ale o ničom, hovoril. Odbornej verejnosti sa páčilo programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva, sám som napísal, že je najlepšie od roku 2006. Výhodou krízového manažéra – titul, ktorý mu pridelil Robert Fico – je, že jeden deň pokojne poštárčil a druhý deň už liečil. Fico takto na chvíľu opil verejnosť, a sprvoti to aj zabralo. Natískali sa síce dve otázky. Je zdravotníctvo v kríze, keď treba špeciálneho manažéra? Ak áno, ako je to možné? Z dvanástich rokov Ficova družina vládla desať. Alebo nie je v kríze? Potom načo manažér, nestačil by aj poštár?

Myslím, že Tomáš Drucker Ficovi naletel, prinajmenšom v otázke voľných rúk, o ktorých spočiatku rád hovoril. Reálne si nemohol dovoliť žiadne svoje nominácie. Okrem svojho večného spolupútnika Ráža juniora nakoniec presadil iba Tomáša Szalaya. Ponúkal mu miesto riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky, ale po zásahu zhora sa Szalay stal iba poradcom štátneho tajomníka. Štátny tajomník nemôže naozaj nič a jeho poradca menej ako nič. Prvé a hneď poriadne zaucho dostal Drucker od Fica pri ozdravnom pláne Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Namiesto toho, aby odišiel, nastavil druhé líce a navyše ako bonus bohvie čo ešte. Okrem zákona, ktorý mal zabraňovať legálnemu reexportu liekov, pričom tento zákon riešil dôsledok, a nie príčinu, sa mu nič významné nepodarilo. Nečudo, že sa vývoz liekov začal znova.

Opakovane chcel presadiť objednanie na čas za úhradu. Raz cez poslanca Bastrnáka ako službu, druhý raz dokonca ako extra hradenú zdravotnú starostlivosť po ordinačných hodinách. To jedno mu zarazili hneď a to druhé až po schválení v parlamente. Fico použil argument, že opozícia tu chce získavať politické body. Ale to, že je to v rozpore s duchom Zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti a asi aj s Ústavou, akosi nikomu, žiaľ ani opozícii, nevadilo.

Sľúbil Slovenskej lekárskej komore vrátenie povinného členstva. Pochvala lekárskej komory za jeho sľuby z úst človeka morálneho profilu prezidenta SLK Mariána Kollára je v podstate bozkom smrti. Namiesto toho, aby presadil lekárnikom odmenu za položku (pretože odmena podielom na marži pri klesajúcich cenách liekov vedie k tomu, že množstvu menších lekárni hrozí zánik), sľúbil výhradné vlastnenie lekární iba lekárnikmi.  Nepochybne v rozpore s Ústavou. Nakoniec nič z toho nespravil, pretože sa správal ako ten rozprávkový kráľ, ktorý „odvolal, čo odvolal“.

Na rozdiel od svojho predchodcu, ktorý ani netušil, že je ministrom, Tomáš Drucker veľa diskutoval. Najmä o tom, čomu naozaj nemohol rozumieť. O stenózach (zúženiach) karotíd, alebo o nozokomiálnych infekciách (infekcie, ktoré sú v dôsledku pobytu pacienta v nemocnici). Mimochodom, Slovensko vykazuje  neuveriteľne nízky výskyt týchto infekcií v porovnaní s inými aj vyspelými krajinami EÚ, ale nie  preto, že by neboli, ale preto že ich nemocnice nevykazujú. Ako informatik sa začal chváliť, že spustili eHealth (elektronické zdravotníctvo)  a tzv. DRG (odmena za vyliečenie choroby). Obidva projekty rozbabrali ešte jeho predchodcovia, Raši a Uhliarik, obidva projekty stáli spolu možno už aj 200 miliónov eur a ani jeden zatiaľ nefunguje. Z pohľadu cena/výkon náklady na jeden bit spoľahlivo zaznamenali európsky  rekord a dokonca prekročili aj inú slovenskú špecialitu, ktorou je cena/ kilometer diaľnic.

Po udalostiach posledných týždňov sa univerzálny génius jedno ráno prebudil a zistil, že bude ministrom vnútra. Veľké očakávania nevzbudil a ani to málo nemôže začať napĺňať, niekto iný drží špagátiky marionetky, pretože všetci sme videli Roberta Fica u prezidenta počas jeho takzvanej demisie. Recidivista –  krízový manažér na rezorte vnútra – znova iba nastoľuje otázku, či aj na vnútre je  kríza? Po toľkých rokoch jednej vlády? A scenár sa bude opakovať. Drucker toho veľa nevyrieši, lepšie povedané, neurobí nič,  ale bude o tom pekne hovoriť. Iba neviem, či sa policajtky dajú tak ľahko opiť rožkom, ako sestry a či dokáže „ukecať“ aj protestujúcich mladých.

Autor je lekár a bývalý minister zdravotníctva. 

Zdroj:

.týždeň, 8. 4. 2018

Leave A Reply

Navigate