Robert Fico odkázal nemeckým a francúzskym akcionárom SPP, aby vrátili svoj podiel a Slovenská republika je potom ochotná vrátiť privatizačnú sumu.
Týmto návrhom reagoval na návrh SPP na zvýšenie ceny plynu pre domácnosti o 20 percent. Zdôraznil, že zisk SPP bol v minulom roku 16,7 miliardy. „Ak je im málo 16,7 miliardy Sk a chcú zvýšiť ceny plynu pre domácnosti o 20 percent, tak nech nám vrátia plynárenský priemysel a my im vyplatíme tých 130 miliárd Sk, za čo to kúpili,“ vyhlásil. Čo nám to vlastne predseda vlády povedal? Že vláda – teda on a nie ten, kto s plynom podniká – chce rozhodovať o cene plynu pre domácnosť? Áno toto povedal. Že uzavreté zmluvy už nemajú platiť? Aj to nepriamo povedal. Že požaduje krížové dotácie (to sú také, ak sa výnosy z jedného segmentu podnikania používajú na dotovanie cien iného segmentu podnikania toho istého subjektu), ktoré sú v EÚ vyslovene zakázané? Áno, aj toto je v tom. Nepovedal nám ešte, že chce používať staré komunistické triky, keď zdražel chlieb a zlacneli farebné televízory, ktoré sa nedali kúpiť. Nepovedal ani to, že vo voľbách v roku 2010 chce s niekým získať ústavnú väčšinu, takže bez vážnych koaličných komplikácii zmení nielen charakter štátu, ale nakoniec zmení režim na štátny kapitalizmus ruského, čínskeho či venezuelského typu.
Fico ako správny demagóg povie iba to, čo chce. Nepovedal, že z tých 16,7 miliardy korún, ktoré SPP zarobil vlani, patrila štátu len na dividendách viac ako polovica, teda takmer 8,4 miliardy korún. Nepovedal ani, že štát inkasuje ďalších skoro 7 miliárd z výnosov rôznych daní, ktorými je cena plynu zaťažená. Z týchto príjmov, ak by chcel, hravo pokryje aj 50- násobok navýšenia cien plynu pre obyvateľov. Ako habituálny populista však vie, že úspešný bude iba vtedy, ak si najprv vymyslí nepriateľa, potom zinscenuje ľúty boj s ním a nakoniec aj hrdinské víťazstvo.
Ibaže takéto vykonštruované víťazstvá nad virtuálnymi nepriateľmi celkom reálne zhoršujú obraz Slovenska v očiach partnerov. Že zatiaľ nahlas mlčia? Áno, Európska únia je naozaj príliš socialistická (a pri problémoch vždy viac myslí na seba, ako teraz pri slabošskom postoji voči Rusku), skôr či neskôr dá najavo Ficovi, že takto to ďalej nepôjde. Alebo pôjde, ale bez nich. Napokon, možno aj to je jeden z Ficových cieľov. Plné ústa sociálneho štátu, a potom krátka cesta na Východ…
Zdroj: .týždeň 38/2008