Proti filozofii PPP projektov nemožno, špeciálne v prípade zdravotníctva, mať žiadne námietky. Na rozdiel od diaľnic sú s týmito projektmi vo svete dobré skúsenosti, dá sa dokonca povedať, že spojenectvo verejného a privátneho sektora je „vymyslené“ pre sociálnu sféru a zdravotníctvo.
Samozrejme, diabol je skrytý v maličkostiach. Navyše, aj dobrá myšlienka sa v zlých rukách stane hlúpou. Najmä keď ide o miliardy eur. Bratislava naozaj potrebuje dve moderné nemocnice. Jednu všeobecnú a jednu ako výučbovú bázu na výchovu lekárov. Podmienky, v akých sú pacienti, ale aj zdravotníci v zariadeniach na Mickiewiczovej ulici a na Kramároch, patria skôr do rozvojového sveta.
Pri uvažovanom projekte novej univerzitnej nemocnice to vyzerá, ako keby neexistovala trojčlenka. Pretože inak by si ľahko troma trojčlenkami „odborníci“ vypočítali reálnosť projektu novej koncovej nemocnice v Bratislave. Prečo? Pretože čísla v prvej trojčlenke hovoria, že ak na Slovensku máme ročne (na rok 2015) 4 mld. eur a do celej nemocničnej starostlivosti z toho dávame niečo medzi 25 až 32 percentami (číslo sa líši podľa zdroja), máme pre všetky nemocnice, ústavy, liečebne atď. spolu plus mínus 1 až 1,3 mld. eur. Druhá trojčlenka hovorí, že máme alokovať do jednej jedinej nemocnice za 30 rokov 6,5 mld. eur, teda ročne 216 mil. eur. Tretia hovorí, že do tejto jednej nemocnice chceme alokovať jednu pätinu až šestinu všetkých zdrojov. Potom, samozrejme, do všetkých ostatných zdravotníckych zariadení, vrátane špecializovaných (onkológie, kardiocentrá atď.), máme iba ten zvyšok.
Navyše z milióna hospitalizácií ročne má nová nemocnica vybaviť asi 45 000, čo je 4,5 koncového percenta. Pojem koncový mi nesedí a ani nemá oporu v reformných zákonoch. Slúži skôr ako mimikry, pretože ako inak nazvať hlúposť, ktorá sa pripravuje.
Sú tu aj iné problémy, napríklad lokalizácia v oblasti, kde nie je priestor na rozvoj. Na jednej strane je nepreložiteľný železničný koridor. Na druhej strane najvýznamnejšia vnútromestská šesťprúdová magistrála. Uvažované kampusy a iná potrebná infraštruktúra, ak vôbec, budú v nejakom úzkom slížiku od Červeného mosta vari až po krematórium. Isto zaujímavé rozloženie, ale nie pre zdravotníctvo, skôr pre pohrebnú službu…
Myšlienky o zdravotníctve produkuje na Slovensku iba jedna hlava – náš univerzálny génius. Aj preto sú dnes jeho ministri referenti a väčšina manažmentu verejnej, rozumej štátnej časti zdravotníctva, je obsadená, slušne povedané, horlivými hlupákmi. Tri trojčlenky stačia, sú lepšie ako napríklad Furnierove rovnice. Mali by ich ovládať už tretiaci základnej školy. Vyžadujú iba trochu zdravého rozumu. To však, zdá sa, je momentálne pomerne nedostatkový artikel.
Komentuje
MUDr. Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 34/2015
