Podpísali ste sa pod tzv. hromadnú pripomienku za zachovanie slobody výberu zdravotnej poisťovne. Prečo?
– Pretože som presvedčený, že ten krok nie je správny. Sú s ním spojené veľké – a podľa mňa ani autormi navrhovaných zmien nedomyslené – riziká, ktoré si vyžadujú riadnu a kvalifikovanú diskusiu.
Ministerstvo zdravotníctva však nehovorí o rizikách. Argumentuje tým, že prepoistiť poistencov štátu do štátnych poisťovní je potrebné, lebo len tak dokáže týmto citlivým skupinám obyvateľstva garantovať zdravotnú starostlivosť, akú potrebujú…
– Toto je, samozrejme, nezmysel. Na zdravotnú starostlivosť a ani na jej poskytovanie nemal a ani nesmie mať vplyv to, v ktorej poisťovni je občan. Na ňu má vplyv rozsah, kvalita a iné parametre. Na to nepotrebujeme štát. Štát má prvoradú povinnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre čestnú súťaž. Pýtam sa. Bude štát kupovať múku a piecť vo svojich pekárňach pečivo, aby zabezpečil chlieb pre citlivé skupiny? Bude štát vlastniť výrobu liekov, ich distribúciu a lekárne, aby „svojim“ zabezpečil lieky? Myslím, že je zjavné, o aký nezmysel ide. Tu je základný rozpor medzi dnešným komunistickým a demokratickým chápaním funkcie štátu. Navyše štát musí veľmi zvažovať, v čom sa bude „angažovať“, pretože on nemá vlastné peniaze, ale peniaze nás občanov, ktorým ich berie napríklad formou daní.
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič pripomína aj to, že v Európe je desiatka krajín, kde funguje len jedna zdravotná poisťovňa a ľudia sú spokojní.
– Argumentácie ministra sú známe svojou chabosťou. Rovnako by som mohol odpovedať, že v 17 krajinách Európskej únie je pluralitný systém a občania sú ešte spokojnejší.
Vidíte za touto aktivitou ministerstva snahu posilniť fungovanie a príjmy štátnych poisťovní na úkor súkromných?
– Okrem paternalitného správania sa tejto vlády k občanom, ktorí podľa nej sú akési nedochôdčatá, je tu určite aj tento motív. Nie je dôležité, kto vlastní poisťovňu, ale koľko má poistencov. Ak sa občania slobodne rozhodnú a odídu do súkromných poisťovní, tak síce štát bude vlastniť poisťovne, ale prázdne. Navyše štát platí zatiaľ stále menej za svojich poistencov ako ekonomicky aktívni ľudia. Jeho úhrada nedosahuje ešte zďaleka ani to, čo platia ľudia s minimálnou mzdou. Veková skupina detí a seniorov patrí medzi najnákladovejšie, teda zjavne je tu aj vážny ekonomický rozpor. Vláda sa ale snaží o niečo iné – kamuflovať splácanie predvolebných sľubov. Pýtam sa teda, kde sú vyššie mzdy pre zdravotníkov, kde sú lacnejšie lieky?