Zabezpečiť vyrovnané hospodárenie verejnoprávnych zdravotných poisťovní sa doteraz nikomu nepodarilo. Najmä preto, že si vždy našli cesty, ako financovať všetko možné, iba nie zdravotnú starostlivosť. Dokonca beztrestne. Známy je prípad Perspektívy, ktorá za peniaze poistencov plnila vtedajšie politické ambície dnešného odborového buditeľa. Príkladom môže byť aj nákup informačného systému Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý sa udial za čias riaditeľa presláveného svojimi názorovými piruetami. Dokázal zdanlivo nemožné – nakúpil za 800 miliónov korún systém, ktorý nakoniec stál dve miliardy.
Nový predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povedal v prvom rozhovore vo svojej funkcii, že je iba radovým členom Smeru… Závažnejšie však boli iné dve „myšlienky“.
Prvá – Úrad vraj musí dostať arbitrážne kompetencie. Nový predseda navrhuje uzákoniť rokovacie konanie o cenách medzi poisťovňami a poskytovateľmi. Asi nevie, že Obchodný zákonník pozná inštitút návrhu a protinávrhu (a ak sa zmluvné strany nevedia dohodnúť, rozhodne súd, v tomto prípade je ideálny rozhodcovský súd, ktorý je rýchly a lacný). Úrad stratil nezávislosť od vlády, a záleží iba na charakteroch jeho ľudí, aby sa snažili udržať si aspoň nejakú slobodu. Ak však Úrad chce na seba zobrať kompetenciu rozhodovať o cenách, som za to, aby ho zrušili. Ihneď. Pretože inak by bolo od jeho výrokov závislé celé Slovensko. Druhá „myšlienka“ spočíva v snahe upraviť vyhlášku o technických rezervách, ktoré musia vytvárať poisťovne. Pre pochopenie laickej verejnosti – zväčša ide o pokrytie drahých výkonov, ako je výmena kĺbov. Pokiaľ poisťovne vytvárajú technické rezervy vo výške 100 percent odhadovaných cien, tieto rezervy sa okamžite stávajú nákladmi, ktoré sa pokryjú až po získaní zdrojov z poistného. Inak povedané, náklady poisťovní predbiehajú príjmy. Výnosy a náklady sú pritom jednými z rozhodujúcich kritérií platobnej schopnosti, ktoré Úrad sleduje. Zjednodušene povedané – výška technických rezerv ukazuje na platobnú schopnosť poisťovní. V prípade štátnych poisťovní, ktoré musia splácať nereálne predvolebné sľuby, sa však dnes dá očakávať také drastické zhoršenie platobnej schopnosti, že ich Úrad bude musieť dať do nútenej správy a neskôr možno aj do likvidácie. Preto tá „geniálna“ snaha upravovať vyhlášku o technických rezervách.
Ani mimikry verejnoprávnosti a sociálnej spravodlivosti nemôžu zamaskovať to hlavné – rezort zdravotníctva nevie nereálne sľuby ani len začať realizovať, nieto ešte naplniť.
Zdroj: .týždeň 14/2007