Najväčším sľubom Roberta Fica v roku 2006 bolo, že za zdravie občan nebude nič platiť. Samozrejme hlúposť, ale ľudia to radi počuli.
Bola to hlúposť podobná tomu, ako keby sme uverili, že účasť chrabrého premiéra na žatve s vyhrnutými rukávmi a regionálnou fešandou na kolenách prinesie lepšiu úrodu. Od roku 2006 platia pacienti o stovky percent viac ako za Zajaca. Smer doteraz nasadil piatich ministrov zdravotníctva, žiadny neprežil viacej ako dva roky. Tí prví štyria sa ani nesnažili niečo urobiť a asi to bolo lepšie, ako je to teraz. V princípe možno povedať, že to ničnerobenie prvých štyroch ministrov za Smer bolo pre pacientov výhodnejšie a bezpečnejšie.
Ako príklad môže slúžiť nezmysel okolo poplatkov na urgentných príjmoch. Aby sa akože zabránilo takzvanému zneužívaniu pohotovostí, od novembra 2017 je v platnosti novela zákona, podľa ktorej občan, ak príde na pohotovosť, zaplatí poplatok 10 eur. Ten poplatok je akože za administratívne spracovanie dokumentácie pacienta. Výnimkou sú tri prípady: Ak ide o stav bezprostredne po úraze, no postihnutý nesmie mať v sebe alkohol, ak trvá vyšetrenie (rozumej, ak občan čaká) viac ako dve hodiny a ak vyšetrenie viedlo k hospitalizácii. V každom inom prípade sa tento poplatok vyberať musí, tak to stojí v nezmyslenej novele.
Netrvalo dlho a ukázala sa úplná slabomyseľnosť novely. Na urgentné oddelenie sa dostavila ťarchavá občianka s tým, že asi začína rodiť, mala pocit, že jej odtiekla plodová voda. Pôrod sa nekonal, a tak musela zaplatiť 10 eur. Naschvál hovorím o občianke, pretože gravidita určite nie je choroba, to by sme sa na svet všetci dostali cez chorobu, a teda nešlo o pacientku. Ženám, ktoré čakajú dieťa, treba postaviť slávobránu, že sú odhodlané prinášať nový život, viac sa k tomu nedá povedať. Na tomto konkrétnom príklade vidieť, aké nebezpečné je manipulovať so zákonmi, ktorým družina na ministerstve zjavne nerozumie. Môžeme si povedať, že sa nič nedeje, prihodila sa chybička. Že nastal vážny problém, to vidno aj z toho, že minister požiadal pohotovosti, aby počas Vianoc 2017 nevyberali tieto poplatky, samozrejme, zo strachu napríklad pred rodičmi, ak by sa inkasovalo aj na detských pohotovostiach. Ibaže takú kompetenciu minister nemá, jeho žiadosť bola v rozpore so zákonom, zákon žiadne fakultatívne nevyberanie poplatkov nepozná. Tak ako nemôže napríklad minister spravodlivosti požadovať trest smrti v nejakom konkrétnom prípade, nech by bol vrahom akýkoľvek zvrhlík. Do tejto kategórie hlúpostí patrí aj novela zákona, podľa ktorej môže byť spoplatnená práca lekára po jeho pracovnom čase, na žiadosť pacienta, o ktorej som už písal (.týždeň 50/2017). Mimochodom, kým táto novela vstúpi do platnosti, bude vo veľkej časti zrušená, aspoň pokiaľ sa dá veriť Ficovi. A to nie preto, že ju, ako tvrdí Fico, zneužíva opozícia, ale preto, že je v príkrom rozpore s jeho deklaráciami o totálnej bezplatnosti. A zrejme je aj v rozpore s Ústavou a zavádza právny chaos. Totálna bezplatnosť je určite nezmysel, pretože stále platí, že občan sa musí finančne spolupodieľať na nákladoch na zdravotnú starostlivosť. Bez toho systém nemôže nekolabovať, prinajmenšom preto, že bezplatná starostlivosť v prípadoch, kde nie je dôležitá plná úhrada z verejného, solidárneho zdravotného poistenia, odčerpáva vinou nadmernej spotreby vzácne zdroje. Výsledkom je, že tam, kde ich najviac potrebujeme, tieto zdroje chýbajú. Preto sa nik sa nemôže čudovať, že sme na konci porovnávacích rebríčkov krajín EÚ pri odvrátiteľných úmrtiach, vo výsledkoch liečby onkologických ochorení, v transplantológii a mnoho iných.
Sú dve hlavné kritériá na zavedenie spoluúčasti: Prvé, finančná únosnosť. Nemá ísť o likvidačné sumy, naopak, skôr o symbolické. Druhé kritérium je, že tieto sumy majú byť v prospech platiteľa. Inak povedané, že si za ten poplatok niečo konkrétne kupuje. Nemajú mať charakter sankcie a čo je veľmi dôležité, musia byť jednoznačne definované. V tomto smere boli reformné zákony z roku 2004 jednoznačné. Napriek tomu, že Ústavný súd je taký, aký je, štyrikrát dal autorom reformy za pravdu, pretože štyrikrát ficovci podali podnet na Ústavný súd. Ideologické rámce, ktoré u nás dvanásť rokov presadzuje Fico, vedú iba k tomu, že Fico musí robiť v priemere každé dva roky „kasting“ na ďalšieho ministra. Objektívne treba povedať: tento posledný je z nich najväčší fešák, ale asi aj najnebezpečnejší. Svojou nekvalifikovanou horlivosťou a nadprácou v podstate škodí. Nuž, asi je pravdivé Chalupkovo „poturčenec horší od Turka“.
Zdroj:
.týždeň 14. 1. 2018
