Za diskusným stolom minister zdravotníctva R. Zajac, T. Gregor zo zamestnávateľského Klubu 500 a Ing. R. Haršány z Dôvery zp, a. s.
V najbližších týždňoch, maximálne do 30. júna 2006, bude treba po prvý raz odovzdať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Už teraz počuť ostré výhrady, že systém je príliš komplikovaný: občania si totiž pri ročnom zúčtovaní vyberajú až z trinástich formulárov, ktoré sú komplikovanejšie ako pri daňovom priznaní. Bola táto zmena nevyhnutná a nedalo sa nedorozumeniam so zúčtovaním predísť? To bola ústredná myšlienka Témy dňa (TA3 16. mája 2006), ktorej hosťami boli minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac, Tibor Gregor zo zamestnávateľského Klubu 500 a Ing. Róbert Haršány z Dôvery zdravotnej poisťovne, a. s. Besedu moderoval Gábor Grendel.
Moderátor: Na čo má slúžiť ročné zúčtovanie zdravotného poistenia? Bolo nevyhnutné ho zaviesť?
Minister R. Zajac: Ak sme chceli dodržať pravidlo, že každý občan Slovenskej republiky musí byť buďpoistencom štátu, zamestnávateľa, poistencom sám sebe, alebo je dobrovoľne platiaci poistné, bolo nevyhnutné zaviesť ročné zúčtovanie. Zo zákona tiež vyplýva povinnosť zdravotných poisťovní viesťpoistencovi účet, ktorý je už každému dostupný a o tom sa málo hovorilo. A aby bolo možno viesť účet každému z 5,3 milióna poistencov, treba mať evidenciu príjmov a výdavkov ešte pred ich rozdelením. Navyše aj štát má svojich poistencov, ktorí už nie sú, ako to bolo do roku 2004, v jednom „balíku“, keď sa povedalo, že sa uvoľní napríklad 15 miliárd korún na všetkých ostatných. Z tohto pohľadu je ročné zúčtovanie zdravotného poistenia nielen veľmi dôležité, ale pre systém financovania rezortu aj prospešné. Navyše, aby sme zjednodušili podnikateľom, zamestnancom a zamestnávateľom túto povinnosť, posunuli sme ročné zúčtovanie z 28. februára na 30. jún, takže ešte máme dosť času.
Moderátor: Kto musí podať ročné zúčtovanie?
Minister R. Zajac: Ide o štyri kategórie ľudí – poistenec štátu, ak sa dostal do nejakého iného režimu, zamestnanec alebo jeho zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nezamestnaný. Živnostníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby doteraz každoročne museli k 30. júnu tiež urobiť svoje priznanie; tento rok to budú mať zvýhodnené o to, že ak by mali preplatky, dostanú ich späť. Zamestnávatelia budú musieť robiť zúčtovanie za tých zamestnancov, ktorí sú v rôznych súbehoch. Myslím si, že to nie je až také komplikované, ako sa na prvý pohľad zdá.
Moderátor: Väčšina odporcov ročného zúčtovania namieta, že ide až o trinásť formulárov, ktoré sú značne komplikované…
Minister R. Zajac: Nemyslím si, že sú až také komplikované. Za zamestnancov sme presunuli túto povinnosťna zamestnávateľov, veď aj tak im robia daňové priznania. Navyše zamestnávateľ veľmi dobre vie, aké mal jeho zamestnanec príjmy a koľko zaňho odviedol. Je to veľmi dôležité práve preto, že ročným zúčtovaním sme sledovali hlavný motív: aby štát presne vedel, koľko má poistencov a za koľkých má doplácať alebo za koľkých preplácal. Domnievam sa, že štát bude skôr doplácať za poistencov, o ktorých ani nevedel, že ich má; dôležité je to však aj preto, aby mám firmy „nechytráčili“, aby nevyplácali nízke mzdy a potom zrazu, v jednom mesiaci, „vybehli“ s vysokou mzdou; ak by nebolo ročné zúčtovanie, tak by vlastne nás všetkých ukracovali na odvedenom poistnom. Mzdové účtovníčky, verím, zakrátko prídu na to, že ročné zúčtovanie je jednoduchšie než daňové priznanie. Je však pravda, že naši občania sú veľmi flexibilní, teda budú ľudia, ktorí sa budú nachádzať vo všetkých šiestich režimoch; odhadujeme, že okolo 200-tisíc bude živnostníkov a asi 100- až 150-tisíc zamestnancov, ktorí majú napríklad nadúväzky.
Moderátor: Vnímate aj vy ročné zúčtovanie tak jednoducho, ako o ňom hovorí pán minister?
T. Gregor, Klub 500: Určite nie. Ohlas z firiem je taký, že ľudia nemajú informácie, nie sú vyškolení. Od hovorcu ministerstva zdravotníctva som počul, že ministerstvo v súvislosti s ročným zúčtovaním dane vyškolilo 600 ľudí. Keďže Slovensko má asi 3000 obcí, potom pripadá jeden vyškolený odborník na päťobcí… Z nášho pohľadu systém nie je dobre pripravený. Vyhláška, ktorá hovorí o ročnom zúčtovaní dane, bola schválená 27. apríla, má 55 strán a 50 strán sú len rôzne formuláre, príliš komplikované a ľudia sa v nich nevyznajú. Preto sme presvedčení, že toto opatrenie bolo pripravené nesystematicky, veľmi rýchlo. Jeho zavedenie malo byť prijaté spolu so zavedením jednotného systému daní a odvodov v Slovenskej republike.
Minister R. Zajac: Ročné zúčtovanie je v zákone, ktorý platí od 1. januára, takže času bolo dosť. Štát ani nemusí veľmi školiť ľudí, pretože je to v prvom rade problém zdravotných poisťovní a poistencov. Predpokladáme, že zamestnávatelia vyjdú v ústrety zamestnancom a uľahčia im situáciu. Kľúčovým termínom je 30. jún 2006, dokedy je nevyhnutné podať ročné zúčtovanie. Celkove ide asi o 250- až 300- tisíc ľudí.
Moderátor: Samostatne zárobkovo činné osoby každý rok podávali takéto zúčtovanie, len v inej forme. Nestačilo teda zostať pri systéme, keď sa to vyrátavalo z daňového priznania?
Minister R. Zajac: Nikdy sa to nerobilo z daňového priznania, iba sa používal – ako základ na odvody, čo používame aj dnes – ich minuloročný príjem/koeficient 2,14. Na tom sme nič nezmenili. Dôležití sú predovšetkým poistenci štátu. Koľko ich vlastne štát má? Presne vieme, že štát za každého svojho poistenca platí mesačne 575 korún, ale nevieme, koľko ich má. Má ich 3,085 milióna, ako bol projektovaný systém zdravotného poistenia, alebo ich má 3,3 či 2,9 milióna? Keďže v súčasnosti musí byť každý poistencom niekoho, nemalo by sa stať ako v minulosti, že 200- či 300-tisíc ľudí bolo formálne poistených, ale peniaze za nich nechodili… Najväčšiu záťaž budú z ročného zúčtovania zdravotného poistenia znášať zdravotné poisťovne, ktoré si budú so štátom navzájom zúčtovávať do 30. septembra. Odhadujeme, že podnikateľská sféra bude mať preplatky, ale domnievame sa, že štát bude mať nedoplatky.
Moderátor: Klub 500 nespochybnil inštitút ročného zúčtovania, ale tvrdí, že momentálne je zavedenie tejto povinnosti nesystémové. Ako by podľa vás malo vyzerať ideálne riešenie?
T. Gregor, Klub 500: Ako poistenec či zamestnávateľ, ako platiteľ poistného očakávam, že dostanem jeden formulár, dostanem vyčíslenie preplatku alebo nedoplatku a budem mať nejakú lehotu, ktorú budem môcťvyužiť na odvolanie, ak s tým nesúhlasím. No niekto by si musel dať tú námahu, aby porovnal údaje, ktoré sú na jednej strane na daňovom úrade a na druhej strane v zdravotných poisťovniach. Teda aby bol vytvorený systém, aby takéto zúčtovanie mal kto urobiť. Prečo dávať povinnosti vždy len zamestnávateľom? Preto by som skôr očakávali systém, že každý poistenec dostane ročné zúčtovanie a mohol sa k nemu vyjadriť bez toho, aby musel vypĺňať nekonečné kopy žiadostí.
Moderátor: Dá sa to urobiť tak, ako hovorí pán Gregor?
Minister R. Zajac: Samozrejme, že nie. Z jednoduchého dôvodu. Zamestnanec si totiž môže privyrábať večer aj inde, môže napríklad písať knihy, môže mať iné príjmy, ale môže byť aj práceneschopný, a keď je práceneschopný do 10 dní, tak platí zamestnávateľ, ale od 11. dňa platí zaňho zdravotné poistenie štát. To znamená, že ľudský život je zložitý, ale všetci sa domáhame, aby zdravotníctvo bolo lepšie financované. Súhlasím, ideálne by bolo, keby sme mali spoločný vymeriavací základ pre daň, zdravotné a sociálne odvody, ideálne by tiež bolo, ak by sme túto povinnosť preniesli na občana, teda zamestnávatelia by nemuseli platiť za občana, ale by mu tie peniaze dali v hotovosti a on by platil do odvodov. Problém je v tom, že sociálna sféra nie je na takýto spôsob pripravená.
Moderátor: Vládna koalícia však sľúbila, že sa bude snažiť vytvoriť na vyberanie poistného jeden úrad…
Minister R. Zajac: Vyberanie poistného je iná pesnička. Nebudem súhlasiť s tým, aby napríklad daňový úrad vyberal namiesto zdravotných poisťovní; nech vyberá za Sociálnu poisťovňu, kde, vzhľadom na svoju verejnoprávnosť ani nevedia, aké majú pohľadávky… Naozaj treba zjednotiť vymeriavací základ, no sociálna sféra na to nebola nastavená. Ročné zúčtovanie, ktoré zavádzame v zdravotníctve, však bude veľmi dobrou školou aj pre sociálnu sféru a pokiaľ zjednotíme vymeriavací základ, som presvedčený, že to bude aj administratívne najjednoduchšie.
Moderátor: Je to pre vás akceptovateľné?
T. Gregor, Klub 500: Určite áno! To je systémové riešenie, po ktorom voláme! Preto aj tvrdíme, že to, čo je teraz, nie je systémovým riešením. Nemôžem súhlasiť s tvrdením, že človek môže mať niekoľko príjmov. Každý si dáva daňové priznanie, takže má uvedené všetky svoje príjmy.
Moderátor: Aké budú sankcie, ak niekto nepodá ročné zúčtovanie?
Minister R. Zajac: Nechcel by som strašiť, pre fyzickú osobu budú iné než pre právnickú osobu. Práve dnes sme sa s poisťovňami i Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zhodli, že ak niekto podá hoci nedokonalé ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, tak to budeme vnímať, že si splnil povinnosť a ak sa pomýlil, spoločnými silami sa budeme snažiť ho opraviť. No ten, kto nepodá ročné zúčtovanie vôbec, zrejme chce utiecť zo systému a na toho sa sankcie vzťahovať budú. Rozhodne nechceme z ročného zúčtovania zdravotného poistenia urobiť strašiaka. Všetci vieme, že zdravotná starostlivosť nie je zadarmo, ale tiež počúvame, že v rezorte je málo peňazí. Aj ja som za to, aby sa znížila odvodová povinnosť ekonomicky aktívnych občanov a aby štát racionálnym znížením zbytočnej administrácie získal financie na zvýšenie svojich odvodov tak, aby do rezortu išlo 6,5 percenta až 7 percent z hrubého domáceho produktu.
Moderátor: O problematike s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia budeme pokračovať v rozhovore s Ing. Róbertom Haršánym z Dôvery zdravotnej poisťovne. Pán Haršány, vypočuli ste si názor ministra zdravotníctva i predstaviteľa zamestnávateľov – živnostníkov z Klubu 500. Ako vnímajú ročné zúčtovanie zdravotného poistenia zdravotné poisťovne? Nie je to aj pre vás zbytočná byrokracia?
Ing. R. Haršány: Ročné zúčtovanie poistného je pre zdravotné poisťovne zákonná povinnosť. Samozrejme, kladie to na nás zvýšené nároky.
Moderátor: Ste na tento nový krok pripravení?
Ing. R. Haršány: Poisťovne sa na to dôsledne pripravujú, chystajú zmeny implementácie v informačnom systéme, školia interných zamestnancov, ktorí budú môcť poskytnúť servis našim klientom. Pripravujeme aj internetové aplikácie, aby si poistenci vedeli niektoré ročné zúčtovanie vyplniť priamo na internete.
Moderátor: Problém je v tom, že nie všetci majú prístup k internetu. Ako to bude vyzerať, keď príde poistenec do zdravotnej poisťovne a bude chcieť pomôcť s ročným zúčtovaním?
Ing. R. Haršány: Zdravotné poisťovne Dôvera a Sideria majú pripravené asistenčné služby, aby vedeli klientom odpovedať na prípadné otázky. Naši klienti sa môžu obrátiť na našich pracovníkov v pobočkách či v expozitúrach, môžu využiť e-mail a určite im poskytneme informácie, aby mohli podať správne ročné zúčtovanie poistného.
Moderátor: Čo sa bude s ročným zúčtovaním diať, keď ho klienti prinesú do zdravotnej poisťovne?
Ing. R. Haršány: Ročné zúčtovanie poistného nie je samoúčelným tlačivom, aby sme ho založili kdesi do archívu. Zdravotná poisťovňa si ho skontroluje a do 30. septembra je povinná podať ročné zúčtovania poisteného so štátom. Ak by poisťovňa túto povinnosť nesplnila, sú za to sankcie až do výšky 5 miliónov korún.
Moderátor: Dokedy sa klient dozvie, či mal na zdravotnom poistení preplatok alebo nedoplatok? Dokedy bude zdravotná poisťovňa schopná ročné zúčtovanie vyúčtovať?
Ing. R. Haršány: O tom, či mal klient preplatok alebo nedoplatok sa dozvie priamo zo svojho tlačiva ročného zúčtovania poistného; poisťovňa musí vyrovnať preplatok alebo nedoplatok do 30. septembra kalendárneho roku. Samozrejme, nedoplatok na poistnom musí zaplatiť poistenec alebo platiteľ poistného tiež do 30. septembra.
Moderátor: Ak klient podáva ročné zúčtovanie do 30. júna, tak musí vyrovnať všetky svoje pohľadávky voči zdravotnej poisťovni do 30. septembra?
Ing. R. Haršány: Áno, poistenec je povinný do 30. júna podať ročné zúčtovanie poistného a poisťovňa alebo poistenec sú povinní do 30. septembra vyrovnať záväzky z ročného zúčtovania poistného.
Moderátor: Aké sú sankcie, ak klient nepodá ročné zúčtovanie do stanoveného termínu?
Ing. R. Haršány: Sankcie voči poistencovi, ktorý nepodá ročné zúčtovanie poistného, sú do 5-tisíc korún; sankcie voči platiteľovi, ktorý nevykoná ročné zúčtovanie poistného, sú do výšky 100-tisíc korún.
Moderátor: Naozaj bude postihnuteľný každý, kto do 30. júna nepodá ročné zúčtovanie?
Ing. R. Haršány: Samozrejme, postihnuteľný bude každý, kto nevykoná svoju povinnosť podať tlačivo ročného zúčtovania poistného.
Moderátor: Pýtam sa len preto, lebo pán minister vyzýval na mierny postup zo strany zdravotných poisťovní, či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou voči tým občanom, ktorí si túto povinnosť nesplnia.
Ing. R. Haršány: Povinnosť určuje zákon a v ňom sú aj uvedené sankcie. Udeľuje ich Úrad pre dohľad a je v jeho kompetencii posúdiť, v akej výške sankciu udelí.
Moderátor: Aké sankcie hrozia občanovi, ak neuhradí nedoplatok, ktorý mal voči zdravotnej poisťovni?
Ing. R. Haršány: Nedoplatok na ročnom zúčtovaní poistného si poisťovňa môže vymáhať na Úrade pre dohľad. Podobne aj poistenec, pokiaľ by mu zdravotná poisťovňa nezaplatila preplatok na zdravotnom poistení, sa môže obrátiť na tento úrad.
***
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle § 19, ods. 20 zákona 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení rozhoduje o sporoch vyplývajúcich z ročného zúčtovania poistného. Na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Aké spory môžu vzniknúť?
√ kto má podať ročné zúčtovanie;
√ pri zmeškaní lehoty na požiadanie zamestnávateľa o vydanie dokladu o zaplatených preddavkoch a výške príjmov;
√ zmeškaná lehota na požiadanie zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania poistného;
√ ak poistenec nevykonal ročné zúčtovanie poistného, opravné alebo dodatočné zúčtovanie poistného a bol povinný ho vykonať, alebo ho nevykonal včas;
√ ak zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie poistného, opravné alebo dodatočné zúčtovanie poistného za zamestnanca, ktorý ho požiadal o ročné zúčtovania;
√ ak poistenec neoznámil zamestnávateľovi a ostatným platiteľom poistného výšku ich preplatku alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného, ak sú vyššie ako 100 Sk;
√ ak zamestnávateľ neoznámil zamestnancovi a ostatným platiteľom poistného výšku ich preplatku alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného, ak sú vyššie ako 100 Sk;
√ ak zamestnávateľ neoznámil zdravotnej poisťovni zoznam poistencov, ktorým vykonal ročné zúčtovanie poistného a výšku ich preplatku alebo nedoplatku;
√ ak poistenec neuhradil zdravotnej poisťovni nedoplatok z ročného zúčtovania poistného;
√ ak zamestnávateľ neuhradil zdravotnej poisťovni nedoplatok z ročného zúčtovania poistného;
√ zdravotná poisťovňa neuhradila preplatok z ročného zúčtovania poistného poistencovi alebo zamestnancovi.
Pokiaľ úrad dostane od zdravotnej poisťovne oznámenie, že poistenec alebo platiteľ poistného nedodržal povinnosti súvisiace s ročným zúčtovaním, môže mu uložiť pokutu, ktorej horná hranica je u poistenca 5000 Sk a u platiteľa poistného 100-tisíc Sk. Úrad v intenciách zákona o zdravotnom poistení stanoví interné kritériá na ukladanie pokút, v zmysle ktorých bude postupovať pri vydávaní rozhodnutí o správnom konaní. Pri ukladaní pokuty bude prihliadať na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti ustanovenej zákonom.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri ukladaní pokút v rámci ročného zúčtovania poistného v roku 2006 zohľadní skutočnosť, že ide o prvé ročné zúčtovanie poistného, ktoré sú povinní vykonať platitelia poistného a zdravotné poisťovne za štát a bude sankcionovať len nesplnenie povinnosti odovzdať ročné zúčtovanie.
(udo)
(Beseda je redakčne spracovaná.)
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 21/2006
