Zdravotnícka údržba

„Slová, slová, slová,“ také je vládou schválené programové vyhlásenie, minimálne v oblasti zdravotníctva. Ekonomická kríza je najviac používané slovo za posledné dva roky, lenže kríza zdravotníctva sa spomína už dvadsať rokov (predtým, za komunistov, sa žiadna kríza okrem krízy zahnívajúceho imperializmu spomínať nesmela). Rastúci deficit financií v zdravotníctve je pritom iba viditeľným vrcholom ľadovca problémov. Trvale totiž zaostávame aj v kvalite, aj v jej dostupnosti.

Programové vyhlásenie vlády je mimoriadne dôležitý dokument nielen preto, že vláda sa ním uchádza o vyslovenie dôvery parlamentom, ale najmä preto, že ukazuje, aké ciele si kladie. Kapitola zdravotníctva je pomerne rozsiahla, má vyše 1 200 slov. Kvantita však nemôže nahradiť kvalitu. Z textu sa napríklad nedozvieme nič o stabilizačných opatreniach, ktoré vláda zvolí ako prvé pri bránení ďalšej devastácii systému a zhoršovaní fiškálneho stavu. Patrilo by sa tiež vedieť, ktoré kroky bude vláda vykonávať na to, aby zvýšila efektivitu systému (aby sa z jedného eura ešte stále nestrácalo dvadsať centov).

Frázy nenahradia ani informáciu o tom, čo vláda urobí pre to, aby sa zlepšil rozvoj špičkového zdravotníctva, najmä excelentnosť (aby sme sa snažili aspoň trochu priblížiť napríklad českému zdravotníctvu). Slovenské zákony sú pritom neporovnateľne modernejšie a kvalitnejšie oproti českým, avšak v počte transplantácií, v dostupnosti onkologickej a kardiologickej starostlivosti, v starostlivosti o matku a dieťa máme niekoľkonásobne horšie výsledky.

Frázy o solidarite a zodpovednosti v programe maskujú aj hlboké mlčanie o sociálno-zdravotnej ochrane občanov, ktoré sa týka najmä seniorov a zdravotne postihnutých ľudí.

Je zaujímavé, že najskôr sa objavila taká verzia programového vyhlásenia v oblasti zdravotníctva, ktorú preukázateľne písali ľudia, kompromitovaní vlastnou neschopnosťou. Namiesto toho, aby Iveta Radičová bola šokovaná jej „nelegálnym“ šírením, mala sa už vtedy pohoršovať nad obsahom. A možno sa aj trochu zamyslieť nad tým, kto to všetko vlastne písal. Z obsahu je zjavné, že autor spolupracoval s človekom, ktorý dokáže v zdravotníctve prevracať kabát tak, že dnes už ani nevie, kam patrí.
Programu v oblasti zdravotníctva ako celku chýba najmä vízia. Tá sa nedá naučiť v škole. Víziu musí mať človek v sebe a ak dostane šancu, mal by ju realizovať. Bez prvej podmienky je realizácia čohokoľvek len premárnenou šancou. Preto dnes verejnosť dostáva v zdravotníctve najmä množstvo slov bez jasného obsahu. Zmeny oproti prvému návrhu sú pritom iba minimálne, vidieť skôr zásahy financov, ktorí škrtali najmä zmienky o nárokoch rezortu na vyšší prídel peňazí. Tiež, našťastie, vypadla zmienka o poškodzovaní investícii vlastníkov zdravotných poisťovní. Faktom, samozrejme, je, že Fico poškodil investorov, a nie iba v zdravotnom poistení, takže musíme počítať s tým, že na toto sústavné a nepochybné poškodzovanie Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou doplatí a aj ho zaplatí. Nielen morálne, ale aj cash. Ale naivná zmienka o tomto poškodzovaní do vyhlásenia naozaj nepatrila.

Zo schváleného dokumentu možno dedukovať, že nová vláda je a chce byť najmä vládou údržby, a ako taká sa bude snažiť prežiť čo najviac, možno až štyri roky. Lenže údržbou sa udržia aj mnohé

„ficoviny“. Možno sa trochu zlepší ľudská atmosféra, z tejto vlády nepôjde až taká hrôza, vo vláde tiež nesedia žiadni bývalí komunisti. Ale programové vyhlásenie, prinajmenšom v zdravotníctve, práve komunisti napísali.

Z pohľadu občana sa nič užitočné neudeje. DPH za lieky sa síce nezvýši, ale lieky sa budú aj tak každoročne zdražovať a ľudia budú na ne každoročne viacej doplácať. Zadlžovanie sa tiež nezastaví a reči o dostavbe nemocnice Rázsochy budú rovnako nekvalifikované ako za Valentoviča či Rašiho.

Občanov neohrozujú radikálne reformy, ale nefungujúci systém. Ten je, žiaľ, už dnes naprogramovaný.

Zdroj: .týždeň 31/2010

Leave A Reply

Navigate